Deň štvrtý: Padrão dos Descobrimentos – Torre de Belém – Outro Lado – Sé de Lisboa – Belém

Po fantastickom dni v Sintre sme na štvrtý deň výletu naplánovali len prechádzky v okolí ubytovania a hlavne dve turistické atrakcie: Padrão dos Descobrimentos a Torre de Belém. Prvú pamiatku sme si všimli z okna nášho ubytovania a pravdupovediac, nemal som detailné informácie o čo ide. Je to zvláštna, vysoká a veľmi úzka stavba. Zdalo sa mi, že na samom vrchu vidím ľudí, ale nebol som si istý, lebo budova sa mi zdala príliš štíhla a nepredpokladal som, že tam je vyhliadka. Mýlil som sa a na internete som sa dočítal, že to je známy, veľkolepý a krásny monument. Je na brehu rieky Tejo a postavený bol na počesť všetkých možných slávnych portugalských moreplavcov a objaviteľov nových krajín. Portugalsko má v tomto smere bohatú históriu, takže monumentálny pamätník objaviteľov si portugalčania postavili oprávnene. Na priečelí budovy je reliéf obrovského meča, ktorý asi symbolizuje pracovné náradie mierumilovných objaviteľov.

Trochu sme mali obavy, že tam budú davy turistov, ale nič také, normálne sme prišli k budove, okolo krásneho parku s veľkou fontánou a až keď sme boli pred vchodom sme si uvedomili aké je to celé veľké. A tie bodky hore, ktoré sme videli z nášho prenajatého domu, to boli ozaj ľudia. Pri vstupe je pokladňa, kúpili sme si lístky a ideme výťahom hore. Haha, tak moment, vraj sa dá ísť aj po schodoch. Ja som sa v náhlom záchvate inšpirácie rozhodol ísť na vyhliadku pešo. Vzhľadom na moju nie úplne ideálnu kondíciu mi to trvalo dosť dlho, ale dokázal som to. Keď som prestal vidieť hviezdičky poobzeral som sa a vychutnával som si ďalší fenomenálny výhľad. Celé miesto na samom vrchu budovy je zvláštne, veľmi úzke a dlhé, je to taký rezanec, na šírku sa vedľa seba zmestia tak traja ľudia a na dĺžku to malo tak 14 metrov. Bol krásny slnečný deň a zhora sme videli Ponte de 25 Abril (most 25. apríla), širokánsku rieku Tejo, s prístavmi a s loďami na hladine rieky. Bolo vidno Torre de Belém, aj Santuário Nacional de Cristo Rei (to je obrovská socha Krista na druhej stane rieky). Rovno pod pamätníkom objaviteľov je mozaika znázorňujúca mapu sveta, a vedľa je nejaká drahá reštaurácia, ktorá je celá v akomsi bazéne.

Prišiel čas, keď sme sa dostatočne vynadívali a zišli sme výťahom dole. V najspodnejšom poschodí pamätníka je ešte výstava o histórii Portugalska, sú tam fotografie, zobrazené dejiny štátu, revolúcie, prevraty, zábery z vojny a aj informácie o tejto pozoruhodnej stavbe. Tam sme to prebehli len narýchlo a už sme boli von. Pred vstupom sme začuli češtinu, tak sme sa pozdravili a ja som českej skupine povedal, že výhľad je úžasný a že sa majú na čo tešiť. Len tak mimochodom som prehodil, že som to vybehol po schodoch. Okamžite nato vyhŕkol jeden český občan: „To je levnější???“ No... my sme dostali záchvat smiechu a ešte predtým ako sme odišli sme mu povedali, že veru nie, cena je rovnaká.

Od pamätníka objaviteľov je neďaleko Torre de Belém. To je ikonická stavba a je určite jedna z najfotografovanejších pamiatok. Veža vyzerá ako z nejakého fantasy filmu, má šedo-sivú farbu a pomerne šialenú výzdobu, na oknách a vežičkách sú ornamenty a rôzne dekoratívne veci, ktoré znovu neviem pomenovať. Na vstup som čakal len chvíľu. Celé to vyzerá super, samotná stavba je veľmi pekná, slúžila ako pevnosť na obranu mesta, kedysi veľmi dávno. Sú tam aj delá. A mini átrium. A nádvorie. Úzke točité schody a všetky veci, ktoré by mali v poriadnej pevnosti byť.

Prehliadka netrvala ani pol hodinu a vyrazili sme smerom k nášmu ubytovaniu a rozmýšľali sme čo ďalej. Ja som mal v pláne navštíviť piváreň Outro Lado, kde by mohli mať zaujímavé craft pivá. O tomto podniku som sa dozvedel vďaka sledovaniu twitterového účtu pražského pivovaru Sibeeria. Títo blázni, okrem toho, že varia vynikajúce a občas dosť šialené pivá, robia aj takzvané TTO (tap take over) akcie. V podstate to znamená, že obsadia niekoľko píp v pivárni a čapuje sa ich produkcia. Takto boli raz aj v Outro Lado (v preklade Druhá Strana).

Električkou a potom pešo sme sa podľa navigácie blížili k pivárni. Niečo sa však dialo, počuli sme krik davu ľudí, nejaké zborové skandovanie, výkriky a hluk. Kráčali sme po uliciach smerom k pivárni a hluk sa stupňoval, pribúdali policajné autá a hliadky. No čo vám poviem, zrazu sme boli v dave pestrofarebne oblečených ľudí, všade dúhové vlajky, bubny, krik, rachot, tlačenica, transparenty, tusím aj nejaké dymovnice. Hej, natrafili sme na LGBTI pride pochod. Nebolo to práve príjemné prekvapenie, obával som sa totiž, že podniky budú možno zatvorené a netušil som veru, či napríklad vo vedľajšej ulici nepripravujú dajakú protiakciu, či sabotáž, militantní anti LTBGI aktivisti. Tieto obavy sa však raz-dva rozptýlili, žiadne násilie ani problémy sa nekonali, prešli sme cez dav ľudí a sadli sme si do pivárne.

Piváreň sa ukázala ako príjemný podnik, pivo pomerne drahé, skúsil som dve vzorky, jedna fajn, druhá bola chuťový šok. Prvé bolo Aguarela „Where Is The what?“ New England IPA, 6.5%, 40cl 7€. Druhé bolo Letra LCT Moscatel B.A. Farmhouse Ale, 9%, 40cl 7,6€. Nwe England IPA mám veľmi rád, je to pivo, ktoré by aj zarytých anti-pivárov možno dokázalo presvedčiť, že nie každé pivo je žbrnda, takže táto vzorka bola fajn, no ale Farmhouse Ale bolo veľmi divné, také kyslo-horké, zvláštne, nejako mi nešmakovalo.

Blížil sa večer a zistili sme, že neďaleko je Sé de Lisboa, najstarší kostol v meste, postavený v roku 1147. Nestihli sme nakuknúť dnu, pretože kým sme sedeli v krčme zatvorili ho a nevedeli sme, že sme tak blízko. Nevadí, nabudúce sa to podarí. Toto je ten kostol.

Domov sme išli električkou, ešte sme stihli malý nákup, aby sme mali materiál na raňajky. Ďalší deň nás čaká cesta trochu ďalej, chceme vidieť Boca do Inferno a najzápadnejší bod európskeho kontinentu: Cabo da Roca.