Netušila som, kedy sa mi podarí vydať druhé pokračovanie moskovského, respektíve ruského občasníka -  reku, keď sa zasa nazbiera pár zaujímavých správ. Akurát som nebrala do úvahy ten podstatný fakt, že žijem v Rusku, ktoré takéto veci prináša ešte predtým, než si o ne človek stihne zažiadať. Čo teda máme nového za posledný týždeň?

 

V Pitere – piť!

V piatok večer som cestovala rýchlovlakom Sapsanom do Petrohradu. Samotný Sapsan už akosi nie je to, čo klasické ruské vlaky, okrem iného obmedzujú konzumáciu alkoholu na ten, ktorý ste si zakúpili v jedálenskom vozni a piť ho môžete tiež len tam. Kamarátka Lena však šibalsky žmurkla a vraví, prosím ťa, veď sme v Rusku, kedy sa tu prísne dodržiavali pravidlá? S plechovým ksichtom sme si tak otvorili fľašu Moetu a na paničky si ho rozliali do pripravených vínových pohárov. Čašník z mobilného bufetu nám namiesto upozornenia ponúkol syrovú misu, či nechceme k tomu šampanskému. A na to, že by sme teda na mieste čokoľvek popíjať nemali, nás blahosklonne upozornila teta sprievodkyňa až tesne pred výstupom, keď už aj tak bolo všetko dopité.

Výlet, ktorý bol organizovaný pri príležitosti Leniných narodenín, sme poňali názvom známej piesne od miestnej skupiny Leningrad. Nie sme jediní, v každom obchode so suvenírmi dostať tričko s nápisom „V Pitere – piť!“ Moskviči chodia do Piteru piť radi, je to tam lacnejšie ako v Moskve. Akurát tentokrát nám Petrohrad akosi zdražel. Hotel, kde obyčajne bývame, si zapýtal asi štvornásobok svojej obyčajnej taxy (zariadili sme sa inak). Volám do reštaurácie s pekným výhľadom na Chrám sv. Izáka, kde mi s plechovým ksichtom povedia, že mi zarezervujú stôl, len ak vopred zaplatím minimálne konzumné, ktoré činí 10 tisíc rubľov na osobu, teda vyše 150 eur. O dom ďalej boli šľachetnejší: 150 eur na osobu len ak chcem stôl pri okne s výhľadom, inak stačí len polovica. Zachránila ma reštaurácia v druhej štvrti mesta, ale klepala som si po čele, čo sa im preboha stalo? Načisto s uma sašli?

Až keď sme prišli do Petrohradu a videli tie davy ľudí miešajúce sa na moskovskej železničnej stanici, uvedomila som si, že tento víkend sa v ňom koná medzinárodné ekonomické fórum. Záhada vysokých cien vyriešená, rovnako sme dostali odpoveď na otázku, prečo bola väčšina reštaurácií na ulici Rubinsteina plne obsadená. (Nakoniec nás zachránil lokál s názvom Leonardo, ktorý bol príliš malý, aby si ho niektorý z korporátov zarezervoval. Leonardo nie podľa Da Vinci, ale DiCaprio.)

 

Putinov standup

Medzinárodné ekonomické fórum okrem vysokých cien prinieslo tiež svoje plenárne zasadnutie, ktorého sa zúčastnil sám Vladimír Vladimirovič, ktorý očividne raňajkoval vtipnú kašu. Účastníkov fóra, ktorí ho privítali potleskom v stoji, privítal povelom „Pohov!“ a perlil aj naďalej. Na margo odstúpenia USA od Parížskeho dohovoru Putin povedal: „Vravia, že by sme mali byť prezidentovi Trumpovi vďační. V moskve dnes snežilo, tu (v Petrohrade) prší, je chladno. A teraz môžeme všetko zvaliť naňho a na americký imperializmus. Ale my tak nespravíme,“ dodal. Potom však povedal, že dohovor má nadobudnúť účinnosť až v roku 2021, takže ešte máme čas na konštruktívnu prácu. „Don’t worry, be happy!” upokojoval moderátorku plenárnej schôdze, redaktorku NBC News, Megyn Kellyovú, ktorú hneď v zápätí vyškolil ako malé dieťa: „A vy ste ten dohovor vôbec čítali? Vidím, nečítali ste ho.“

Reč prišla aj na informáciu o možnej angažovanosti Ruska v amerických prezidentských voľbách. Na margo verejne dostupných správ Putin citoval monológ ruského komika Arkadija Rajkina: „Kto šil oblek? Vrecká sú prišité? Prišité. Gombíky sú prišité? Áno, pevne prišité. No napriek tomu sa oblek nedá nosiť. Stáva sa to? Stáva.“ Kellyová šla do detailov, povedala, že osobitné zložky majú IP adresy a otlačky prstov, ktoré majú byť dôkazmi, že za tým boli Rusi. Putin odpovedal: „A odtlačky čoho, rohov, kopýt? Aké odtlačky? IP adresy sa dajú vymyslieť. Viete, koľko špecialistov to dokáže? Vedia to spraviť tak, že to bude vyzerať, že to poslali vaše deti z vašej IP adresy. Zorganizujú to tak, že to bude vyzerať, že ten útok spáchala vaša trojročná dcéra.“

 

Debaty o počasí pokračujú

V Moskve opäť nielenže pršalo, ale podchvíľou aj snežilo. Ešte včera som mala na sebe čižmy, na dnes už hlásia 21 stupňov. Uvidíme, koľko nám to vydrží. Minulý týždeň v utorok si Moskva zažila uragán, ktorý zvalil množstvo stromov, strhol niekoľko striech a zabil 14 ľudí. Tentokrát si to zlízli meteorológovia a ruské Ministerstvo neočakávaných situácií (MČS), ktoré vraj tradičné SMSky s varovaním odoslalo len malej skupine ľudí. Chystá sa zákon, aby varovné SMSky boli povinné, MČS sa už činí a správa s upozornením na možný silný vietor mi prišla v nedeľu aj v pondelok večer, našťastie po nich nenasledoval ďalší uragán.

No a to, že Rusko je skutočne krajinou neobmedzených možností len ilustruje fakt, že aj začiatkom júna je možné v Petrohrade umrznúť na smrť, ako sa to stalo neborej obyvateľke severnej stolice v dôchodkovom veku v noci z piatku na sobotu na autobusovej zastávke.

 

V Tverskej oblasti sa strieľalo

V nedeľu ráno som sa zobudila a po rýchlom prejdení noviniek v sociálnych sieťach som sa dozvedela o teroristickom útoku v Londýne. Oznamujem to manželovi, na čo mi lakonicky odpovedá: „Šesť? No vidíš a v Tverskej oblasti človek postrieľal ôsmich ľudí.“ Terorista? Kdeže. Klasická domáca hádka. V Konakovskom rajóne, dedine Redkino a jej záhradkárskej oblasti „50 rokov Októbra“ popíjal 45-ročný Moskvič v chate, potom sa so zvyškom osadenstva pohádal, odišiel, vrátil sa s loveckou zbraňou a zastrelil osem ľudí. Agentúrne správy uvádzajú, že padlo niekoľko výstrelov. Strelec bol povolaním elektrikár a zbraň mal v legálnej držbe.

 

Toľko udalosti uplynulého týždňa, až sa bojím očakávať, čo prinesie ten nasledujúci.