Talianska televízia - Cudzinky

 

Neviem, či je niekde vyššia koncentrácia krásnych žien ako v Taliansku. Vďaka modelingu sa tu vo voľnom výbehu pohybujú celé kŕdle dlhonohých báb zo všetkých kútov sveta. I stalo sa dobrým zvykom zaloviť v módnych vodách a presunúť pár kvalitných kusov do televízie. Ako povedal moderátor Pippo Baudo: „Na našich obrazovkách je invázia zadkov a pŕs, modelky sa sem dovážajú ako kusy mäsa.“

Hľadači talentov oslovia všetky, ktoré sú vysoké a blond a sľúbia im, že budú uvádzať dôležitý program. V podstate veľmi neklamú, lebo dievča je naozaj prezentované ako najväčšia hviezda na zemeguli, poskytuje rozhovory, jej fotografie sú na titulných stranách. Máloktorá si však uvedomí alebo chce uvedomiť, že jej úlohou je len usmievať sa do kamery. „Najlepšie je, ak nehovoria po taliansky“, dodal Baudo, „aspoň do toho chlapom nekafrú.“

Takmer všetky programy sú v rukách cudziniek, čo sa, pochopiteľne, vôbec nepáči domácim ašpirantkám na funkciu „krovia“ a často proti tomu protestujú.

Fínka Anna Falchi: „Muži - moderátori sa boja, že by ich ženy zatienili, a tak chcú k sebe radšej cudzinku, ktorá sa zmôže na dve talianske vety za program. Ja som nemala šancu – som príliš ukecaná.“

Američanka Wendy: „Do Talianska som prišla za priateľom a hľadala som si prácu adekvátnu môjmu vzdelaniu. Vyštudovala som politické vedy, nemohla som si však nájsť žiadne zamestnanie. V televízii ma vzali hneď, lebo som vysoká, mám dobrú postavu, blond vlasy a som cudzinka. Mala som všetky predpoklady na zosmiešňovanie sa pred kamerami.“

Ruska Nataša Štefanenko: „Na začiatku môžete robiť hoci aj idiotku, ale zvyšok závisí od vás.“

Režisér Gianni Boncompagni: „Na to, aby ste sa stali vallettkou, nestačí iba byť hlúpou. Ale pomôže to.“

Kedysi dávno program Domenica In spoluuvádzala naša Adriana Sklenaříková, vtedy ešte Karembeau (pre tých, čo mali problém vysloviť jej priezvisko, „Sklerotikóva“). Hanbu nám nespravila, naučila sa aj základy taliančiny a ja som sa tešila, že nás konečne preslávi.

No, nepreslávila, ale nebola to jej vina. Napísali, že je Češka... na druhej strane, Pavlínu Pořízkovú vyhlásili za Slovenku a Alenu Šeredovú frkli do Maďarska. Hlavne, že sa nám ušiel aspoň jeden kus, nie?

Vďaka Adriane sa sledovanosť RAI 1 v nedeľné popoludnie šplhala do rekordných výšok. Taliani ju zbožňovali, najradšej by ju boli naklonovali, aby sa zachovala ako druh. Plakali od zúfalstva, že ju objavili príliš neskoro. Už bola vydatá, ešte k tomu za Netaliana! A vôbec ho nepodvádzala! Veď o nej takmer nebolo čo písať!

Na odstránení tejto drobnej chybičky krásy statočne popracovalo niekoľko novinárov, ktorí sa poňúrali v jej živote (tunajším novinárom nie je cudzie nič cudzie a už vôbec nie štúranie sa v cudzom súkromí), ale neprichytili ju pri žiadnom trapase ani in flagranti. A tak zo zákulisných fotografií uplácali aspoň pár nepravdepodobne znejúcich príbehov a fotografi sa posnažili aj o netradičné momentky. Pre čitateľa všetko. Obetavo ľahli na zem, číhali na ňu pri tanci – a škandál bol na svete! Zábery spod Adrianinej sukne preukázali, že pod čiernymi šatami mala nie celkom vhodné  BIELE  nohavičky!

No ale koniec-koncov, hlavne, že nejaké mala, nie?

Psychiater by si asi zgustol aj na fascinácii maličkých Talianov vysokými ženami. Spomínam si, ako sme boli s kamoškami na karnevale v Benátkach. Bola strašná zima, vysokánska Ivana mala pod maskou tri hrubočizné svetre a šinula sa davom ako tanková loď. Sotva začala hrať hudba, rozbehol sa pre ňu miniatúrny Talianik. Rukami ju neobsiahol, ale hádzal k nej dohora také zamilované pohľady, až som sa zľakla, že od nich vzbĺkne. Ledva sme ho od nej odtrhli, stále fascinovane prevolával: „You are the BIG WOMAN! I love you BIG WOMAN!“