Srdečné pozdravy z Moskvy, ktorá úspešne prežila oslavy dňa mesta a ten najukrutnejší záchvat stavebného ošiaľu. Viaceré európske mestá tento rok rekonštruujú, no žiadne sa do toho nepustilo s takou vervou ako Moskva. No tento mesiac sa toho v Rusku udialo podstatne viac.

 

Rozkopali a dokopali

11. septembra som sa vrátila z piatich dní v Španielsku, uvedomila si, že by mal byť veľký staviteľský projekt zavŕšený a celá natešená si ráno vzala bicykel, reku vyberiem sa do práce konečne klasickou trasou, pozriem, ako to vyzerá. Nuž, klasicky  rusky, v podstate celé Sadové kaľco zrekonštruované, až na to, že nie všade sú kamenné dlažobné kocky položené vodorovne (vidieť to podľa malých mláčok v ich rohoch po rannom daždi). Tam, kde mali byť diery v chodníku a v nich posadená tráva (efektný dekoračný prvok) boli asi dve tretiny dier holých, prípadne prekrytých doskami. Zo zeme trčali káble, môžeme si domýšľať, že tam neskôr pribudnú predražené kandelábre. Niektoré káble medzi už existujúcimi kandelábrami boli zasa natiahnuté pekne po zemi, veď sa zakopú pri ďalšej prerábke. No a gólom sú obrubníky na miestach, kde bočné uličky presekávajú široký chodník. Niekde ich znížili do pohodlného prechodu pre matky s kočíkmi a cyklistov, ktorí nemajú samovražedné sklony a netrúfnu si vydať sa po ceste spolu s autami bez svojho pruhu, inde sa s tým neobťažovali. Mám pocit, že spracovanie obrubníkov bolo výhradne na svojvôli konkrétnej skupiny tadžických Ferov, inak si ich prudkú náhodnosť neviem vysvetliť. Ale nevadí, ako som spomínala, aspoň bude čo opravovať celý budúci rok.

 

Aby som však spomenula aj to pozitívne, niekto v moskovskej mérii (radnici) sa poškrabal po hlave a prišiel so skvelým nápadom: na mieste bývalého hotela Rasija, ktorý párkrát vyhorel a niekoľko rokov ležal ladom, lebo rekonštrukcia opachy o 700 izbách je možná len vo variante zrovnať so zemou a postaviť nanovo, spravili park. Áno, dobre počujete. Priestor v luxusnej lokalite priamo za Červeným námestím na brehu rieky Moskvy sa nevyužil na vytvorenie ďalšieho nákupného centra, ale vyhlásila sa naň verejná súťaž na najlepší návrh parku. Vyhral tím architektov, ktorý vymyslel new yorkský Highline Park a vytvoril sa park Zarjadie, ktorý je kombináciou na pohľad príjemnej modernej architektúry a prírodných biotópov vyskytujúcich sa v Rusku. Môžete sa tak prejsť popri jazierku, či v brezovom lese, všetko s výhľadom na veže Kremľa a chrámy Vasilija Blaženého a Krista Spasiteľa. Podzemné priestory sa zasa využili na vytvorenie veľkého parkoviska, ktoré by malo pomôcť zvládať kapacity áut v centre mesta. Na tejto stránke si môžete pozrieť návrhy, ktoré sa zapojili do súťaže, niektoré naozaj uletené, ako aj výsledný vzhľad parku. Park je mesiac po jeho otvorení plný, ľudia sa v ňom radi prechádzajú a tešia sa z pekného verejného priestoru. U mňa osobne sa stáva top projektom mérie a z môjho pomyselného rebríčka tak zosadil revitalizáciu Triumfálneho námestia s hojdačkami. (Ale len tesne, lebo neviete, aké je to skvelé, vracať sa z mesta o štvrtej nadránom domov, kúpiť si v miestnom, 24-hodín otvorenom KFC vedro s krídelkami a pivo a vybrať sa ich zjesť na hojdačky.)

 

Ekonomické okienko

Rusko je oficiálne krajina neobmedzených možností, kde sa majú ľudia super! Momentálne drží svetové prvenstvo v raste počtu dolárových milionárov na krajinu. V Rusku ich je 182 tisíc, pričom medziročný rast bol až o dvadsať percent.

 

A čím viac milionárov, tým viac úspešných podnikateľov. I stretol sa s nimi v septembri Vladimír Vladimírovič a jeho protokolárne oddelenie sa očividne poriadne zapotilo nad zasadacím poriadkom, pretože sa nakoniec rozhodlo milých pánov podnikateľov posadiť podľa abecedného zoznamu a vybavené.

 

Nevydalo...

Pracovníkom krymskej regionálnej vlády sa zachcelo hrať sa na baníkov. A tak sa rozhodli dobývať bitcoiny. Na pracovných počítačoch, samozrejme, vrátane asi desiatky „záložných“ počítačov v pivnici budovy vlády. Oboch prepustili, baníctvo sa im teda asi nevyplatilo.

 

Prílišná iniciatíva sa zasa nevyplatila autorom pamätníka Kalašnikovi: v popredí socha Kalašnikova s legendárnym AK-47 v rukách, za ním symbol Moskvy, svätý Juraj na koni zabíjajúci draka, vedľa neho zobrazenie niekoľkých modelov zbraní vyrobených pod vedením Kalašnikova. A schematický náčrt niečoho, čo mal byť AK-47, ale autori asi googlili zle, prípadne nepoužili ruský yandex, ktorý by im vyhodil správny výsledok a tak sa na pamätníku ocitol náčrt nemeckej útočnej pušky Sturmgewehr 44. Po upozornení na chybu autori gravírovaný náčrt zaliali a neskôr doplnia snáď už tým správnym vyobrazením. Nechajme sa prekvapiť.

 

Diskriminácia tučných letušiek?

Rusko sa, zdá sa, pridáva k trendu odstraňovania diskriminácie na základe hmotnosti. Minimálne Moskovský mestský súd, ktorý sa priklonil na stranu navrhovateľky Jevgenie Maguriny v súdnom spore proti Aeroflotu, ktorému prikázal odstrániť diskriminačné opatrenia. O čo šlo? Moja obľúbená ruská aerolinka si totiž spravila vnútorné pravidlo, podľa ktorého budú na medzinárodné a medzikontinentálne lety (za ktoré sú vyššie príplatky) zaradené letušky nosiace uniformy veľkosti 42 – 48. Ako tvrdila navrhovateľka, staršie, škaredšie a tučnejšie letušky prevelili na lety v rámci Ruska. Ruská veľkosť 48 sa rovná európskej 42-ke, čiže diskriminácia sa mala týkať letušiek od konfekčnej veľkosti 44, čiže o nejakých prehnaných štandardoch na vychudnuté dievčinky tu nemôže byť reč. Aeroflot argumentoval celkom logicky a síce, že každý kilogram váhy letušky nad bežnú mieru ich stojí 759 rubľov (teda asi 11 eur) ročne a že od istého momentu môže spôsobiť nadváha problém pri prípadnej evakuácii lietadla. V prípade tejto konkrétnej navrhovateľky súd prikázal vrátiť jej príplatok, plné odôvodnenie svojho rozsudku však ešte nezverejnil, právnici Aeroflotu čakajú. Zatiaľ to však v praxi vyzerá aj naďalej tak, že v rámci európskych letov vídavam sošné ruské devy a prípadnú moletku stretávam len na letoch do destinácie ako Rostov či Novosibírsk.

 

Ikony a ikony

A potom som sa dočítala, že poslanci ruskej gosdumy si pozreli Matildu a páčila sa im. A ja som dumala, že prečo si až teraz pozreli dvadsať rokov starý film podľa románu Roalda Dahla a tak pekne svorne? Aká príležitosť? Až muž mi ozrejmil, že sa jedná o historický film ruskej produkcie, ktorý prichádza do kín v októbri, ale je okolo neho veľký šum a mnohé kiná ho odmietajú premietať. Matilda je primabalerína Matilda Ksešinská, ktorá mala pomer s cárom Nikolajom II. a neskôr sa vydala za jeho bratranca. Prečo také pohoršenie nad epizódou zo života cára, ktorého si komunistická revolúcia zvrhla a zanevrela na všetko imperiálne? Nuž, lebo síce po ňom prišiel komunizmus, ale po revolúcii sa to kyvadlo prehuplo na druhú stranu extrému a všetci Rusi sú momentálne prudko ortodoxní, bozkávajú ikony a vždy, keď vidia kostol, alebo si sadajú do lietadla, sa prežehnávajú ostošesť. A cárska rodina bola vyhlásená za mučeníkov a svätých. Takže ako si ruské kino dovoľuje takto zneucťovať pamiatku cára? Film vyzerá zaujímavo a celá téma, súdiac podľa upútaviek, je očividne spracovaná s použitím dosť veľkej umeleckej hyperboly, takže rozhorčenie nie je na mieste.

 

Radšej, nech sa pravoslávni Rusi rozhorčujú nad tým, čo všetko je na ikonách, ktoré pravidelne bozkávajú pri návšteve kostolov. Študentka Dária Fedorová spravila stery v kostoloch Zamoskvorečného okresu Moskvy (okolo metro staníc Novokuznecká, Pavelecká a Serpuchovská) a tieto vzorky dala preanalyzovať. Okrem iného sa na nich našiel aj zlatý stafylokok, streptokoky,  pseudomonády a e.coli. Nemyslím si však, že im to v bozkávaní ikon zabráni.