Tento článok bude síce krátky, ale zato bude o metale. Chcem napísať pár viet o troch pozoruhodných hudobných zoskupeniach, všetky sú pôvodom zo Švédska. Nebude to žiadny dramatický príbeh, iba spomienka na dávne časy, keď som zistil, že takýto hudobný žáner a takéto skupiny existujú. Všetci máme radi metal a vieme že miliardy metalových skladieb stoja za vypočutie, no a z tohto množstva som pre Vás vybral práve tieto tri kapely a pár pesničiek od nich. Ideme na to.
TIAMAT - Wildhoney (1994)
Dôkladne poznám len tento jeden album. Má zaujímavý obal, veľmi pekne vynikne aj vo vinylovej edícii. Muzikanti v tomto zoskupení sa všelijako striedali, staršie nahrávky zneli dosť podivne. V rozpätí rokov 1991 - 1992 spáchali 3 albumy, ktoré nemali výraznejší úspech. Skúšal som ich zbežne počúvať, ale neoslovili ma. Úplne iná vec sa stala keď som prvý krát počul Wildhoney. Bol som z neho celkom hypnotizovaný a veľmi sa mi páči doteraz. Začína pozvoľna, počuť tam zvuky akoby niekde z lesa, pomaly nastupujú klávesy, pridá sa gitara, napätie sa stupňuje a pridá sa spev pána Johana Edlunda (pozorne počúvajte, prvé slová v čase 2:30 sú skoro určite „ty kokšo“). Spev sa mení na celkom slušný growl, no nie je to až taký brutal, poznáme veru onakvejšie deathmetalové vokály (Mikael Åkerfeldt). Divoká časť albumu končí okolo štrnástej minúty a potom je to vlastne už úplne pohodové počúvanie, ku koncu už pomerne dosť psychedelické. Celkovo je to mimoriadne vydarený album, ktorý nie je typickým deathmetalovým dielom, ale kombinuje tvrdý, ťažký metalový výraz, v pozadí občas zborové vokály, k tomu skreslené gitary s growling hukotom a psychedelickými pasážami. Za „Divoký med“ dávam 8 odtrhnutých hlasiviek z 10.
IN FLAMES - The Jester Race (1996)
Kapela „V plameňoch“ vznikla roku pána 1990, v meste Göteborg, okolo človeka s názvom Jesper Strömblad. Nahrali pár pesničiek a až keď pripravovali „The Jester Race“ mali ako tak stabilnú zostavu (predtým mali veľa hosťujúcich muzikantov). Chcem dôrazne a rezolútne odporučiť práve tento album. Je prvý na ktorom spieva nová posila Anders Fridén. Tento album považujeme za jeden z tých ktoré definovali klasický melodický death metal. Fešáci v skladbách využívajú melódie dvoch hlavných elektrických gitár, ktoré sa skvele dopĺňajú a občas sa striedajú s akustickými pasážami. Spev znie správne nasrato a presvedčivo, myslím že takto nejako by bežný človek vrieskal, ak by skúšal plávať motýlika vo vriacej kyseline sírovej. Začíname pekne pomaly („Moonshield“), počujeme akustické gitary, zrazu príde zmena a už sa to reže. Keď sa pridá nežný Andersov spev, audio pôžitok je dokonalý. Za úplne fantastické považujem dve skladby: „Artifacts of the Black Rain“ a „Lord Hypnos“, rovnako skvelé sú však aj inštrumentálne pokusy „The Jester's Dance“, „Wayfaerer“. Album sa dožil re-edície a na vydaní z roku 2002 i 2008 je pridaných pár ďalších skladieb. Úplne na záver je veľmi príjemná gitarová uspávanka („Acoustic Medley“). Ako som už spomínal, najviac mám napočúvaný tento album, ale aj na ostatných sa nájdu neskutočné drsné, svižné aj melodické, energické a silné skladby. Pár z nich spomeniem, celkom stručne. Cover verzia hitu od Depeche Mode: „Everything counts“. Psycho videoklip a super muzika: „The Quiet Place“. Plazenie cez nože: „Crawl Through Knives“. Pomalá, atypická a zvláštna skladba: „Come Clarity“. Stačilo. Ale ak sa aj vykašlete na všetky odporúčané pesničky, skúste dať šancu aspoň tento jednej: „Here Until Forever“. Znovu, video je úplne fantastické. Ak niekoho zaujal artwork, kresby na niektorých albumoch, je to dielo tohto človeka - volá sa Dave Correia. Celkom na záver ešte zaujímavosť, že Anders Fridén kedysi začínal v kapele Dark Tranquillity a naopak, spevák z Dark Tranquillity, Mikael Stanne začínal ako spevák v In Flames. Za „The Jester Race“ dávam 9 vybuchnutých kochleárnych implantátov z 10.
DARK TRANQUILLITY - Fiction (2007)
Posledná z trojice metalových kapiel, ktorú chcem trochu propagovať je Dark Tranquillity. O nich toho viem najmenej, takže len pár viet. Prvý krát som zaregistroval že existujú, keď som počul túto skladbu: „Wonders At Your Feet“. Bol som očarený, ale potom som na nich nejako zabudol. Sú tiež z Göteborgu a v kapele sa vystriedalo veľa muzikantov. Stabilní členovia ktorí to ťahajú už od roku 1989 sú Mikael Stanne (spev, gitara), Anders Jivarp (bicie), Martin Brändström (klávesy). Mikaelov spev sa mi zdal nejaký slabý a nehodiaci sa k ich hudbe. No keď som počul aj jeho civilnejší prejav (nie to chrčanie), zmenil som názor. Do titulku som dal album „Fiction“ a to z toho dôvodu, že som na ňom našiel tieto dve skladby: „The Lesser Faith“ (ak nevládzete dajte si to od 2:15) a „Nothing To No One“. Čisto laicky, neodborne, napriek tomu však mimoriadne, oceňujem kombináciu zvuku metalových elektrických gitár, bicích a naliehavej melódie klavíra. Krása! Priznám sa že z ich ďalšej tvorby už poznám len pár ďalších skladieb, bez hlbšieho kontextu, raz keď bude čas, popočúvam si to a napíšem ďalších 8 článkov. Čiže tieto dve skúste určite: „Forward Momentum“ a relatívne celkom novú, prekvapujúco príjemne melancholickú „The Dark Unbroken“. Určite si pozrite aj video, sú to vizuálne orgie. Pri pokuse na mojom mladšom potomkovi, sa počas sledovania prvého klipu rozplakal. „Tato, to je veľmi smutné“ vyhlásil. Druhý klip je tiež veľmi pekne natočený. Za celkový prínos k melodickému deathmetalu dávam kapele Dark Tranquillity 9 odhyznutých hláv z 10 netopierov.
Dobre teda, dúfam že nie ste unudení do bezvedomia. Zistil som, že som klamal a nie je to až taký krátky text. A preto, každý kto to dočítal až sem, dostane gastráč. Ak ste skúsili aspoň jednu odporúčanú skladbu, dajte vedieť v diskusii, kľudne aj nekompromisnú kritiku, ja to (určite) vydržím!
Dopočutia!
Otras Mozgu
