Keďže sme na mužskom portáli, poďme dnes vrátiť dailymale.sk mužom. Postupne vám predstavím troch mužov, ktorí majú jedno spoločné - ich žena bola panovníčkou. K týmto trom dámam sa panovnícky titul dostal tak nejak náhodou alebo ako by sa dalo poetickejšie povedať - riadením ruky osudu - a údajne sa všetky tri vydali z lásky. Tak o kom teda hovorím? Poďme chronologicky.
Dnes to bude František Štefan Lotrinský.
He? Sožeto? Ktožeto?
František Štefan sa narodil, ako vám už bolo napovedané vyššie, v Lotrinsku. Človek by si bol pomyslel, že potomok Habsurgovcov a Bourbonovcov bude mať na ružiach ustlané, ale nebolo to celkom tak. Keďže sa narodil ako druhý syn - a vtedy stále platila primogenitúra - lotrinským vojvodom a primárnym dedičom sa mal stať jeho starší brat Clemens. Vo výhodnom dedičskom balíku mal Clemens okrem zeme a peňazí aj ruku najžiadanejšej princeznej Európy - Márie Terézie Habsburskej, pretože jej tata Karol mal lotrinskú dynastiu veľmi rád. Zatiaľ malému Františkovi Štefanovi zabalili kufor či dva a poslali ho na dvor do Viedne, kde prežil väčšinu svojho detstva a mladosti čím získal aj sympatie na dvore samotnom. Neskôr sa cisár Karol rozhodol, že aj mladší lotrinský syn je dosť dobrý pre jeho dcéru, ktorej už v roku 1713 vybavil trón skrz pragmatickú sankciu. František Štefan totiž získal nepopierateľnú výhodu oproti svojmu bratovi a to, že proste neumrel, pretože keď mal jeho brat Clemens šestnásť, zomrel na kiahne (Clemens zatriasol krpcami v roku 1723 ak by to niekoho zaujímalo a je lenivý googliť). Nebolo to úplne vtedy jednoduché, len tak sa oženiť alebo vydať. Muselo sa s tým súhlasiť, všade. A aby súhlasilo Francúzsko, musel relatívne novopečený lotrinský dedič prenechať svoje rodné vojvodstvo Francúzom, a teda akosii ostal panovníkom bez zeme. Nevadí. Mal sa na aký hof(burg) vrátiť. A aby nekráčal k oltáru ako úplna socka, mal dostať titul vojvodu toskánskeho, len Giano Gaston Medici, vtedajší toskánsky vojvoda, nie a nie umrieť, takže aj na to si musel rok počkať. V roku 1736 sa Mária Terézia a František Štefan vzali a týmto započali dejiny Habsbursko-Lotrinskej dynastie, do ktorej sa tejto dvojici narodilo 16 detí a ktorá vládla až do zániku Habsburskej monarchie.
Lenže aké to bolo, pre Františka Štefana, byť manželom cisárovnej? Síce formálne bol korunovaný za cisára Svätej Rímskej Ríše, tá už však ale bola nejakým takým trošku zombie štátom. Stále existovala ale nikto už poriadne nerozumel, že prečo ešte. Ako nejaké staré túlavé psisko, ktoré už malo dávno odísť na smetisko zdochnúť, stále je však vodcom svorky. Už to tam v jej vnútri nejako nefungovalo, dôkazom čoho je napriklad jej člen, Prusko, ktorý proti cisárovej manželke aka vyššie zmienenej Márie T. z Viedne viedlo vojnu a aby jedna nebola málo, tak dokonca dve (ktoré prehrala MT).
František Štefan tak ako celý život, tak aj v manželstve, hral druhé husle. Hoci sa vraj s Máriou Teréziou mali skutočne radi a bola to láska, ríša nepočká a Majestät musela riešiť panovnícke veci. Nikto na dvore poriadne nevedel, čo s Františkom Štefanom. Ako sa k nemu chovať, kam protokolárne patril. Bolo to niečo nové, pretože dovtedy vlastne žiadna suverénna panovníčka nebola (hej dobre, bola, vy hnidopichovia, Alžbeta Tudorova, ale ona predsa nemala právoplatného manžela a to, čo fungovalo na ostrovoch, nemuselo by tu, viď vytvorenie novej cirkvi a podobne). Trebárs, keď Máriu Teréziu korunovali za uhorskú kráľovnú v Dóme sv. Martina, nepustili ho ani do kostola a aby sa mohol zúčastniť, vybrali jedno z vitrážových okien a postavili tribúnu, aby sa aspoň na to mohol divať cez okno - to bol taky stream 18teho storočia. Časom začala byť pre neho Viedeň dusivá, preto cestoval hore dole po monarchii, kde zakladal manufaktúry a študoval prírodu, vedu a stretával sa s vedcami a podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Viedenský šľachtický dvor mu dokonca vyčítal, ze sa chová až príliš meštiansky. A vlastne aj mali trochu pravdu, pretože nemal rád okázalé ceremoniály, pretvárku a načačkané šaty. Okrem toho, že založil v Holíči manufaktúru na keramiku, zriadil v Kopčanoch cisárske stajne a bol zodpovedný aj za zásobovanie rakúskej armády. V jemu pridelenom Toskánsku dokázal reformami postaviť hospodárstvo na nohy. Časom bol až taký dobrý, že svoj majetok znásobil niekoľkokrát a požičiaval ho Rakúskej monarchii, a teda aj svojej manželke, ktorá stála na jej čele. V roku 1763 vďaka svojej šikovnosti dostal na starosť finančnú správu zeme, avšak v 1765 zomrel náhle v koči cestou z Innsbrucku, kde sa zúčastnil opery.
Jeden by sa nazdal, že podla toho, aky František Štefan bol, asi aj bolo dobré, že sa tým panovníkom nikdy nestal. Ten dvor by ho zrejme ubíjal. Akurát, že na druhej strane mať ženu, ktorá ma prst na hlavnej tepne európskej politiky asi nebude bohviečo, pretože okrem očakávaní sú na vás kladené aj ďalšie nároky. František hral celý život akési druhé husle, ale z toho, čo o ňom vieme, zrejme hrať druhé husle nemusí byť vždy prehra… lenže, čo my vieme?
