Kedysi to so ženami nebolo len tak. Žena, hlavne ta dobre postavená, bola odmalička vychovávaná pre reprezentáciu manžela. Zrejme skôr, ako vedela povedať svoje meno (alebo mená, však Maria Theresa Walburga Amalia Christina - ale o tej sme hovorili tak trochu minule...), už mala dohodnutý výhodný sobáš s nejakým princom alebo vojvodom. Okrem toho musela zvládať viacero jazykov, hrať na hudobný nástroj, vyšívať či háčkovať, vedieť ako sa vedie domácnosť, ako zabaviť hostí konverzáciou a venovať sa dobročinnosti. Ak sa o manželovi ešte stále rokovalo, mladá princezná vyčkávala, až jej tatko, alebo zodpovedný mužský príbuzný, vyjedná poriadne manželstvo. Ale to len za predpokladu, že v detskom veku nepošla na nejakú chorobu ako osýpky, pravé kiahne, mor alebo proste na čokoľvek, čo vyžadovalo liečbu antibiotikami alebo nebola určená na cirkevnú dráhu, aka neskončila v kláštore. Avšak boli aj dohodnuté manželstvá, ktoré prerástli vo vyššie city, ba až lásku. Aj o tom dnes znova budeme.
To, že žena sa dostala oficiálne k moci ako kráľovná a cisárovná, suverénna panovníčka, a nie ako regentka či manželka suveréna, bolo v minulosti extrémne výnimočné. Bola to posledná, ba až najposlednejšia možnosť pred tým, než koruna šla do aukcie v štýle kto ma lepšiu armádu, nech si ma vezme a položí na hlavu. Malo to aj svoju výhodu v tom, že krajina po strate panovníka a neurčenom nástupcovi, by skôr či neskôr padla do papule občianskej vojne a/alebo vojne ako takej (viď Vojna ruží, Vojna o španielske dedičstvo, atď). Takto nejako sa dostala k moci aj Alexandrina Viktória Hanoverská. V čase jej narodenia vojvodovi z Kentu, ktorý bol štvrtým synom kráľa Juraja III. a mame Viktórii z malého nemeckého vojvodstva Saxe-Coburg-Saafeld, bola piatou v poradí na trón. Lenže život rozdal karty inak, všetci, ktorí mali nárok na trón pred ňou, proste zatriasli krpcami a tak sa z malej Alexandriny v roku 1830 stala následnička na britský trón. Asi som vás neojekabátila, áno, hovorím o kráľovnej Viktórii. Ale táto kontroverzná osoba nie je hrdinkou nášho dnešného článku, je to jej manžel. Tak poďme po poriadku.
Albert Saxe-Coburg-Gotha
Alebo slovensky Albert Sasko-kobursko-gotajský sa narodil ako druhý syn Ernesta III., vojvodu Saxe-Coburg-Saafeld v roku 1819. Albert mal staršieho brata, ktorý niesol meno svojho otca a mal okrem mena zdediť aj otcov titul. Albertov život poznamenal hlavne rozvod rodičov, keď ich matka odišla od dvora a vydala sa za svojho milenca. Po odchode z Coburgu už svoje deti nikdy nevidela a zomrela na rakovinu ako 30 ročná. Ich otec si neskôr vzal vlastnú neter. Ak sa vám to zdá nechutné a škandalózne, nechajte si pobúrenie na neskôr. Albert aj Ernest boli v princípe tak či tak nemeckí princovia, hoci ich kráľovstvo bolo malá luteránska prdel na mape už zaniknutej Svätej rímskej ríše (kliniec do rakvy SRR dal Napoleon a v roku 1806 cisár František II. SRR rozpustil), a preto sa im dostalo dobrého vzdelania; je známe, že jedným z Albertových učiteľov na Univerzite v Bonne bol filozof Fichte.
Manželstvo Viktórie a Alberta bolo diskutované už nejaký čas pred tým, než sa Viktória dostala na panovnícky poradovník. No a tu dávajte pozor, lebo sa zrejme začnete strácať. Nápad dať dokopy mladú nemeckú čakateľku na britský trón a mladého nemeckého princa, dostal ich ujo Leopold, ktorý sedel na belgickom tróne (hej, TEN Leopold, za ktorého vlády bola vyvraždená polovica Conga). Pozornému čitateľovi neušlo, že som napísala ich ujo. Alexandrina Viktória a Albert boli bratranec a sesternica, Vikóriina matka, vojvodkyňa z Kentu, bola sestrou Albertovho otca Ernesta rovnako ako sestrou belgického kráľa Leopolda. Ujo wingman Leopold sa potľapkal po ramene, aký mal dobrý nápad a bratov Alberta a Ernesta vyšikoval do Londýna mladú sesternicu navštíviť. Hoci bola budúca kráľovná dobrá partia a teda obskakovaná viacerými schopnými nápadníkmi, Albert jej zaimponoval najviac. Napriek tomu nechal zamilovanú Viktóriu na ostrovoch a vrátil sa do Coburgu. Než sa znova vrátil cca o 3 roky do Anglicka, z Alexandriny už bola kráľovná. Tá ho následne požiadala o ruku. Čakali ich papierovačky, keďže potrebovali súhlas parlamentu, Alberta naturalizovať atď, proste byrokracia sa nevyhýba ani najvyšším kruhom... no až boli papiere v poriadku, Albert a Viktória sa v roku 1840 zosobášili. Len tak pre zaujímavosť, Viktória jaski-taksi uviedla módu bielych svadobných šiat, dovtedy bola biela farbou smútku.
Z Alberta sa stal tzv Queen Consort. Nikdy nebol korunovaný za britského kráľa, inak by v hodnosti predčil vlastnú manželku. Albert sa z tejto pozície stal patrónom viacerých organizácii, podporoval prestavbu starých palácov a ich hospodárenie, zaujímal sa o vedu a o priemyselnú revolúciu, ktorá bola vtedy v plnom prúde. Stal sa kancelárom Univerzity v Cambridge, ktorú patrične zreformoval, živo sa zaujímal o to, čo sa deje v parlamente. Podobne, ako hrdina nášho prvého článku František Štefan Lotrinský, aj Albert prispel k reforme kráľovských financií. Kúpil do súkromného vlastníctva dodnes slávne škótske sídlo britskej kráľovskej rodiny - Balmoral. Po Albertovi sa dnes volá Royal Albert Hall a v Hyde Parku stojí Albert Memorial. Síce z pozície toho druhého, veľmi krajine pomohol, hlavne čo sa týka vedy a výskumu. Navyše tento praotec influencer 19. storočia priniesol do Británie zvyk stavať vianočné stromčeky, ktoré boli dovtedy známe len v luteránskych krajoch na kontinente.
Z prvého článku sa nám taktiež opakuje motív veľkej lásky kráľovskej dvojice. Albert a Viktória splodili 9 detí a navzdory ich blízkemu príbuzenstvu, žiadne z nich nemalo dve hlavy alebo inú, vážnejšiu poruchu. Okrem dedičnej choroby poruchy zrážanlivosti krvi, ktorú Viktória skrz gény a svadobnú politiku preniesla až na careviča Alexeja, ktorého príbeh sa vám môže spojiť s menom Rasputin.
Albert zomrel veľmi mladý, 42 ročný. K jeho chronickým problémom s bolesťami brucha neprispeli veľmi ani jeho povinnosti, ktoré stále plnil, plus zaskakovanie za manželku počas trúchlenia, keď zomrela jej matka, vojvodkyňa z Kentu, a ani to, že ich najstarší syn, Edward, Princ z Walesu a chronický sukničkár, bol zapletený do škandálu s mimomaželskou aférou a potenciálnym ľavobočkom ako následkom. Počas žehlenia synových excesov sa nakazil týfusom a zomrel. Viktória upadla do hlbokého smútku a depresie a úplne sa po Albertovej smrti stiahla z verejného života na niekoľko rokov. Aj po jeho smrti často vídať fotky, na ktorých sedí Viktória a pri nej na podstavci stojí busta zosnulého manžela.
Viktória a Albert boli starými rodičmi anglického kráľa Juraja V., nemeckého kaizera Viliama II. a cára Mikuláša II. - trojice, ktorá vám môže byť známa z dejín začiatkov Prvej svetovej vojny. Rod Saxe-Coburg-Gotha, ktorý táto dvojica založila, vládne v Británii a jej domíniách do dnešného dňa, meno bolo zmenené na Windsor v roku 1917 kvôli všeobecne blbej nálade, ktorá vládla v Británii proti Nemecku.
