V minulej časti sme si rozdelili drony do jednotlivých kategórií, dnes sa pozrieme na to, ako si vybaviť registráciu prevádzkovateľa UAS a skúšky pilota na Slovensku.

Nariadenia EÚ vyžadujú, aby jednotlivé krajiny od januára 2020 umožnili online registráciu prevádzkovateľov bezpilotných lietadiel, vzdelávanie, skúšky a certifikáciu pilotov, atď. Keďže sme na Slovensku nie všetko funguje ako byrokrat v Bruseli plánoval.

 

Kúpili sme si teda bezpilotné lietadlo, dozvedeli sme sa, že sa s ním potrebujeme niekde zaregistrovať a spraviť si nejaké skúšky. Čo s tým?

 

Začnime registráciou prevádzkovateľa UAS. Absolvovať ju musíte v krajine kde máte trvalý pobyt, resp. sídlo firmy. To sa u nás dá (cca od septembra tohto roku) absolvovať dvoma spôsobmi:

  • Vytlačíte si papier zo stránky Dopravného úradu, vypíšete ho, priložíte papier o uzavretí poistenia na prevádzku lietadla a toto všetko odošlete poštou na Dopravný úrad v Bratislave. Dodatočne emailom dopošlete 3 fotky dronu a 1 fotku sériového čísla dronu.
  • Pri druhej možnosti spravíte takmer to isté, len namiesto pošty a emailu pošlete naskenované a občianskym podpísané papiere cez slovensko.sk . Online ako online, ostatné štáty na to majú špecializované portály.

 

Dopravný úrad vám oznámenie o zápise do registra UAS zašle poštou alebo do schránky na slovensko.sk. Zároveň vám pridelí registračné číslo prevádzkovateľa UAS, ktoré je potrebné nalepiť na viditeľné miesto na každom drone ktorý ako prevádzkovateľ vlastníte. S takto prideleným číslom môžete lietať v rámci EÚ bez potrebu registrácie v inom členskom štáte.

 

 

Ak má dron zabudovaný tzv. RemoteID vysielač (od 1.1.2024 povinne každý nový dron) ktorý umožňuje nahrať toto číslo do systému treba spraviť aj to (ostatné vysielajú svoje výrobné číslo). Dron potom počas letu povinne vysiela údaje o tom kto je, v akej výške a akým smerom letí, odkiaľ vyštartoval a pár ďalších údajov (ktoré by si mal vedieť počas letu odchytiť ktokoľvek s akýmkoľvek telefónom s BT a WIFI a správnou appkou, dosah je ale len pár km).

 

S uzatvorením poistenia je na Slovensku klasický problém, takmer žiadna poisťovňa ho neposkytuje, a ak už, tak v cene poistenia Boeingu 737. Zjavne rátajú len s poistením firiem a nie malých súkromných dronov. V Čechách už myslím jedna poisťovňa súkromné drony rozoznáva, väčšina užívateľov ale uzatvára poistenie cez Holandskú spoločnosť Coverdrone. Poistenie spôsobenia škody tretej osobe počas prevádzky dronu na súkromné použitie vyjde na niečo málo cez 17 EUR ročne (škoda 1.3M, poistenie na 2.6M stojí aktuálne 22 EUR, spoluúčasť 110 EUR) a platí na celom území EÚ. Ak chcete lietať len príležitostne majú aj jednodenné alebo mesačné poistky.

 

Skúšky kategórie A1/A3, u tých si náš Dopravný úrad slovo „online“ vykladá po svojom a robia sa priamo na Dopravnom úrade na letisku v Bratislave. Ak sa vám nechce cestovať a ovládate niektorý svetový jazyk je možnosť si ich spraviť cez Luxemburg, platia taktiež v celej EÚ, takže je jedno v ktorom štáte si ich spravíte. Školenie trvá cca 2 hodiny, priebežne odpovedáte na cca 25 testových otázok a na konci je test s ďalšími 15 otázkami. Ak test nespravíte opakujete jednotlivé  nedostatočne zodpovedané sekcie odznova, až kým sa netrafíte. Ako výsledok obdržíte certifikát od európskej agentúry EASA platný 5 rokov.

 

 

Skúšky na kategóriu A2 sa robia taktiež v priestoroch Dopravného úradu, lieta sa s certifikovanými a registrovanými dronmi pod dohľadom skúšajúcich komisárov a robia sa taktiež dodatočné skúšky z ďalších oblastí lietania.

 

Hurá, papiere máme, môžeme oficiálne lietať po svete. Teda, môžeme, ale nie všade. Väčšina dronov v sebe síce má zabudované GPS a GPS súradnice letísk a objektov kde je lietanie zakázané alebo obmedzené (vojenské oblasti, jadrové elektrárne, atď., tiež súčasť nariadenia EÚ), je tam ale zvyčajne len to základné (a nedostatočné) minimum. V realite je na Slovensku na veľkej časti lietanie zakázané, alebo minimálne obmedzené.

 

Na leteckých mapách  máme takéto zóny farebne vyznačené, Slovensko vyzerá aktuálne nejako takto:

 

Zdroj: mamdron.sk/neletove-zony-vysvetlivky/ a view.mamdron.sk

 

Pri každom riadenom aj neriadenom letisku je oblasť v ktorej je lietanie zakázané, alebo minimálne výškovo obmedzené, aby náhodou nedošlo k zrážke s dopravným lietadlom. Lietať sa dá ak si vyžiadate súhlas od prevádzky letiska a v čase lietania sa telefonicky spojíte s vežou letiska. Niekde stačí žiadosť 24 hodín vopred, niekde (napr. vojenská oblasť Prešov o rozlohe tretiny PO kraja) minimálne 20 dní vopred. Potom tu máme napríklad chránené krajinné oblasti a územia, kde v kategórii ochrany 3 až 5 je zákaz lietať s dronmi. Dá sa vyžiadať výnimka od okresného úradu životného prostredia, samozrejme zasa dostatočne vopred a tuto aj s príslušným kolkom (cca 10 až 100 EUR).

Dá sa aj pokúšať šťastie a nejakú peknú foto si spraviť bez povolení, vojaci ale napríklad majú prostriedky na monitorovanie a dokonca diaľkové vynútenie pristátia bezpilotného lietadla. Minimálne v okolí Prešova sa s tým nepáru a do pár chviľ vedia doraziť, uzemniť, zdrbať a samozrejme prináleží k tomu aj nejaká ta pokutka. Osobne odporúčam aspoň do mobilu apku Mamdron, kde sú takéto územia podrobne zmonitorované.

A nakoniec jedno rýchle zopakovanie si ako si (oficiálne) s bezpilotným lietadlom zalietať.