Autor raz videl taký zaujímavý rituál, keď páni oblečení v oranžových obrusoch sypali krásne pestrofarebné zrnká piesku do absurdne zložitého, geometricky fascinujúceho obrazca. Volá sa to mandala a keď je to po niekoľkých hodinách práce hotové, potom to šmahom ruky zničia, piesok zhrnú na kopu a zjedia, alebo vysypú do rieky Tchien-an-men kuang-čchang. A to, pretože všetko aj tak stojí za prd, ľudská existencia je márna, nič nie je večné a pekné veci raz skončia. Potom príde nekonečné utrpenie a večné muky (a bude tam spievať Jaroš) a bude ťažké vydržať to.
A tak ho napadlo, prečo títo oranžisti neskúsia nasledujúci experiment. Potrebovali by asi 30 rôznych lego stavebníc. Nič extrémne ako funkčný Batmobil za 800 EUR, ani Star Wars Ultimate Collector's Millennium Falcon. Stačia bežné stavebnice, autíčka, nejaké nákladiaky, bager, lietadlo, čln, hasičská stanica… potom ešte tie Lego Shell autíčka, ideálne z rôznych ročníkov súťaže. A ešte niekoľko kusov takých, nie veľmi drahých kúskov Lego Technic. Tieto veci by bolo treba poskladať a potom by sa s nimi mali hrať deti. Po dvoch, troch rokoch sa zavŕši proces, keď sa všetky autíčka, lietadlá, lode, policajné a hasičské stanice, motorky, bagre, žeriavy, tereniaky zmenia na kopu atomizovaných súčiastok. Ďalej nedeliteľných. Kopa takýchto súčiastok sa zmestí do bežného 10 litrového vedra a ešte ostane nejaké miesto. Keby sa vopchal do tohto vedra merač entropie, tak nameria nekonečne veľkú hodnotu a vbuchne (imploduje). Samotný experiment by však spočíval v tom, že by títo osvietení mnísi pekne krásne poskladali hračky do pôvodnej podoby. Potom by ich odovzdali deťom a cyklus by sa mohol začať odznova. To by ešte len zažili epický, nefalšovaný, intenzívny pocit skutočnej márnosti, pominuteľnosti (a potom snáď aj osvietenia).
Dvaja chlapci, malé detiská, si pri rôznych príležitostiach počas 4 rokov vydrankali od rodičov, babiek a deda, kamarátov a známych asi 30 kusov najrôznejších Lego stavebníc. Raz za čas, keď si ich foter spomenie, ako sám kedysi pradávno ukrutne chcel Lego kozmickú raketu, ešte keď ľudia chovali brontosaury a fungovali obchody Tuzex (tam mali tú raketu), vysype vedro doma na koberec a snaží sa poskladať aspoň jedno či dve autíčka. A to je oveľa ťažšia výzva, ako vytvárať nejakú pieskovú mandalu. Úroveň entropie v tej kope sa blíži k nekonečnu. Foter je zatiaľ v návode na strane 28 a snaží sa zrekonštruovať malý, taký podpriemerne sofistikovaný nákladiak “cement mixer”.
Fascinujúce je, že Lego hračky majú totálne abnormálny počet verzií a permutácií všetkých možných aj nemožných súčiastok. Sú to rôzne poistky, osky, západky, strunky, ozubené kolieska, vsuvky, priečne zvislo posunovacie vzpery, dvíhadlá, zotrvačníky, excentické posunovadlá, nesymetrické teseraktové mikro 5-rozmerné pseudokonkávne ihlany, hriadele, malé, dlhé, krátke, zahnuté, jednosmerné, modré, katolícke, pravoslávne, polotučné, kremžské, neviditeľné. Všetky možné aj nemožné tvary. Zvláštne je tiež to, že sa nedajú nijako rozumne utriediť. Katalóg všetkých druhov Lego súčiastok musí byť v databáze, ktorá beží na kvantovom počítači v niektorom paralelnom vesmíre.
Takže jeden z receptov na duchovné osvietenie je nasledovný. Nemusíte na seba kupovať oranžové plachty a zháňať 150 druhov piesku, každý inej farby. Pozbierajte lego súčiastky, dajte ich na kopu a meditujte. Vizualizujte si dávno rozobraté autíčka a domčeky a skúste ich poskladať. Radujte sa z každej (staro)novo objavenej súčiastky a keď nájdete nejakú skutočne absurdnú, odložte si ju. Aj tak potom zabudnete, kde ste ju dali, keď ju budete potrebovať. A keď poskladáte konečne aspoň jedno auto, predstavte si, že tam je skrytých ešte asi ďalších 29… Lego je parádny vynález.
“I think I got it... but just in case tell me the whole thing again. I wasn’t listening.” Emmet
