Pochopiť korporátny svet je pre panica alebo pannu, prácou vo veľkej nadnárodnej spoločnosti nepoškvrnených, rovnako ťažké, ako vysvetliť konšpirátorom, že Zem a Vek je rovnako seriózne médium, ako bola kedysi Bosorka. Predstavte si štátnu správu, trochu menej kostrbatú s mladším vekovým priemerom zamestnancov, trochu menším počtom blbcov, ale najmä si predstavte, že to celé nejakým záhadným spôsobom funguje a generuje zisk a pri tom je to prebyrokratizovaná kravina kde si polovica ľudí nie je istá, čo vlastne robia, ďalšia polovica vlastne dokopy nič nerobí, a na všetko potrebujete povolenie od ôsmich rozličných ľudí. Ako toto všetko súvisí s reorgom, o ktorom idem písať? Skoro nijako, ale úvod je vždy dôležitý.
Kedysi dávno boli všetky korporácie jednoduché a efektívne, ale to bolo tak cca tristo rokov predtým, ako si otvorili svoje biznis centrá na Slovensku, takže nikto netuší, aké to vlastne bolo. Ako vyzerá reorg viem však presne. Predstavte si, že máte firmu, ktorá vyrába sekery a pílky. Stanete sa globálnym hráčom na trhu a musíte zmeniť svoju štruktúru, lebo firmy sa stále musia meniť, aby udržali prst na tepe doby. Takže si najmete konzultantov, ktorí vám doporučia rozdeliť firmu na dve divízie - divíziu zameranú na sekery a druhú na pílky. Toto rozdelenie prinesie lepší focus na zákazníkov, špecializáciu zamestnancov a ďalšie bullshity, ktorými vás nakŕmia konzultanti. Ideme ďalej, ubehne rok a vy máte znovu potrebu reorganizovať sa, pretože trh je dynamický a kto nemení štruktúry, skončí ako Váhostav. Konzultanti vám tentokrát odporučia rozdelenie sa na divízie podľa zákazníkov - jedna divízia orientovaná na lesníkov a záhradníkov a druhá na taliansku mafiu. Takže už máte štyri divízie, trikrát toľko zamestnancov ako pred rokom, ale ste flexibilný a stále rastiete a grafy smerujú hore a keď grafy smerujú hore, tak je všetko v poriadku, iba grafy ukazujúce vývoj cien plynu na Slovensku môžu smerovať dole. Lenže nekonečný rast vykazuje iba ľudská blbosť, a preto sa aj Kotleba stal županom, takže musíte konsolidovať. Konzultanti vám poukážu na očividný fakt, že máte príliš veľa ľudí, čo robia to isté, tak zrušíte vaše štyri divízie a ste znovu tam kde na začiatku, len to vysvetlíte zamestnancom ako krok vpred, prispôsobenie sa novým trendom a celkovo, je to ďalší great success na ceste za dominanciou na poli domáceho náradia. Zdá sa vám to prehnané? Takéto bludné kruhy reorgu som videl už v troch firmách.
Reorg je momentálne postrachom nielen motrokov, ale aj manažérov, lebo dosť často hrozí, že sa zistí, že ich pridaná hodnota je nulová. V momentálnom korporátnom svete znamená prítomnosť konzultantov vo firme s najväčšou pravdepodobnosťou to, že sa bude prepúšťať. Ťažko povedať, kto je na tom po prepúšťaní horšie - ľudia, čo su bez práce, ale s odstupným alebo ľudia, ktorým práca ostala, ale stali sa obeťou veľmi bežného korporátneho povýšenia t.j. viac práce za rovnako peňazí. Po reorgu nastáva veľmi vtipné obdobie, keď nikto nevie čo má robiť. Potrebujete report, ktorý ste dostávali posledné dva roky? Človek, čo ho robil doteraz, vám povie, že už ho nerobí, človek, čo by ho mal robiť po novom, vám povie, že ho ešte nerobí a môžete čo? Nič nezmôžete proti sile reorgu a ešte môžete byť radi, že ste aspoň zistili, kto bude raz ten report robiť, lebo je celkom bežné, že niektoré veci sa rozplynú do prázdna, ako obete skupiny podnikateľov známej pod krycím menom Kyselinári. Šéf vás bude naháňať, aby ste si zmenili podpis, aj keď vlastne nevie, ako sa vaše oddelenie bude volať. V prezentáciách budete musieť zmeniť všetky farby, veď nová korporátna identita a zmeniť názvy regiónov/segmentov, aby bolo jasné, že máme novú štruktúru. Apropó šéf - ak robíte nejakú okrajovú funkciu, tak sa dá očakávať, že pri každom reorgu vám zmenia šéfa, lebo sa vás rozhodnú hodiť vždy inde. Ak neveríte, zoznámim vás s kolegom, ktorý mal počas piatich rokoch vo firme jedenásť rôznych šéfov a dvoch dokonca dvakrát, takže trinásť, čo vychádza na každé štyri mesiace na nového šéfa. Jeho pracovná náplň sa pri tom vôbec nezmenila. U mňa to vychádza tak, že som každý rok na novom oddelení s novým šéfom aj keď robím stále to isté, ale veď energia sa musí hýbať, či ako to povedal Baťa.
Je toto všetko zlé? Ani nie, ako povedal Stalin, keď sa ho pýtali na gulagy - je to tak ako to je, tak to neriešte, aj tak to nezmeníte.
