Ľudstvo vykape na nedostatok fantázie a prebytok lenivosti. Toto tvrdenie sa dá spochybniť, a ja si veľmi rád vypočujem vaše argumenty proti. Žiadne, čo?
Žijeme v dobe, keď sa za vrchol tvorivosti považuje GIFko jednorožca grcajúceho dúhu, v obliekaní dominujú veci vyrobené z použitých plastových pohárov a izolácií z elektrických káblov a manuálna práca sa považuje za činnosť vyhradenú pre socky, čo nemajú nič lepšie na práci. Oprava pár sto metrov električkovej trate trvá mesiace a stojí také peniaze, že jedna väčšia rodina niekde v oravskej dedine by za ne svojpomocne postavila okresné mesto, samozrejme aj s antickými stĺpikmi na každom balkóne a plastovým trpaslíkom v každej predzáhradke. Na tieto témy tu už bolo písaných toľko hejtov, že naozaj nemienim prilievať špinu do dávno zvírených vôd plných onakvejších majstrov pera.
Poviem vám, že je ťažké žiť s pocitom, že ľudstvo, ktorého som súčasťou, je tak zdegenerované, že radšej bude riešiť politicky najkorektnejšie pomenovanie pre černochov, dilemu, či homosexuáli sú ešte ľudia alebo už ani nie, večne a za každú cenu uprednostňovať "kultivovaný dialóg" pred buchnutím päsťou do stola a povedaním: "Tak dosť!", že sa nedokážeme ani na chvíľu uskromniť, ani s vidinou svetlejšej budúcnosti, a to nehovorím o "istotách". Namiesto toho, aby sme riešili skutočné problémy, si s pocitom dobre vykonanej práce len vyrábame ďalšie. Invencia, predstavivosť a nadšenie dnes zomierajú v posledných kŕčoch a keď sa načahujú za pohárom vody, tak ho škodoradostne odsunieme päť centimetrov za hranicu dosahu.
Ak ste si však 12. novembra chceli zatelefonovať cez Google, možno ste si všimli tú hovadinu, čo vyzerá ako stroj času zo sovietskeho sci-fi filmu. Viem, že na to pri vašej dôležitej duševnej práci nemáte čas, tak vám pár vetami ozrejmím, o čo ide. Pár chytrých hláv sa rozhodlo, že pošle sondu na kométu, a oni ju tam aj poslali. A je to fakt náhoda, že těch pár chytrých hlav se sešlo v Evropské unii, kolébce moderního socialismu.
Predstavte si, že vám príde fe-mail, že o tretej máte poradu. Čo zas chce ten debil, to nemá o tretej nič lepšie na robote? A tam sa dozviete, že šéf chce vystreliť z gumipušky v Bratislave červenú krvinku, trafiť ňou bradavku nemeckej dôchodkyne pobehujúcej hore-dole po nuda pláži v Makarskej, a to tak, že ostane celá. Aj bradavka, aj krvinka. Zhruba o takýchto rozmeroch sa bavíme. Kým však krvinka dorazí do Makarskej, mala by chvíľu krúžiť nad Viedňou, potom obletieť a pofotiť Záhreb, vrátiť sa nad Viedeň a konečne vyraziť do cieľa. A krvinka bude fotiť, pošle nám údaje o počasí a zložení opaľovacieho krému starej jašterice. Ja teda fakt neviem, kde by som začal. Asi by som si uvedomil, že na to musím primontovať foťák. Napriek tomu, že nikto nebude chcieť vidieť fotky bradavky nemeckej dôchodkyne, budeme pred šéfom potrebovať dôkaz, že sme boli úspešní. Koniec nápadov z mojej strany, prenechávam slovo kolegovi z personálneho.
Poslanie sondy 500M kilometrov ďaleko je naozaj nad moje chápanie a čo by som to bol za konšpirátora, aby som uveril tomu, čomu nerozumiem. Ak to neviem pochopiť ja, nemôže to byť pravda. Je to len zastierací manéver, aby ľudia, ktorí ťahajú nitky, nemuseli vysvetľovať nám, ťažko pracujúcim daňovým poplatníkom, na čo minuli 1,4 miliardy evri. V skutočnosti sú všetky tie fotky spravené na veľmi tajnom mieste v Grand Canyone, ktoré je tak tajné, že o týždeň sú toho plné internety. Nesedia tiene, vidno, ako vietor hýbe lístím na stromoch a navyše je tam podozrivo veľa svetla. Navyše, kto normálny by posielal sondu ku kométe? Bude chlieb lacnejší? A čo keď to vyvolá zemetrasenie v Dolnom Lopašove?
Skeptik vo mne si ale kladie nepríjemnú otázku. Čo ak nás neodrbávajú a naozaj sa to podarilo tak, ako sa o tom píše v denníku RSS? Ani v tom prípade neberiem späť, čo som napísal v prvom odstavci. Len som donútený zvestovať vám to, že nie je pravda, že ľudstvo ako celok od svojho vzniku dosiahlo nejaký pokrok. To, že v jaskyniach nežerieme mamuta, ktorého jediná tepelná úprava je dvojtýždňové odležanie na slnku, ale nadávame na dopravné zápchy a pomalý internet, nie je výsledkom nekonečnej snahy celej ľudskej spoločnosti.
V skutočnosti za ozajstným pokrokom stojí tak málo ľudí, že keby ich bolo jedno promile, tak by som si v sobotu určite išiel do svojej záhradky na Mesiaci zaskákať na švihadle. Ozajstným pokrokom nemyslím zväčšenie kapacity nového Airbusu o 40 miest, ale naozaj nové veci, ktoré v konečnom dôsledku zmenia celú spoločnosť. Kníhtlač, skonštruovanie prvého počítača, riadená štiepna jadrová reakcia, objav penicilínu, rekombinantná DNA, iluminátske očkovanie a samozrejme CTčko, ty žebrák. Nie hovadiny, ako keď sa Američanov pýtali, čo boli najväčšie vynálezy 20. storočia a vyhrala zubná kefka a tesne za ňou skončili Simpsonovci, krížovky a klimatizácia. Takže ak sa budete sami seba pýtať, na čo bola nejaká Rosetta dobrá, odpovedzte si, že uvidíme. Elektrina tiež bola na hovno, kým múdrejší ľudia, než sme my, nevymysleli žiarovku a počítač.
Ďalšou možnosťou je, že celý projekt bol len demonštráciou šialeného intelektu pár ľudí pred masami idiotov. V tom prípade je to jeden veľký fail, pretože pre osadenstvo slovenskej krčmy bude nejaký konštruktér vesmírnej sondy aj tak len kokot, ktorý by nikdy v živote nedokázal vykachličkovať kúpeľňu. Ja však dávam pred nimi klobúk dolu, ich reálne výsledky sú ďaleko za mojimi najšialenejšími predstavami.
