Už od doby, keď automobil prestal byť diablovým vynálezom, ktorý dedinčania naháňali po ulici s vidlami bol symbolom prestíže, majetnosti a pokroku. Mocní a vplyvní ľudia sa chceli odlíšiť od bežných ľudí a automobilky im v tom rady vyhoveli. Nebolo tomu inak ani u nás po II. svetovej vojne. Mocní papaláši, ministri, kádrové esá, či "len" riaditelia veľkých podnikov, tí všetci sa chceli odlíšiť a dať najavo okoliu, že sú viac. V ČSSR už mala skúsenosti s reprezentatívnymi limuzínami Tatra. Ich predvojnový model Tatra 77 posadil na riť nejedného motoristického novinára, či moto nadšenca. A čo potom takých, čo si ju mohli aj kúpiť. Veľké elegantné auto s aerodynamickou karosériou, motorom vzadu a charakteristickou plutvou. Dokonca aj súdruhovia z Chrysleru vtedy museli sklopiť uši pred unikátnym riešením Tatry. Na takom základe sa dalo dobre stavať aj po vojne. A tak sa aj stalo. Úplne prvý, po vojne vyrábaný sériový typ bola Tatra 600 Tatraplan. Trochu z toho aeroplánu aj v sebe mala. Nádherne tvarovaná karoséria s prúdnicovým tvarom, zapustené svetlá, kľučky, nič zbytočne netrčalo a tak sa dosiahol veľmi nízky koeficient odporu vzduchu, ku ktorému sa ostatné automobilky dopracovali až po rokoch. Vyrobilo sa z nej niečo cez 6000 kusov, veľmi veľa ich išlo na vývoz. O dobrú reklamu sa postarala samá Tatra. Jej úspechy na rôznych súťažiach a pretekoch vyvolávali vlny záujmu a o objednávky nebola núdza. V ČSSR ste si ju však nekúpili. Asi všetci tušíme, čo sa stalo v roku 1948. Straníckym rozhodnutím bolo určené, že sa na Tatrách budú voziť iba vybraní papaláši. Tento zvyk pretrval až do roku 1989.
Tatra 77
Tatra 600 Tatraplan
Tatra 603
V týchto pohnutých časoch, keď si nikto nebol istý ničím začala vznikať Tatra 603. Najprv na tajnáša, lebo čert a ŠTB nikdy nespala, potom, keď už bolo isté, že nič nehrozí, tak aj oficiálne. V roku 1955 vznikol prvý prototyp. Karosériu nakreslil a navrhol pán Kardaus a Popelář. Urobili to tak dobre, že Tatra získala mnoho ocenení za design karosérie, medzi inými aj Zlatú stuhu Wiesbadenu. Prvé vyrobené kusy mali tri svetlomety pod čírym krytom. Neskoršie série už dostali svetlá 4 a po modernizácii sa od seba ešte vzdialili. Podľa svetiel sa aj rozlišujú jednotlivé, dnes moderne nazvane facelifty. Motor bol pre Tatru typický vzduchom chladený osem valec umiestnený vzadu. Z objemu 2,5 litra sa im podarilo vydolovať cca 73 kW, čo spolu s aerodynamickou karosériou s nízkym odporom celkom stačilo na maximálku atakujúcu 170 km/h. Tento motor sa používal aj v ľahkom terénnom nákladiaku Tatra 805, na ktorom napríklad Zikmund s Hanzelkom prejazdili celú Áziu. Motor vzadu však spôsoboval citlivosť na bočný vietor a vozidlo bolo pretáčavé (Pre DF: To je keď sa v zákrute zadok auta snaží predbehnúť predok.) Zlepšilo sa tu úpravami pri modernizácii a vyvinutím nových pneu s pekným a hlavne fungujúcim vzorom. Od roku 1969 sa montovali kotúčové brzdy na všetky nápravy o čom si veľa vtedajších vozidiel mohlo iba snívať a tíško v garáži závidieť. Vnútri "šestotrojky" boli dve pohodlné lavice, ktoré s dobrým pružením zabezpečili výborný komfort. Predná lavica bola tak isto nedelená ako zadná, auto bolo pôvodne plánované ako 6 miestne. Radenie bolo pod volantom, takže rozvaľovaniu nič nebránilo.O bočnom vedení však nemôže byť ani reč. Preto v zákrute kto sa nedržal, ten sa nedobrovoľne posunul. Alebo dobrovoľne, napríklad na sekretárku. Na nohy bolo miesta ešte viacej, podlaha bola rovná, bez stredového tunela. Odhlučneniu pomohol aj batožinový priestor za zadnými sedačkami. Dopredu ste mohli tiež niečo popchať. Podstatnú časť však zaberala náprava a rezervné koleso. No ale veď sekretárku aj tak nikto do kufra nebalí a stranícka knižka sa zmestí aj do saka. 603 sa tešila veľkej obľube, vyrábala sa do roku 1975 a počet vyrobených kusov dosiahol čísla 20 422. Zaujímavé je, že vôbec nebola uvoľnená na export, aj keď bola žiadaná. Len pár desiatok kusov sa roztrúsilo po východnom bloku.
Tatra 603
Tatra 613
Modernizácia po takmer 20 rokoch výroby bola nevyhnutá a súdruhovia nechceli zaostávať. Preto už v roku 1967 začali prvé návrhy a skice, použili sa niektoré riešenia z konceptu Tatra 603X vyvíjaného v Bratislave. Koncepcia vozidla ostala zachovaná a teda motor spolu s celým hnacím ústrojenstvom ostal vzadu. Karosériu však súdruhovia dali navrhnúť a vyrobiť v kolíske automobilového designu - Turíne. Maľovalo sa priamo na kus turínskeho plátna uhlíkom a potom sa fotili skice na diapozitív. Alebo to bola firma Carrozzeria Vignale, už si nepamätám. V každom prípade, súdruhovia poslali nejaké prvotné skice a podvozkové skupiny do Itálie, tam miestny Michelangelo zobral plechy, kladivko a vytepal nejaké prototypy, ktoré poslali naspäť súdruhom. Medzi prototypmi bolo aj coupé, ale do výberu postúpil len sedan. Keď pri predvádzaní do prototypu nasadal Gustáv H., tak si asi tresol hlavu, pretože následne bola karoséria prepracovaná a strecha bola pár centimetrov pridvihnutá, aby sa pohodlnejšie nastupovalo. Všimli ste si na 613-ke charakteristický detail a to že zadné okno je zasadené hlboko v zadných stĺpikoch? Je to veľmi zaujímavý dizajnový prvok a vznikol úplne z praktického dôvodu. Pôvodne bola kapota motora krátka a k motoru bol zlý prístup, takže sa musela predĺžiť. Preto sa muselo posunúť aj okno. Vývoj novej Tatry skončil v roku 1973 a hneď sa začala vyrábať prvá séria. Výroba mala vysoký podiel ručnej práce, keďže sa jednalo o veľmi malé série, čo výrobu predražovalo. Papalášom to vtedy nevadilo, ale čas ukázal, že to bol prvý krôčik zlým smerom.
No a v čom bola 613 lepšia od predchodcu? Motor sa zväčšil o celý sáčok plnotučného mlieka na 3,5 litra a choval stádo 165 koníkov. Umiestnenie motora bolo nad zadnou nápravou, čo zlepšilo trakciu. Ale len do chvíle, kým sa táto zadokolka neutrhla. Pruženie bolo mäkké a komfortné, zmizli lavice a nahradili ich pohodlné sedačky. Síce bolo oficiálne auto 5 miestne, ale vzadu v strede bol vyvýšený sedák takže pohodlie mali len 4 cestujúci. Základný model Tatry by výbavou tromfla aj Akožeho Dacka. Žiadne elektrické okná, posilňovač riadenia, či nastavovanie zrkadiel. Ovládacie prvky zo škodovky vám tiež nedávali pocit exkluzivity. Cena 284 000 Kčs však áno. Aaale! Keď ste sa buchli po podnikovom vrecku a vysolili 550 000 Kčs, tak od roku 1979 ste si mohli kúpiť 613 Special, ktorý mal hranaté svetlá, posilňovač riadenia, ostrekovač svetlometov, centrálne uzamykanie, klimatizáciu a elektrické ovládane okien a zrkadiel. Vyrobilo sa však len 135 kusov. To základný model po modernizácii v 1986 toľko šťastia nemal. Dostal viacej plastov, menej chrómu a paradoxne pôsobil ešte lacnejšie. Po roku 1989 to Tatra schytala naplno. Papaláši prestali existovať, novovzniknutí manažéri sa chceli voziť na západných autách a plebs si ju nemohol dovoliť. Nepomohla ani špeciálna výbava, ani o 150 mm natiahnutá karoséria, ani mobil od eurotelu. Peniaze na vývoj neboli a Tatre ušiel vlak. V roku 1997 vyrobili posledný kus. Údaje o počte vyrobených kusov sa líšia. Plán bol ročne vyrobiť 3500 kusov, ale súdruhovia zakázali export aj predaj súkromným osobám a výroba sa scvrkla na 300 kusov ročne. Celkovo okolo 10 000 kusov. Zúfalý pokus s T700 ako nasledovníkom zostal s počtom 75 vyrobených kusov v prepadlisku dejín.
Tatra 613
Detail zadného okna a interiéru
Tatra 613 v inej ako čiernej
Tak ako sa rozvíjal motorizmus, tak sa rozvíjali aj záchranné zložky. U nás to bol AMK Narex. Potreba rýchleho auta na zásahy pri nehodách viedla ku prestavbe Tatra 613 na Tatru 623. Trošku sa vylepšil motor, zdvihol objem, a do auta pribudlo záchranárske vybavenie. V roku 1986 osem takýchto Tatier asistovalo pri Veľkej cene F1 v Maďarsku a zožali pochvalu. Od toho nebolo ďaleko ku sanitke. Miesto strechy dostala nadstavbu a lekárske vybavenie. Do vnútra sa dali naložiť nosítka s jedným ležiacim pacientom. Nakoniec to skončilo tak, že od vodičových dverí bola vzadu kompletne nová veľká hranatá nadstavba plná zdravotníckeho vybavenia.
Tatra 623 RZP
Nejaké Tatry 613 so špeciálnym vybavením nafasovali aj hasiči, nájdu sa kusy, ktoré majú miesto zadných sedadiel čerpadlo, zopár kusov dostala VB, neskôr polícia, medzi iným aj ako doprovodné vozidlo prezidenta. Pre ozaj echt papalášov, bolo vyrobených 5 landauletov. To je taký nepodarený kabriolet. Strecha nad prednými dverami musela ostať zachovaná a poriadne vystužená, lebo by sa Tatra prehla ako banán a za jazdy by sa otvorili dvere. Naviac dostala automatickú prevodovku, aby sa mohla posúvať rýchlosťou kráčajúceho doprovodu a nezhorela jej spojka. Papaláši v nej stáli a mávali nadšeným obyvateľom, až kým nezmizli v prepadlisku dejín, len aby mohli prísť v plnej sile z inej strany. Ale to už je iný príbeh.
Tatra 613 K (kabrio)