Vážení, napriek frflaniu niektorých jedincov pokračujem v téme, ale môžem vás ubezpečiť, že bude aj jedlo, práca, ubytovanie, taliansky machizmus a feminizmus a iné lahôdky. Špeciálny odkaz pre Pedra prvého: sorry, pamiatky UNESCO nebudú, kúp si sprievodcu :)
Relácia Scherzi a parte (žarty nabok) musí stáť obrovské peniaze. Ide o skrytú kameru, ktorou nachytávajú známe osobnosti. Do akcie zapájajú celú rodinu, všetkých priateľov a vlastne tuším celé mesto. Chce to veľa času a veľa kamier. Vymyslia také situácie, že človeku ani nenapadne, že by mohli byť nahrané. Idú doslova cez mŕtvoly. Mnohých tak rozčúlia, že začnú sprosto nadávať a potom ich musia vypípať. Slovný prejav herca Raula Bovu po tom, ako mu v psom hoteli vydali cudzieho psa, by som zhrnula do vety: „Pip pipíp pip vy pipipíp!“
Okrem toho, že si z danej osoby vystrelia, pozvú ju do štúdia, kde sú na ňu i na ostatných nedobrovoľne účinkujúcich pripravené ďalšie „vtipné“ pasce: striekajúce kytice kvetov, strieľajúce kreslá, prdiace vankúšiky. A niekedy pripravia pascu aj cestou do štúdia.
Kapelníka Dema s manželkou tam viezol šofér, ktorý bol v skutočnosti kaskadérom. Keďže meškali, moderátorka chcela vedieť, čo sa deje – priamo v aute bola totiž zabudovaná kamera.
Demo so ženou nič netušiac vzadu konverzovali, keď tu zrazu auto nabehlo na (pripravené) zariadenie, vďaka ktorému sa postavilo na ľavé kolesá – a bez zastavenia uháňalo ďalej. Demovci sa zosypali na seba ako hrušky, mysleli si, že dostali šmyk a strašne sa rozvrieskali.
Ich príjazd bol veľkolepý. Keď auto dosadlo, šofér s nimi urobil ešte pár „hodín“ a potom ich konečne vypustil. Obaja zelení ako stena sa doslova vytackali a jeho hneď schmatli na scénu, kde sa zvalil na schodík, držiac sa za srdce.
Moderátorka pribehla k nemu a zvíjajúc sa od smiechu chcela vedieť, či sa zľakol. Demo, neschopný slova, jej ukázal trasúce sa ruky a snažil sa pri tom usmievať a tváriť, že sa nič nedeje.
Na konci programu mal ešte tú smolu, že ho akože okadil holub (ktorého vypchatého nainštalovali hore na rampu), ale v skutočnosti, ako sa neskôr preriekli, mu na novučičký oblek od Armaniho pleskli pol litra jogurtu.
To sa ale milý Demo nasmial, najmä na účte z práčovne, hahaha!
Jedna stará herečka správne tušila, čo jej hrozí na pódiu, preto prišla do štúdia od hlavy po päty zahalená do červeného pršiplášťa a na hlave mala kapucňu, z ktorej jej trčali len velikánske okrúhle okuliare. Vyzerala ako ET v prestrojení. Odmietla sa vyzliecť, sedela tak celé štyri hodiny. Prakticky v tom pršiplášti mohol byť ktokoľvek, nezazreli sme z nej ani chlp.
Modelke Nine Moric ponúkli finančne výhodnú reklamu na šunku. Prečo nie? Prosciutto je v týchto končinách vážený artikel a jej propagovaním si reputáciu nepokazíte. Ak pravda, od vás nepožadujú, aby ste v reklame krochkali.
To Nina, oblečená do čierneho miniatúrneho saka a nohavičiek, na hlave cylinder, pohoršene odmietla. Kým ju štáb upokojoval, že teda kvíkať sa nebude, ani nezbadala, že do miestnosti priniesli šunky (také tie veľké, akoby zamúčené stehniská) a rozvešali ich na háky. A začali jej vzadu nohy natierať bielym práškom, vraj aby sa podobala na šunku.
Kým pochopila, že reklama je nedôstojná a začala protestovať, bolo neskoro, už visela na háku medzi mäsom so zamúčeným pozadím (a viete, že to zozadu naozaj vyzeralo ako kus toho veľkého stehna?). Darmo plakala a zúrivo kopala do vzduchu. Nič nezmohla, pod sakom mala popruh, ktorý nemohla sama odopnúť. Prišiel mäsiar, tučný chlap v bielom plášti a bez akýchkoľvek ceremónií capol na jej sexi zadok razítko. Presne ako na šunku...
Nečudo, že mnohé „žarty“ vošli do histórie a musia ich často opakovať. Niektorých ľudí navždy preslávili, i keď neviem, či sú za to vďační, pretože výsledok zrejme navždy poznačil ich zdravotný stav.
Ako ten, čo pripravili pre Moiru Orfei. To bola prvá dáma talianskeho cirkusu (ak chodíte na dovolenku do Talianska, určite ste ju videli, jej plagáty bývali v lete vylepené na všetkých stĺpoch pozdĺž Jadranu). Vyzerala ako storočná operná speváčka, dramatický mejkap s polmetrovými mihalnicami dopĺňala turbanom a elegantným kožuchom.
Šofér jej Mercedesu v malom mestečku „omylom“ spolu s novinami zahodil aj kľúče od auta, preto musel utekať za smetiarmi. Kým sa vrátil, malé námestíčko bolo zaplnené autami, autobusom, traktorom s vlečkou repy a procesiou pútnikov – nik z nich nemohol pokračovať v ceste a všetci za to farbisto nadávali Moire. Ich úlohou bolo vytočiť ju na najvyššiu možnú mieru, a to aj splnili. Prekážajúce auto nakoniec zdemoloval rozzúrený buldozerista, ktorý sa ponáhľal na stavbu. Sotva sa obrovský stroj prevalil cez rozmačkaný Mercedes na druhú stranu, s úsmevom dobehol Moirin šofér – a víťazoslávne jej ukázal kľúče.
Stará dáma Moira sa nadýchla a vyťala mu takú, že skoro ohluchol...
