Len tak z nudy

Nuda je strašná vec. Ten zžieravý pocit, pri ktorom človek doslova fyzicky cíti tupé údery do spánkov, pri ktorom je počuť bzučať muchy a nič nestojí za to, aby to človek v tom momente robil. Na nudu už len spomínam, keď sa o jednej v noci zvalím do postele s tým, že som toho kurva zase mrte nestihol. Bolo to fakt dávno, čo som sa naposledy nudil.

Myslím, že nuda patrí buď k mladosti (živia vás rodičia a vy nič nemusíte), alebo k strašnej prachatosti (tiež nič nemusíte), keď vás už nebaví ani uvažovať, či sa pôjdete prevetrať na svojom maserati, alebo pôjdete nabúchať nejakú televíznu moderátorku. Možno nuda patrí aj k nezáväznému životnému štýlu, k flákačom. Ale to si neviem predstaviť. Normálny dospelý človek sa imho nemôže nudiť. Nechcem sa tváriť ako obsesívne usilovný jedinec, ale dnes je to už tak, že pred sebou tlačím asi tak trilión vecí, ktoré by som rád urobil, alebo sa im venoval, ak by som mal na to čas. Chcem sa zdokonaliť v hre na bicie, chcem sa lepšie naučiť robiť s fotošopom, chcem si pozrieť celé série asi tak troch stoviek seriálov, napísať zopár stovák trolling hanlivých komentov do blbých internetových diskusií. Atď.) Všetko veci, čo by ma bavili, ak by bol čas. Nudou, nudením sa a ľuďmi, čo sa nudia, doslova pohŕdam.

Ale tu zrazu som objavil niečo, čo ma presvedčilo, že aj vďaka nude môže vzniknúť niečo, čo je mimoriadne cool. Aj keď teda zároveň je to absolútne zbytočné. W. Allen tvrdí, že aj Olympiáda je čakanie na to, kto urobí vyššie, dlhšie, alebo za kratší čas niečo úplne zbytočné. Maníci na nasledovnom videu sa museli fest nudiť. Lebo nacvičiť si niečo takéto muselo trvať hodiny, dni a možno týždne. A za tie týždne mohli vymyslieť prevratnú teóriu o antihmote, alebo vyriešiť hlad v Afrike. Ale skôr nie. A tak je vlastne dobre, že aspoň nikoho len tak z nudy neokradli, alebo nezasrali nejakú tú novú zateplenú fasádu, alebo nezaložili novú hip-hopovú kapelu alebo nepostli na FB ďalšiu žiadosť o pomoc týranému psíkovi (v Moldavsku).

Len zahnali nudu.