„Na Bělehrad paní Müllerová“ křičí Švejk a přitom mává berlemi. Tak začína niečo iné, skutočne vtipné a kvalitné. U nás si pár chlapcov nie nepodobných Švejkovi zakričalo „na magistrát“ a dostali sa tam.
Toto nepíšem ako nejaký kovaný hejter bicyklov. Sám mám jeden rekreačný. Sú ľudia, čo bicykel nepoužívajú vôbec (ahoj, Drahá). A sú samozrejme aj cyklisti, čo svoj bicykel používajú oveľa častejšie - rekreácia, cesta do práce. Ale stále pri tom používajú i auto, chodníky a chápu, že to auto je v dnešnej dobe nepostrádateľné. Tých je myslím najviac. A potom tú máme skupinku, fakt len skupinku - fundamentálnych cyklistov, pre ktorých je auto tým, čím je pre dezolátov zubná kefka a pasta. A ako to už chodí, o čo ich je menej, o to hlasnejšie kričia. Neva, nahradíme to aktivitou, sektárstvom a vzájomným povzbudzovaním. Aby to malo nejaký výtlak, samozrejme treba založiť občianske združenie. Verejné výlevy tejto partičky by sa dali stručne zhrnúť do troch bodov.
- My chceme
- My nič nemusíme
- Za všetko môžu autá
Aspoň tak mi to pripadá, keď si pozriete ich stránku, či FB. Nejaké vzdelávanie svojich členov, čo sa týka pravidiel na ceste, bezpečnosti a etiky by ste tam hľadali márne. Ale ak sa chcete dozvedieť, kde a kedy nejaké auto zrazilo chodca, tam tú čiernu kroniku nájdete takmer obdeň. To má fakt s podporou cyklistiky veľa spoločného. Ich rozhovory a názory mi pripadajú, ako s fanatickými, rozmaznanými deckami z RAF. Nedávny príklad rozhovoru s jedným členom:
Otázka: Vodiči sa často sťažujú na to, že cyklisti nielen že dopravné predpisy nedodržiavajú, ale mnohí ich jednoducho neovládajú. Čosi ako absolvovanie základného kurzu dopravných predpisov alebo podobne...
Odpoveď cyklonazi: Zavedenie povinného kurzu pre cyklistov by išlo celkom proti dlhodobo definovanému cieľu zvýšiť počet ľudí, ktorí jazdia na bicykli, preto ho považujeme za nezmysel. Omnoho účinnejšie je však vytvárať inkluzívnu a intuitívnu infraštruktúru, ktorá umožňuje rôznym skupinám obyvateľstva bezpečne sa pohybovať po meste aj bez znalosti dopravných predpisov.
Otázka: V ostatnom čase s nárastom počtu cyklistov sledujeme i zvýšený počet sťažností chodcov na ich neohľaduplnosť. Dokonca chodci na sociálnych sieťach argumentujú, že sa cítia viac ohrození cyklistami, ako autami, pretože na chodníkoch sú pred autami v bezpečí, no vidieť cyklistu uháňať v plnej rýchlosti po chodníku, či cez priechod pre chodcov nie je problém.
Odpoveď cyklonazi: Nárast sťažností tohto typu sme nezaznamenali, naopak máme pocit, že sa pomaly zlepšuje aj bezpečnosť chodcov. Vo všeobecnosti platí, že najlepšie zabránia kolízii chodcov s cyklistami nové cyklotrasy, resp. integrovanie cyklistov do vozovky tak, že sa na nej budú cítiť bezpečne, teda najmä znížením rýchlosti.
Tu už mi začína šklbať viečkom. My nič, my muzikanti. Chodci sa sťažujú na situáciu na chodníkoch, ale my obmedzíme rýchlosť autám.
Otázka: Ako markantné je nedodržiavanie rýchlosti vodičov a s tým spojené nehody s cyklistami, máte na to dáta?
Odpoveď cyklonazi: Rýchlosť automobilov je celkom kľúčovým faktorom bezpečnosti cestnej premávky.
Otázka: Existujú aj dáta, pokiaľ ide o nedodržiavanie rýchlosti cyklistami? Merajú ich rýchlosť niekedy policajti? Cestou nadol z Koliby je maximálna povolená rýchlosť 40 km/h a na niektorých úsekoch 30 km/h, no cyklisti ju bežne prekračujú. Nepomohli by bezpečnosti cyklistov aj zvýšené kontroly dodržiavania predpisov z ich strany?
Odpoveď cyklonazi: Nevieme o tom, že by sa v Bratislave v praxi merala rýchlosť cyklistov, no zároveň to v súčasnosti nepovažujeme za najvypuklejší problém.
Tak si zopákneme tú o muzikantoch.
Otázka: Čo je najčastejšou príčinou nehôd cyklistov?
Odpoveď cyklonazi: Presné dáta o nehodovosti prístupné verejnosti chýbajú. Najčastejšou oficiálnou príčinou býva všeobecné "porušenie povinností vodiča", pri smrteľných nehodách je to často neprimeraná rýchlosť automobilov.
Čakal niekto inú odpoveď? Presné dáta neexistujú, ale môžu za to vodiči.
Radšej ani nepokračuj a polib nám prdel Daňku.
„Zbavte sa prepychu áut, skoncujte so zhýralým životom, spáľte všetko nemravné!“ kričal z kazateľnice muž v mníšskom habite.
Podobne vedie svoju svätú vojnu i náš Pietro Savonarola z Pedalovie. Tak, ako pôvodný Savonarola, fanaticky káže iba o tej jedinej správnej ceste. Vlastne o tom, čo môže a čo nemôže na tej ceste byť. Síce ako Girolamo zatiaľ neovládol celé mesto, ale tam, kam potreboval, sa dostal. Bez vzdelania a praxe v doprave sa vyšvihol na miesto zástupcu pre dopravu a parkovanie v našom meste a na šéfa výberových komisií do predstavenstva DPMB. Svoje videnie sveta a nehynúcu nenávisť k automobilom už nekáže z kazateľnice, ale prostredníctvom sociálnych sietí. Autá sú zlo, ľudia predajte ich, či dajte do šrotu. Ono by to u určitej skupiny obyvateľstva i šlo, ale veľká skupina ľudí sa proste bez auta nezaobíde. A keď tieto hlavy nevedia vstrebať jeho sväté myšlienky, náš Pietro to presadí po svojom. Magistrát mu zveril moc, tak treba svet meniť vo svoj obraz. Kde boli 2 pruhy pre dopravu, spravíme 1. Mali by cyklisti obhádzať ulicu len preto, že je jednosmerka? Dáme im právo jazdy v tej jednosmerke v protismere! Je ta jednosmerka úzka? Zakážeme tam parkovať autám. Čo na tom že ide o obytnú zónu a ľudia budú musieť hľadať parkovanie o 2-3 ulice ďalej. Vodičom obmedzíme parkovanie a nazveme to parkovacia politika. Že sa ľudia sťažujú? Pietro má univerzálnu odpoveď pre mamičku s deťmi, dôchodcov, či iných ľudí, čo nemôžu využívať bicykel alebo mhd: zbavte sa vašich kraksní. A ak tento logický argument Pietrovi nepomôže, a ľudia si stále tvrdohlavo idú svoje, že auto potrebujú pre to, či ono, Pietro vytiahne z rukáva druhý a posledný argument: choďte sa pozrieť do Holandska, ako to tam funguje. Samozrejmosťou je absolútna tvorba cyklociest všade, kde je to možné. Len ta tráva nespolupracuje a nechce držať namaľované čiary pre cyklocesty. Ohňom a mečom tvorí cyklocesty a za chvíľu presadí cyklupruhy aj vo výťahoch. Iba jedna cesta je správna. A keď sa opýtate, koľko ľudí denne využíva bicykel, odpovie, že majú dáta z roku 2014 a je to 1,4%.
Naše mesto si zvolilo primátora s víziou, ako by malo mesto vyzerať i za viac, než jedno volebné obdobie. To je však maratón a nie štvorročný šprint. Bohužiaľ sa obavám, že tento cyklofanatický spolok mu v nasledujúcich voľbách zlomí väz. Vždy sme tu mali primátorov, ktorí obhajovali a zastupovali záujmy určitých skupín. Bolo by fajn, keby aj v otázke riešenia dopravy nastal konsenzus medzi všetkými zúčastnenými stranami, bez preferencie niekoho na úkor iného. Väčšina ľudí v meste veľkosti Bratislavy sú raz chodcami, inokedy vodičmi, či cyklistami a nie iba jednou z týchto skupín.
