„Vaza! Salama! Bomb! Bomb!“ - kričí na mňa madagaskarské dieťa.

Čo do piky? Bomb? Bomba? Kde?

...človek naozaj počuje len to, čo chce, ekvivalent k prasaťu sa o kukurici sníva. Alebo je to len profesionálna deformácia, prípadne stihomam z minulosti.

„Bombo, bombon!“

Blik! Bombon, bonbón! Tak to už dáva zmysel. Ten malý zmrd pýta cukríky. Heh, aké milé, ale bačov kokos dostane.

*

Kým sa však dostaneme na Madagaskar, vráťme sa na začiatok. Nie, nepôjdeme veľmi do zadku, určite nezačneme v čase, keď na ôsmy deň boh stvoril McDonalds, pizzu a portské. I keď aj táto udalosť by si zaslúžila chválospev.

 

Máj:

Drahá: „Láska? Drbne ma v práci, takto to nemôže ísť ďalej. Musíme ísť na dovolenku!“

Keď Drahá začína vetu oslovením "Láska", bude to asi zákerný útok a musím byť v strehu. Viem, že sa neubránim, ale stále môžem vyjednávať a možno remízujem.

Vaza (alias ja): „Veď dovolenka je naplánovaná, v auguste, more, pláž, wellness&spa hotel.“

Drahá odsekne: „To ale ideme len na osem dní, to je málo!“

Fuuuuck... s týmto som rátal, že to príde ako každý rok, takže žiadna panika: „Máš na mysli niečo dlhšie? More, hory, či divočinu?“

Drahá: „Áno, niečo poriadne, aspoň 2-3 týždne. Vieš, že mám dlllllĺĺĺhý list destinácií, kam ešte musíme ísť a čo všetko ešte chcem vidieť. A tento rok musíme ešte niekam ísť! Ak to nenaplánujeme teraz, tak to do Vianoc nedáme!“

Vaza: „Oooooooookeeeeeej,...... Tak aké krajiny sú v top tri na tvojom liste prianí aktuálne?“

Drahá: “Počkaj, zamyslím sa.... Čína, Mexiko a Madagaskar. Kátmandú je asi ešte rozdrbané po minulých zemetraseniach, takže plán ísť tam turistikovať sa prepadol na nižšiu pozíciu.“

Vaza: [Mexiko... hmmm... nuda, to si nechajme na neskôr ako rezervu. Čína.... nééé... nebudem im rozumieť ani za bačov banán, a žerú pičoviny. A Ďuro, čo tam bol tri mesiace, rozprával, že vždy, keď išiel na miestny trh, tak sa dogrcal z toho bordelu stiahnutého z kože a ponúkaného na kuchynské spracovanie. Takže Čína nie, na to som včúl moc triezvy, aby som sa tak neuvážene rozhodol. Madagaskar... ten poznám, každú nedeľu ráno išli kreslené tučniaky z Madagaskaru. Síce boli v americkej zoo, ale bola s nimi sranda. A boli z Madagaskaru. A aj ten vtipný lemur bol fasa. A lemury by tam fakt mohli byť. Inak mám taký lechtavý pocit v podbříšku, že to s tými rozprávajúcimi tučniakmi z Madagaskaru je strašný ojeb na deti, ale to preveríme na mieste].  „Vyberám si z prvého výkladu Madagaskar. Kedy je tam sezóna? V lete ma business nepustí, dá sa ísť na jeseň?“

Drahá: „Na jeseň je ideálna sezóna. Cestovkou? Či pôjdeme bez? Pozriem cestovku Dudo (či jak sa volajú), aký majú oni program.“

Vaza: „S nimi nejdem, dvakrát sme s nimi boli a vždy sme museli skoro ráno vstávať kvôli presunom. Chcem ísť na takú dovolenku, na ktorej sa budem môcť ráno vyspať.“

Drahá: „Pajcneme program, sprispôsobíme a pôjdeme sami. Alebo s domorodcami.“

 

Júl:

Drahá: „Treba nám na Madagaskar víza, očkovania, antimalariká, či niečo ešte vyriešiť?“

Vaza: „Slivovicu pribalím. Víza kúpime na vstupe na letisku. Očkovania nie. Antimalariká nie. Čo ti drbe? Neeee... malariká som nebral ani na safari v Keni. A ty si ich tiež vtedy vysadia po týždni, takže nehrozí, pohoda. Ale spáchal som pseudovýberové konanie a našiel som lokálne agentúry, ktoré robia podobný adventure program ako Dudo. Booknem tú s naj ratingom z tripadvisora, plus naviac booknem na záver na 6 dní hotel na pláži a vnútroštátny madagaskarský prelet. A tým sme vybavení, súhlasíš?“

 

August:

Drahá: „Antimalariká nám netreba? A čítala som, že keď prilietame z Etiópie, asi by sme mali mať aj očkovanie proti žltej zimnici.“

Vaza: „Antimalariká asi nie, ale naštuduj to pre istotu. A do príletového papierika napíšeme, že sme prišli z Viedne, drbem celé očkovanie zimnice, veď v Ababe len prestupujeme, nejdeme ani von z letiska.“

 

September (skype call, Drahá dlhodobo v juhovýchodnej Európe, Vaza v Rajchu):

-„Malária je tam bežná, ja chcem antimalariká. Malarone, na ten sa môže chľastať!“ – povedala Drahá,  uškrnula sa od ucha k uchu a dokonale ma tým odzbrojila.

 „Ok, ako si praješ, máš ich kde kúpiť?“ – spýtal som sa, tušiac komplikáciu.

„Zožeň ich ty, tu to neviem zohnať,“ - zavrčala Drahá. Moje tušenie bolo správne.

Ok, dám si teda aj ja, keď už sa na to môže piť, je mi to fuk. Potrebujeme 4-5 balení. V Rajchu jedno balenie Malaronu cez 50e. Na Slovensku 1 balenie za 25e. To sa už oplatí, pôjdem to kúpiť na nejaké oddelenie cudzokrajných chorôb/exotiky do BA.

 

Dva týždne do odletu:

V utorok večer presun do BA, príchod za šarlatánom, v čakárni je prázdno. Dvere do ambulancie sú ale otvorené, vnútri sa šarlatán vykecáva s Aziatom. Čakáreň je plná lístkov, ktoré má pacient vyplniť pred očkovaním: prekonané choroby, alergie, tehotenstvo... tehotný nie som, na to ma nenachytá. Váham, či vyplniť lístok alebo nie... očkovať sa nejdem dať, takže asi netreba. Idem si predsa len po tabletky. Ale som na Slovensku... radšej lístok vyplním.

Aziat sa vypoklonkoval von. Vchádzam do ambulancie, zdravím šarlatána a pýtam si Malarone. Pýtať tabletky pre mňa a aj pre Drahú by znamenalo naúčtovať 2x poplatok za vyšetrenie a 2x poplatok za vydanie receptu. Aj keď by Drahú ani nevidel. Tak ju radšej zamlčím a tvárim sa, že idem na dvojnásobný čas a beriem dvojité množstvo balenia pre seba. Šarlatán sa ale nevzdáva a pýta sa, cez akú krajinu tam idem. Oznamujem, že medzipristátie mám v Etiópii. Šarlatán bleskovo berie z mojej ruky očkovací papierik, z chladničky vyťahuje vakcínu na žltú zimnicu a chce, aby som si vyhrnul rukáv, keďže včelička pôjde do ramena. Šípim ojeb, snažím sa brániť. Šarlatán kamufluje, že stačí zastávka na dotankovanie v Etiópii, plus jeden polokokot na imigračnom v Madagaskare, a bez očkovania ma do krajiny nevpustia. Aby očkovanie bolo funkčné, musí byť vykonané 10 dní dopredu. A tak prakticky aj dovolenka by bola v prdeli. Očkovanie je jednorazové na celý život, argumentuje šarlatán, a to ma presvedčilo... veď to je potom jedno, skôr či neskôr ho budem potrebovať.

Nebola to včelička, tú by som cítil. Teraz som ani netušil, či to do mňa vstrekol alebo to vystriekal vedľa. Našťastie som to nevidel a necítil.... hovorím o vakcíne, ty prasa!

Šarlatán ma poučil: "Aspoň týždeň sa neožer jak dobytok, a týždeň buď bez fyzickej námahy, čiže žiadne cvičenie ani nič podobné. Je utorok, možno cez víkend ťa pôjde rozjebať, lebo všetko ťa bude bolieť. Musíš to len pretrpieť. Potrvá to max dva-tri dni. Nahádž vtedy do seba paraleny a ibuprofeny." Celý špás ma stál 200e. Keby som vtedy vedel, že mi to všetko preplatí spätne zdravotná poisťovňa, do BA by som sa netrepal a vybavil to v Rajchu. Nabudúce budem múdrejší. 

Správu o zaočkovaní som o hodinu zvestoval Drahej via skype. V tom čase, a prakticky až do nášho odletu, bola pracovne v juhovýchodnej Európe. Skoro ju roztrhalo od paniky, že kde teraz zoženie v zemi zabudnutej očkovaciu látku proti žltej zimnici. Na druhý deň ráno (streda) po návšteve troch polikliník zameraných na cudzokrajné a exotické choroby našli v tej poslednej v sklade v suteréne rovnakú očkovaciu látku, akú som dostal ja. Drahá dostala poučenie: "Nejedzte dnes ryby, vajcia a ani jogurty. A miesto očkovania určite nenamáčajte!" Na otázku, či môže chľastať, na ňu lekár pozrel jak na alkoholika (ja som vedel, že ju ten lekár pozná!) a povedal, že jasné, že môže. Dvaja lekári, dve rôzne odporúčania. Googliť si to nebudem, vyberám si tie odporúčania, ktoré mi vyhovujú.

Drahá dodržať odporúčania nezvládla, na večeru si dala rybu. Zato ja som v utorok zvládol nič nerobiť a vyhnúť sa fyzickej aktivite. V stredu som sa už riadil odporúčaniami od lekára Drahej, a už som bol behať, a štvrtok som sa brutááááálne rozbil na X-fite s trénerkou. Toľko na tému dodržiavanie rád od lekára, že týždeň nič nerobiť, ctjb??? Začiatok svalovice ku mne prišiel už v piatok, ale ešte som sa vládal ako-tak hýbať. 

V sobotu som mal teplotu, ibáč nezaberal, bolelo ma všetko, nevládal som sa ani pohnúť. Aj počas ležania ma boleli všetky svaly. Myslel som si, že je to svalovica druhého dňa, čiže follow up zo štvrtka. Poobede ma rozboleli aj kĺby, takže kombo: vedľajšie účinky očkovania+svalovica. Už viem, ako sa cítia ľudia na geriatrii a prečo žiadajú povoliť eutanáziu. Večer som ibáče spláchol fľašou vína a ráno mi bolo už lepšie.

Kúpili sme si bedeker na Madagaskar, titulok píše:

"Madagaskar, to sú lemury, chameleóny, baobaby, dažďové pralesy, brutálna flóra a fauna... ale najväčšou zábavou je samotná cesta za tým."  Myslel som, že to je len reklamný blábol. Nebol. Chvalabohu, že žiaľbohu, nebol.

 

Ráno pred odletom:

Píše mi mamka na messenger: "Na Madagaskare práve vyčíňa pľúcny mor, dúfam, že ste zaočkovaní, máme o vás strach!" Kua, ja som vedel, prečo rodičom väčšinou nehovorím, kedy a kam cestujem. Toto som mohol tiež zamlčať. No čo už. Hodím info o pľúcnom more do googla a ten mi povie, že mor tam majú už pekných pár (desiatok) rokov, väčšinou vo vlnách, a vždy len lokálne zomrie pár desiatok ľudí. Očkovanie neexistuje. Píšem mamke, že keby bola firma, obviním ju zo šírenia poplašnej správy. O dve hodiny správu v rovnakom znení o pľúcnom more, čo zabíja na Madagaskare, dostáva aj Drahá od svojej mamky. Udrbávame sa a je nám jasné, že musíme viac filtrovať info o tom, kde sa nachádzame a kam cestujeme.

Pogooglil som, čo tam budem asi jesť. S jedlom mám vždy problém, keďže nekonzumujem zeleninu, ovocie, morské plody... a v podstate celkovo 90 percent ľudského jedálneho lístka mi je odporného a spôsobuje mi pocity ako čítanie politických správ. Chce sa mi grcať. Na Madagaskare sa konzumuje prevažne ryža, morské plody a zebu. Našiel som, že zebu je niečo ako krava s hrbom. Predstav si koitus kravy s ťavou. A teraz si predstav ich potomka. Hovädzie každopádne konzumovať môžem, napr. stejky zo zebu by som asi mohol zvládnuť jesť aj niekoľko týždňov, čiže som zachránený.

Po raňajkách si dávame Malaron. Údajne ho treba brať každých 24 hodín, ideálne po jedle, aby sa dobre vstrebal.

Na obed Drahá otvorila príbalový leták a dočítala sa, že možný nežiaduci účinok je napríklad svrbenie alebo vyrážka. Potešil som sa, mám tak tri týždne aliby aj na sifylisový vred, keby náhodou. Drahá pokračovala v čítaní: "Ďalšie menej časté vedľajšie účinky sú napríklad nočné mory. Závažné problémy s duševným zdravím, pri ktorých osoba stráca kontakt s realitou a je neschopná jasného myslenia a úsudku. Videnie vecí alebo počutie zvukov, ktoré nie sú skutočné, halucinácie."

Drahá sa zasmiala, ja som sa zasmial, Jóži sa zasmial. A tak sme s Drahou spoznali nového člena do partie. Jóži mal úplne v piči, že zmeškal štvrť roka plánovania a bookovania, že nemá očkovanie proti zimnici, ani že večer odlietame a on nie je zbalený a nemá letenky. To ale nič neznamenalo a ten malý (asi fiktívny) vyškerený úchyl detského vzrastu šiel s nami.