Ty vole, videl si ten seriál Černobyľ? Hej, fasa ne? Čo na to hovoríš, môže sa to stať aj u nás?
Aj také otázky som dostával. Vzhľadom na moje povolanie mám ku tomu blízko, vzhľadom na moje povolanie budem písať len o tom, čo je verejne dostupné a prekladať to vlastnými myšlienkami tak, aby som z toho potom nemal otlačené kolená od koberca.
Čo je jadrový reaktor asi tuší väčšina z vás. Je v tom nejaký urán, robí to elektriku a Rakúšania na to hovoria fuj a filtrujú si zásuvky. Tí hĺbavejší vedia, že na Slovensku máme dve atómové elektrárne a bratia Česi taky tak. No a tí najusilovnejší dokonca vedia, že používame tlakovodné reaktory a sú z Ruska. Not great, not terrible. Poďme si to pozrieť trošku z bližšia.
Prvý reaktor na svete postavil v roku 1942 Enrico Fermi pod tribúnou tenisových kurtov. Z dreva a grafitu. A kopy kovového uránu. Len tak, voľná stavba ako keď si deti skladajú kocky. Len on to mal trošku viac premyslené a vypočítané, žiaden strach. Výkon reaktora pri prvej riadenej štiepnej reakcii bol 0,5W. Úsmevne vyzerajú bezpečnostné opatrenia. Nad reaktorom bol nachystaný človek s vedrom dusičnanu kadmia a iný človek mal chytro sekerou preťať lano, na ktorom boli zavesené kontrolné tyče. Neviem si predstaviť, čo by bolo, keby to mal napočítané zle a sekol sa trebárs v desatinnej čiarke. Teda asi viem a nie je to pekné. Veľmi zaujímavé čítanie nájdete tu Chicago Pile-1.
Po 2. sv. vojne sa začali atómové preteky. Zelené mozgy si chceli pomocou atómu zabezpečiť nadvládu a moc, tí menej militantní uvažovali aj nad mierovým využitím. V obrovskom ošiali vznikali projekty, kde sa razilo heslo jadrový reaktor do každej rodiny. Atómový vlak, loď, lietadlo, dokonca automobil. Nebola by to fantázia, kúpiť si auto, nikdy netankovať a po 10 rokoch si ísť dať vymeniť palivové články? Realita ako vieme bola trošku triezvejšia a reaktory ako pohon sa udomácnili skôr vo vojenských hračkách ako lietadlové lode a ponorky. No dobre, tak ešte ľadoborce. Vznikali prvé generácie reaktorov na výrobu elektrickej energie. Všetko ešte bolo v plienkach, o škodlivých účinkoch žiarenia a účinnom tienení sa ľudstvo učilo za pochodu. Predsa len, prvé neslávne známe testovanie účinkov spustili až Američania v Japonsku koncom 2. sv. vojny. Tu by sme mali trošku zastaviť a vysvetliť, ako sa vlastne z atómu uránu vyrába elektrina. Nie každý skladník popri čítaní Vergília má ešte čas na atómy. A teda funguje to takmer tak isto, ako sa vyrába elektrina z uhlia či mazutu. Nepomohlo? Tak takto: Elektrinu získavame z generátora. Čo je trochu väčšie zariadenie, ako má vaša babka na bicykli, aby jej svietilo svetlo, keď ide večer z omše. Takže máme generátor, ktorý vyrába elektrinu. Lenže ten generátor treba niečím točiť. Tu už by nám nestačili ani všetky babky z kostola, takže pritvrdíme a máme v podstate plno možností. Veterná turbína, vodná turbína, plynová turbína, parná turbína, spaľovací motor a asi ešte niečo, čo mi teraz nenapadne. My si vyberieme parnú turbínu. Tá dokáže premeniť energiu pary na otáčavý pohyb. Opäť máme na výber, kde tú paru zoženieme. Môžeme ju vyrobiť v kotli, kde sa spaľuje plyn, uhlie, koks, drevoštiepka alebo v jadrovom reaktore. Tak. A sme doma, tu sme to chceli. Jadrový reaktor slúži na to, aby vyrobil paru na pohon turbíny a alternátora. Jak prosté. Viac napovie nasledujúci obrázok:
Princíp, ako to funguje už máme. Teraz je otázka, ako to vyrobiť, postaviť, aby to fungovalo najlepšie, najúčinnejšie a najbezpečnejšie. V začiatkoch jadrovej energetiky si takmer každá krajina chcela vyšľapať vlastnú cestičku. O to odvážnejšie to bolo v malom Československu, kde prebiehal jadrový výskum zároveň s krajinami ako USA, Francúzsko či ZSSR. Klobúk dole, vážne. Naša prvá elektráreň bola po dlhom zvažovaní a projektovaní postavená v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave. Už v roku 1958 sa začalo s výstavbou. Mali sme dobre podchytený priemysel, výrobu a dokonca sme mali vlastné ložiská uránovej rudy, ktorú sme vedeli spracovať. Ťažila sa v smutne známom Jáchymove, kde sa režim vyzúril na ľuďoch, ktorí mu boli proti srsti. Reaktor bol navrhnutý ako experimentálny, na niečom sme sa naučiť museli. Voľba padla na ťažkovodný reaktor, ktorý dokázal fungovať s neobohateným prírodným uránom a mali sme ho doma. Chladený bol oxidom uhličitým, moderovaný ťažkou vodou. Palivové kanály umožňovali výmenu paliva bez odstavenia reaktora, čo sa bohužiaľ aj stalo zdrojom dvoch dosť vážnych havárií. Výkon 127MW síce v dnešnej dobe neohúri, ale na experiment celkom fajn. Viac informácií nájdete napríklad aj tu: elektráreň A1 a tu obec Jaslovské Bohunice.
Následne sa upustilo od vlastného vývoja, ktorý bol neskutočne nákladný a padlo rozhodnutie postaviť nejaký overený projekt. Keďže sme boli od berlínskeho múru smerom na východ, jediné možné riešenie sa nachádzalo v ZSSR. Celé pozadie okolo výberu, tanečkov okolo horúcej kaše a politických rozhodnutí neovládam, nie som historik. Faktom pre nás ostáva, že sme sa rozhodli postaviť si veverku. Teda VVER 440 (z ruštiny водо-водяной энергетический реактор ), po našom vodo-vodný tlakový reaktor, (vodou chladený, vodou moderovaný, 440 je elektrický výkon generátorov) Je to jeden z najpoužívanejších reaktorov vo svete a nemyslím tým len krajiny za železnou oponou. Rovnaký typ, aj keď nie úplne pajcnutý 1:1 majú aj Fíni, Francúzi a vlastne vyše polovica reaktorov na svete je typ VVER. Dokonca prvý na svete tento typ reaktora začali vyrábať v USA, ZSSR ho prebralo. Kvôli vysokej miere pasívnej bezpečnosti je používaný aj v ponorkách, samozrejme v menšom.
Toľko na úvod. Na budúce sa mrkneme lepšie reaktorom pod kožu, vysvetlíme, čo sú to tie okruhy a koľko ich vlastne je a popíšeme si základné rozdiely v konštrukcii. Ak budem mať chuť a čas, dáme si aj malý odstavček, prečo je atómka taká mini chemická fabrika. Až by ste mali nejakú pálčivú otázku, dajte mi vedieť v diskusii, pokúsim sa odpovedať v nasledujúcom článku. Hlavne sa nepýtajte vyslovene chujoviny, naposledy to nedopadlo dobre :-D
