Len osem mesiacov sme si museli počkať, aby sme tu konečne mali leto. Ale je to super, mnohí kolegovci napríklad šetria na dovolenkách a namiesto tradičných prímorských destinácií využívajú slnečné a teplé dni na to, aby sa jednoducho vybrali na dáču.

A teda okrem toho, že je konečne na chvíľu teplo, nám slávnostne položili asfalt na druhej polovici Tverskej od metrostanice Puškinská/Tverská po Bieloruskú, čo je asi poldruha kilometra. Vlani ste mohli vidieť časozberné video z nárazovej akcie, v rámci ktorej pokryli novým asfaltom Tverskú od Puškinky až po Kremeľ. A nech sa páči, tu je druhé podobné video na tému, čo sa dá stihnúť za dva dni.

Zvyšok Moskvy okolo Sadového kaľca je však ešte stále viac-menej rozkopaný. Čo ma srdí obvzvlášť, keďže nemám kadiaľ chodiť domov ani bicyklom, ani pešo, ak teda nechcem domov priniesť za pol kila piesku vo vlasoch a oblečení. Aspoň na ten bicykel som si našla alternatívnu trasu. Ale už je vidno, že všetko je v etape finišovania, čo sa prejavuje napríklad tým, že okrem typického klopkania konských kopýt o polnoci mám k tomu tieto dni aj občasný zvuk zbíjačky. A, samozrejme, všetko vyhotovenie je v patričnej ruskej kvalite, čerstvo položené dlažobné kocky pri našom podchode už vyzerajú ako dvojročné, pri špárach obité, špárovacia hmota po dvoch dažďoch jemne vyplavená.

Medzi ešte menej úspešné staviteľské projekty patrí petrohradská Zenit Aréna, domovský štadión rovnomenného futbalového tímu, v ktorom sa konali zápasy Pohára konfederácie a majú sa v ňom konať aj zápasy majstrovstiev sveta vo futbale budúci rok. Vraj najmodernejší futbalový štadión Ruska. Akurát tak trochu, čo znamená tak trochu dosť, preteká. Na internete kolovala kopa videí, kde sa voda z prasknutého strešného odvodu vody leje širokými prúdmi v jeho rôznych častiach. Nastupujú dve ruské otázky, a teda: čo robiť a kto je vinný? No a petrohradský vicegubernátor Igor Albin vyhlásil, že za všetko môžu kormorány. Áno, kormorány. Tie vraj majú tak silné zobáky, že keď ďobú do vodovzdornej fólie na streche arény, prederavia ju a preto voda tečie. Takže treba preinvestovať ďalšie peniaze do dôkladnejšej ochrane strechy voči vtákom.

Vo svete zvierat ešte chvíľu ostaneme. Len tak si pozeráme so svokrovcami správy, rozprávame sa a zrazu spozornieme. V podmoskovskej oblasti odhryzla ťava svojmu pánovi ruku. To nie je vtip. Incident sa stal na jednej farme v šolkovskom rajóne. Pán tam choval dve ťavy v dosť povážlivých podmienkach a v rámci zaobchádzania s jednou z nich sa tá stala agresívnou a odhryzla mu ruku. Nasledoval rozhovor so zoológom, ktorý vysvetľoval, že tieto púštne koráby nie sú až také mierumilovné, ako by sa mohli zdať, najmä v období párenia.

V novinovej správe zároveň spomenuli tragikomickú paralelu. V irkutskej oblasti prišiel tiež človek o ruku, akurát tentokrát nie vinou ťavy, ale medveďa. Niekde po ceste z krčmy prechádzal mierne podgurážený pán okolo voliéry s medveďom a nenapadlo mu nič lepšie, len sa ho pokúsiť nakŕmiť zguššonkoj – kondenzovaným mliekom. Rovnako ako neborák z predošlého odseku prišiel o ruku.

No a zakončíme opäť pri počasí, ktoré tak trochu neguje otvárací odsek tohto článku. V Moskve máme momentálne ešte pekne, ale zima už prišla. Konkrétne na východe Sibíri a v republike Sacha. Novinári sa čudovali, že v takom Norilsku, známom svojim znečisteným ovzduším, napadol celkom čistý sneh. V Moskve posledné dva roky prišiel prvý sneh okolo 10. októbra, tak som zvedavá, či tento rok príde už o mesiac skôr.