Znie Mad Jack ako prototyp šialeného Angličana? Čakajte, až spoznáte Digbyho. Allison Digby Tatham-Warter sa narodil v roku 1917 do rodiny bohatého majiteľa pôdy. Jeho otec v tej dobe bojoval na západnej fronte prvej svetovej. Z vojny sa síce vrátil, ale zomrel, keď mal mladý Digby 11 rokov.
Digby vyštudoval vojenský college a v roku 1937 ho na vlastnú žiadosť v hodnosti poručíka prevelili do Indie. O toto umiestnenie sa celý čas snažil, pretože mu umožnilo venovať sa svojim záľubám, lovu tigrov a diviakov. Diviaky samozrejme lovil na férovku, oštepom. V Indii sa akurát nebojovalo, takže si vypuknutie druhej svetovej vojny ani nevšimol.
Vojna sa ho osobne dotkla až v 1942, jeho brat padol v Severnej Afrike. Digby sa prihlásil do parašutistického pluku (parachute regiment alebo paras). Už počas výcviku si začal budovať istú povesť. Všetci poznali jeho historky z lovu, do toho počas vojnových hier ukázal, že mu nie je cudzia agresívna taktika. Stal sa veliteľom roty A (A Company) druhého para bataliónu. Svoju povesť si u kolegov vylepšil, keď "zohnal" americké dopravné lietadlo, ktorým zobral všetkých svojich dôstojníkov na večierok do Londýna do hotela Ritz. Niekedy v tomto období (presný dátum som nedohľadal) ho povýšia na majora.
Zisťuje, že vysielačky nie sú úplne spoľahlivé, preto trvá na tom, aby jeho jednotka trénovala aj signály polnicou.
Spojenci začínajú plánovať operáciu Market garden. Je to najväčšia výsadková operácia v dejinách. V skratke išlo o to, vysadiť parašutistov hlboko v Holandsku, ďaleko za frontovou líniou. Výsadkári mali obsadiť dôležité mosty a udržať ich kým neprídu posily po zemi. Plánovali sa tri výsadkové zóny, dve mali na starosti Američania a jednu Briti (tá bola najhlbšie v nemeckom území). Plán počítal s tým, že sa tu spojenci stretnú maximálne s deckami od Hitlerjugend a polochromými dôchodcami. Až na to, že v oblasti boli akurát dve elitné nemecké divízie Waffen SS, ktoré sa tu reorganizovali po bojoch na východnej fronte.
Digbyho A Company sa vďaka jeho agresívnemu štýlu zdala byť ideálna na vedenie útoku na Arnhemský most. Už od začiatku to nevyzeralo ružovo. Jednotky sa pri výsadku pomiešali, pozemné vojská postupovali pomalšie, ako sa predpokladalo.
Digby však svojej rote velil neohrozene. Namiesto prilby mal na hlave bordový baret (výsadkársky odznak) a v ruke dáždnik. Apropo dáždnik. Digby mal problém zapamätať si heslá. V obave, že v zmätku po zoskoku si ho zamenia s nepriateľom si vzal dáždnik ako poznavacie znamenie.
"Každý hneď pochopí, že iba Angličan je taký bláznivý, aby si do boja vzal dáždnik."
Výsadkári pristáli na opačnej strane mestečka Arnhem ako bol most, ktorý mali získať. Ísť po hlavnej ceste nemohli, tam boli všade Nemci, tak preliezali cez ploty a obchádzali to cez záhrady domov. 12 kilometrov zvládli za 7 hodín. Jediní Nemci, ktorí si ich pri tom všimli boli tí 150 zajatci, čo pozbierali cestou.
Most sa im síce nakoniec podarilo získať neporušený, ale náročnejšia časť plánu bola udržať ho. Digby svojím excentrickým správaním značne povzbudzoval morálku. Keď zbadal vojenského kaplana, ktorého nepriateľská paľba priklincovala a bolo len otázkou času, kedy ho trafia, tak rozostrel dáždnik a vychádzkovým krokom sa mu vydal na pomoc. Kolega dôstojník sa na neho pozerá ako na blbca a oznamuje mu, ze dáždnik mu predsa nijako nepomôže. Digby sa na neho pozrie a s predstieraným prekvapením preafektovane zvolá: "Božínku, Pat, a čo keby sa rozpršalo?"
Dokráčal ku kaplanovi a hovorí mu: "Poďme Padre."
"Ale všade naokolo strieľajú!"
"Nebojte sa, mám dáždnik," a zase ho krokom odviedol preč.
Niekde počas akcie stratil svoj baret, helma je stále príliš mainstream, ale našťastie sa mu podarilo cestou nájsť pinč (Chaplinovský klobúk). Nemci sa snažia získať most naspäť, do boja nasadzujú aj obrnencov. Z nedostatku lepších riešení nariadil Digby bodákový protiútok. Samozrejme ho sám viedol. Na hlave klobúk, dáždnikom mával, akoby to bol meč a v druhej ruke revolver. Podaril sa mu husársky kúsok. Dobehol až k nepriateľskému obrnenému transportéru a priezorom prestrčil svoj dáždnik tak šikovne, že vodičovi takmer zoperoval krátkozrakosť. Zdroje neuvádzajú, či zranený vodič vystúpil alebo čo, zhodujú sa iba v konštatovaní, že nepriateľský stroj vyradil z boja.
Digby, pre ktorého toto bolo prvé ostré nasadenie v boji sa pýta kolegu. “Chcel by som vedieť, je toto horšie ako iné boje v ktorých si bol alebo to ešte nie je až tak zlé.” Odpoveď je 3,6.
Napriek hrdinstvu výsadkárov pozemné posily nechodia a nechodia. Most pred opakovanými protiútokmi nedokážu udržať navždy a ustupujú. Digbyho A company ostáva ako posledná a kryje kolegov. Napriek tomu, že počas celej bitky používali na komunikáciu takmer výlučne polnice, Digby ešte stihne povedať do vysielačky: "Došla nám munícia, Boh ochraňuj kráľa."
Keďže počas bitky utrpel viaceré zranenia, tak ho Nemci dajú do nemocnice. Hneď prvú noc aj so svojím zástupcom z A company utekajú. Počkali, kým odišli sestričky a vyskočili cez okno. Major vyrobí z gombíka z uniformy a ihly kompas a dva dni kráčajú holandským vidiekom. Keď sú už naozaj hladní tak nájdu farmu, kde sa ich ujmú. Miestni ich spoja s odbojármi. Totižto na rôznych miestach v okolí sa skrýva takmer 150 chlapov z jednotiek, ktoré sa Market gardenu zúčastnili a nedostali sa bezpečne domov. Nejako ich zorganizovať je nad sily Holanďanov, tak žiadajú Digbyho o pomoc. Vybavia mu falošné doklady, vydáva sa za nemého a mentálne postihnutého syna právnika z Haagu. Zoženú mu bicykel a môže jazdiť od jednej skrýše ku druhej.
Vraj fotka z tých falošných dokladov
Drží sa poučky, že keď klamať, tak sebavedomo a nijako sa Nemcom nevyhýba. Raz sa zastaví pri aute s nemeckými dôstojníkmi a pomôže im ho vytlačiť z blata, kam zapadli. Inokedy zas zistil, že v dome, v ktorom si zriadil hlavný stan bolo ubytovaných pár dôstojníkov. Keď sa prvýkrát tesne pred večierkou (zákazom vychádzok) takmer zrazia v dverách, tak ustúpi a nechá ich prejsť ako prvých. Keď sa to zopakuje na druhý deň, tak sa natlačí pred nich a pridá zlostné zavrčanie. Odvtedy ho zdravia a púšťajú do dverí ako prvého.
Digby sa ale nefláka. Zorganizuje svojich roztrúsených chlapov, zoženie vysielačku, spojí sa s Londýnom, pravidelne im hlási nemecké pozicie a počty a v noci si nechá na padákoch zhadzovať zbrane. Plán je taký, že keď sa front priblíži, tak spolu s odbojármi prekvapia Nemcov od chrbta. Front je stále ďaleko, Digbyho nebaví sedieť na zadku. Raz v noci pozbiera chlapov a všetci prepochodujú cez líniu na spojenecké územie. Počítali s tým, že sa budú musieť prestrieľať, ale okrem jednej hliadky nenarazili na žiadny odpor. Za svoje činy dostal DSO - Distinguished Service Order - Rád za vynikajúcu službu. V Anglicku sa vrátil k veleniu A company, do bojov však už nezasiahnu.
Po vojne strávi pár rokov, podobne ako Mad Jack v Palestíne, potom ho prevelia do Kene. Do tej sa zaľúbi a kúpi si tu dva statky. Odchádza do civilu. Z neho sa na chvíľku vráti, keď tam vypukne nejaké povstanie. Za vlastné peniaze si prenajme súkromnú armádu a začne robiť poriadky. Potom sa znova venuje svojím pozemkom. Na nich ako zriadi prvé moderné safari, kde sa zvieratá nezabíjajú, ale len pozorujú a fotia.
Počas vyjednávania nezávislosti Kene jedna z britských správ obsahovala aj žiadosť "Dajte nám pozor na Digbyho." A asi dali. Digby zomiera v Keni v roku 1993 vo veku 75 rokov.
Digby bol inšpiráciou pre jednu z postáv filmu A bridge too far/Vzdialený most (1977). Z toho filmu je aj úvodná fotka.
