Čo som im spravil? Možno som bol viac zapotený ako ona, ale 11? 11 zasratých štípancov? Ešte aj rovnakú krvnú skupinu máme. Horúce letné noci sa niekedy môžu premeniť na peklo. Ja som si svoje už prežil. Jediné, čo som v tej chvíli chcel, bol nerušený spánok. Samozrejme som ho nedostal. Vkročili sme do prenajatej izby. Okno bolo mierne pootvorené, ale bola tma. Nepredpokladal som, že sa mi do izby naserie štvorica odpornej cucajúcej hávede. Začal som s čistkami a pár minút mi to veruže zabralo, kým som neželaných intrúderov pozabíjal. Na stene 4 čierne fľaky. Smradi. Ešte sa ani nenavečerali a už bolo po nich. Smutný odchod. Nie však taký smutný, ako moje nasledujúce chvíle.

 

Zhasínam a líham si do postele. Otváram okno na najmenšiu možnú špáru. Zakrývať sa nemusím, je hic. Mobil ukazuje 23:55. Už som pomaly vypúšťal dušičku, keď zrazu cítim na ruke, že dačo (ale ja viem, že to bol pohyb). Sprevádzaný je nepríjemným bzučkaním, nasrato vstávam a zapaľujem. Hľadím na stenu pri hlave a nešetrím nadávkami. Ďalšie dve hovná sa nám dostali do izby. Prichádza posledný súd - jasný rozsudok. Vyhrávam 2:0, nič nestihli! Priateľka sa zobúdza a netuším, že v tom som sám. Oči má zlepené, tá mi nepomôže. Pri okne robím príslušné opatrenia a uzavriem škáru už nadobro. Ako neskôr zistím, bola to mizerná práca a spánok netrvá dlho. Budím sa s odporným pocitom, že ma niečo hryzie. Najskôr nie som schopný rýchlo vyhodnotiť situáciu, potom ma strhne. Letím ku svetlu. Ako, kurva, ako?! Však som šeckých zabil. Škrabem si ruky, škrabem palec na nohe. Zase ruky na štyroch rôznych miestach. Brucho nad pupkom. Lýtko. Lakeť… 11 miest v ohni, ja to môžem jebať. Na stene ďalšie štyri zasraté komáre. NO MERCY this time! Nehľadím na následky, je mi jedno, či niekoho zobudím. V amoku pučím dvoch naraz. Duní to, ale nasratie je silnejšie ako pud súcitenia s druhými. Fľaky sú dva, tentokrát červené. Večeru mali očividne výdatnú. Krádež bola úspešná, no nie na 100%. Prišiel som im na to, kurvám, ha! Vyberám najvyššiu daň, no stále zostávajú minimálne dva (o ktorých viem a videl som ich).

 

Zapínam režim vrtuľník a hádžem rukou s perinou po izbe, aby som šikovným rozvírením vzduchu odhalil ich pozície. Nachádzam prvého. Jeden dole, ten druhý ma vysilí. Dal mi naozaj zabrať. Niekoľko minútová hľadačka sa ale končí úspechom, mojím úspechom. Tak veľakrát sa zobudiť za tak krátku dobu, to dá zabrať. Niečo mi ale hovorí, že to nie je koniec. Že kdesi v izbietke sa skrýva ešte jeden. Popiči, mal som pravdu...

 

Opäť ležím, tentokrát si ale dávam vankúš do stojatej polohy. Opieram sa a nechávam zapálené. Jemný dotieravý zvuk lietajúcej sračky je konštantne počuť zo všetkých strán. Ten hajzel prelietava z miesta na miesto. Je to profík vo svojom obore. Navodzuje nepríjemnú atmosféru iba svojou prítomnosťou. Zahráva sa a najhoršie na tom je, že ho nemôžem vizuálne zachytiť. Svojou tajnostkárskou povahou mi pripomína prvého Votrelca. Tiež som nič nevidel, ale tušil som, že sa doserem, keď ho zračím. Tu sa zrazu mihlo niečo v strede izby. Boha to je on, pomyslím si. Kus ma trhlo. Naozaj je reálny. Tuhé boje si však vybrali svoju daň. Nevládzem sa ďalej brániť, udolal ma. Vstávam a zhasínam svetlo. Veľké finále sa nekoná, môj arch enemy tam kdesi stále lieta. Končím v totálnej rezignácii. Stále sa obškrabúvam a líham si maximálne vysilený. Jedno mi nejde do hlavy, ako ju nemohol poštípať. Však leží hneď pri mne. Nič, priateľka je v bezpečí a ja krvácam na tele aj duši. Už zhasínam a s vedomím, že som ho nepokoril, zaspávam. Chvíľu na to sa mi niečo blíži k uchu. Pizlikot vyjebaný. Silnie to. Posledné sily, ktoré som ochotné obetovať z toho mála, čo som mal na spánok, presúvam do pomalého pohybu ruky. Pripravujem sa na ranu. Vyčkávam, kam sa majster presunie.

3.

2.

1.

Je to v piči, ucho sa triafa zle. Hlava mi hučí, ucho bolí. Nejak sa mu podarilo zdvihnúť kotvy. Sráč si zo mňa poriadne strieľa a ja som bezmocný. Nedá sa chytiť. Je ako prd. Uznávam definitívnu porážku. 11 bodných rán a potupa najväčšieho rázu. Toho komára som nikdy nedostal. Možno ešte stále niekde lieta a poza okno pozoruje, ako si líhate. Nie, on určite niekde lieta, takéto jedince nezomierajú. Nie rukou amatérov, akým som pre neho bol aj ja.