"Ja asi nie som typ na vzťah", posťažoval sa mi minule známy. Po mojej otázke, ako prišiel k tomuto závažnému záveru, mi odpovedal, že priateľka, s ktorou žije, by chcela dieťa, rodinu, vydaj v bielom, hádzanie kytice a všetky tie milé veci, ktoré ku vzťahu vraj nevyhnutne patria, ale on to nechce. Vraj si nevie predstaviť, že pôjde na promóciu svojho dieťaťa vo svojej sedemdesiatke. Chlapec si ale ešte trošku ubral, lebo sám čerstvý "čože je to päťdesiatka" by musel mať dieťa prinajmenšom geniálne alebo aspoň poznať šéfa niektorej zo súkromných vysokých škôl. Lebo neviem, či je možné promovať už v dvadsiatke, ale uznávam, na Slovensku je možné všetko a sny sa stávajú skutočnosťou.

No dobre, to s tou neochotou urobiť si vlastné vnúča chápem, takže padla moja kontrolná otázka, týkajúca sa veku jeho frajerky. Ak je teda prípustné volať päťdesiatnikovu životnú družku frajerka, hodí sa to vôbec? Túto ťažkú problematiku nechávam na posúdenie znalcom etiky a etikety. "Dvadsaťpäť", zaznela odpoveď. "Čo, dvadsaťpäť?", opýtala som sa ho, stále riešiac, či frajerka, priateľka alebo niečo horšie. "Noo, veď toľko má rokov". "Aha", zaznelo z mojej strany. A najskôr v duchu a potom aj nahlas som dodala: "A čo sa čuduješ? Veď má na to vek, a to má ešte len polovicu z teba. A čím bude staršia, tým viac kočíkov a bábätiek (dosaď podľa ľubovôle alebo podľa aktuálneho rebríčka modrého párnokopytníka) jej prebehne cez telefón a PC vo formáte fotiek, videí, článkov a ďalších náučných a odborných publikácií.

"No dobre", chlapec na to, "ale keď sme sa dávali dokopy, tak som jej jasne povedal, že ja už rodinu nechcem".

"Potvrdenie máš? Alebo hárok podpísaný jej krvou? Alebo čestné prehlásenie overené notárom? Nemáš? Nevadí, aj tak by ti nepomohlo", povedala som a začala som mu vysvetľovať prvé pravidlo, ktoré si musí zapamätať. A to pravidlo znie:

Nikdy never tomu, že žena príjme tvoje podmienky. Môže sa tak tváriť. Môže byť povznesená nad všetky prízemné veci, dokonca môžete dohodu medzi vami osláviť sektom a sexom. Aj tak vie každá svoje. Od prvého dňa veria tomu, že chlapa zmenia k obrazu svojmu a vynaložia na to obrovské úsilie a častokrát sa vyvolený spamätá, až keď chlípe slepačiu polievku z jedného taniera pred rodinou a známymi. "Tak teda všetko naj novomanželom! Juj, ale ja nemôžem, som tehotná" – úryvok z knihy JE TAM, ANI NEVIE AKO.

Babo, raď. Tak sme prebrali možnosti, ale on už od začiatku preferoval len jednu, výpoveď zo vzťahu v dobe určitej bez možnosti odstupného.

"Poviem jej, že jej pomôžem vo všetkom", odhodlane oznámil známy.

"Bude nadšená", odpovedala som. Takže čas pre ďalšie pravidlo: Nikdy never žene, že ti odpustila. Milí páni, zlá správa. Ženy majú výbornú pamäť. Obzvlášť, keď ste nechali odtlačok vašej topánky na jej zadku. Môže sa tváriť ako najväčšia pohoďáčka, ale nezabúda. A ak sa naskytne príležitosť, vráti vám to. Preto zabudnite na to, že ju pošlete do riti a ako výraz vašej láskavosti jej ponúknete pomoc. Ak je vychovaná slušne, tak aj slušne odmietne. Ak ju vychovala ulica, odmietnutie bude pouličné. Veď čo vám má povedať? Má vás požiadať, aby ste sami sebe dali po hube? A už vôbec sa nesnažte z odkopnutej frajerky urobiť svoju kamarátku. Obdobie po rozchode má totiž pre odkopnutú jasné pravidlá:

Šok – a otázky typu: Ako mi to mohol urobiť? Čo som urobila zle? V čom je tá krava lepšia ako ja? Vráti sa ešte?

Ľútosť – z tohto obdobia profitujú hlavne výrobcovia alkoholu a cigariet a tiež papierových vreckoviek, prípadne toaletného papiera. Je charakteristické hektolitrami sĺz opustenej a litrami alkoholu, ktoré vypijú jej kámošky, lebo dva týždne počúvať monológ odkopnutej sa dá iba v stave dve promile.

Nasratosť – najradšej by vám vypichla oči manikúrovými nožničkami. Plánuje pomstu a vymyslí milión scenárov, ako vám ublížiť. Väčšinou je to len neškodná zábavka, ale človek nikdy nevie, tak pre istotu mrknite na film Osudová príťažlivosť.

Ľahostajnosť – áno, prekonala to, má vás v pi..., nie svojej, tam sa už zrejme nedostanete. Ale všetko môže byť inak a ľahostajnosť môže byť len dobre skrytá nasratosť. Pre istotu si ešte raz pozrite Osudovú príťažlivosť.

Vyššie spomenuté pravidlo platí aj v prípade mužovej nevery. Ak sa ten blbec priznal bez toho, že bol prichytený pri čine alebo aspoň odhalený bežnými komunikačnými prostriedkami od kontroly sms až po najatie detektíva, má čo robiť. Vo výhode sú majitelia zlatníctva a rýchlopráčovne s výbornou žehličkou. Ak ju aj nakoniec muž ukecá, nikdy mu jeho smilstvo nezabudne. Buď mu to bude pravidelne vyhadzovať na oči dovtedy, kým ju nepošle do riti alebo je sofistikovanejšia a vyhodí mu to na oči v tej pre ňu najlepšej situácii, ktorá bude pre muža samozrejme najhoršia. Alebo môže byť skvelá baba, ktorá mužovi nakoniec odpustí a nikdy viac "pokĺznutie" nespomenie, ale v tom prípade si kopačky zaslúži muž.

Nakoniec sa známy rozhodol, že dá frajerke ešte trošku času, pretože ona potrebuje dokončiť školu a rozíde sa s ňou až po promócii. To sa stane až budúci rok. Veď to vydrží. Tak som naňho vytiahla ďalšie pravidlo a otrieskala som mu ho párkrát o hlavu. Nepredlžuj agóniu je jeho znenie. Ak sa teda rozhodol, že s ňou nechce byť, mal by to ukončiť čo najskôr. Naťahovanie nemá zmysel a keby to urobil už pred pár mesiacmi, ako pôvodne chcel, dnes už by jeho ex bola v pohode a zrejme by už riešila ďalšieho pána a jeho vlastnosti, ktoré je potrebné zmeniť.

Na dnes hádam aj stačí. Ak máte záujem aj o ďalšie pravidlá, hoďte do mňa komentár a ja sa posnažím.