Alebo skôr známy ako "vojenská sanitka", vojakmi ČSLA zvaná aj tabletka, či burizón, v krajine vzniku ju poznajú ako buchanku. Bochník hranatého chleba. Autíčko sa vyrába dodnes, lebo, no lebo stačí. Asi. Naposledy sa preslávilo ako Scooby-doo auto, do ktorého naskákal Putinov nohsled Kadyrov s družinou a jal sa zúčastniť špeciálnej operácie toť u našich susedov. Ale nechajme politiku bokom, pozrime sa, s kým máme dnes do činenia.
Predchodca buchanky známy ako UAZ-450 sa narodil v roku 1955. Postupne si hľadal svoju tvár a koncepciu, v 1958 sa rozbehla sériová výroba. Za to, že vyzerá tak ako vyzerá, môže zadanie od velenia. Postaviť na podvozku armádneho GAZ-69 terénnu dodávku. (Odtiaľ ľudové pomenovanie gazík na všetko terénne. Iné všetko terénne je džíp.) GAZ má rázvor kolies 230 cm. Pre predstavu, to je o 10 cm menej, ako mala škoda 1000 MB vášho deda. Na dĺžku má od nárazníka po nárazník 436 cm, čo je presne o 10 cm viac, ako má Fabia kombi. No a teraz si predstavte, že nejaký súdruh si zmyslel prevážať na tejto káričke 800 kg nákladu, alebo 11 ľudí (10+vodič). Z tohto zadania vyšlo jedine to, že vodiča tlačí do nohy svetlomet a pravý bok mu masíruje kryt motora, ľavým bokom sa snaží nevypadnúť z dverí. Posledný cestujúci má v chrbte otlačené obrysové svetlo. Na druhú stranu, buchanka nestratila nič z terénnych vlastností svojho predchodcu. Pohon 4x4, pripínateľný pohon prednej nápravy, aj redukciu prevodovky. Aby sme boli objektívni, tento trend malých trambusov bol v tej dobe veľmi rozšírený. U nás ho zastupovala Škoda 1203, v Poľsku Žuk, vo Východnom Nemecku Barkas a v Západnom VW Transportér. Posledný menovaný je dodnes svetová legenda a teší sa neskutočnej obľube po celom svete.
Od roku 1965 sa buchanka vyrába tak, ako ju poznáme doteraz. Vzniklo mnoho rôznych verzií, sanitka, mikrobus, pickup, využívaný na všetky možné aj nemožné funkcie. Prieskumné vozy, rádiovozy, pojazdné dielničky, skrátka taký univerzál. Základný archaický motor GAZ, s výkonom 62 koníkov bol nahradený 2,4 litrovým benzínovým motorom z Volgy spolu so štvorstupňovou prevodovkou a výkonom 72 koní. Vznikla aj jednoduchšia verzia s pohonom iba zadnej nápravy, ktorá mohla odviezť až 1 tonu nákladu. Brzdy boli bubnové, jednookruhové, jednoduché, v podstate ako celé autíčko. Predné okná boli posuvné, žiadne sťahovanie. Nádržka brzdovej kvapaliny trčala z palubnej dosky. Jediná predimenzovaná vec bolo kúrenie. V roku 1985 dochádza k modernizácii a motor má zvýšený výkon na 90 koní. Zároveň pribudol brzdám druhý okruh a konečne sa vodič dočkal podtlakového posilňovača bŕzd. Nie riadenia. Na riadenie stále bolo treba chlapa, čo s tým zatočí. Zároveň došlo k preznačeniu modelov na UAZ-3741 van, UAZ-3962 sanitka a UAZ-3303 valník. Buchanka sa vyrába dodnes. Aby bola aspoň trochu konkurencie schopná, tak pribudol posilňovač riadenia a ABS, motor spĺňa normu euro 4 a vyrába sa aj s naftovým motorom. Dočítal som sa, že ako príplatková výbava je možnosť naštartovať s tým istým kľúčom, ako ste odomkli auto. Rozumej, spárované dva zámky pre jeden kľúč. Wow! Ja si to pamätám zo Škody 120. Jeden kľúč do zámku, jeden na štartovanie. Holt, pokrok nezastavíš, náš zákazník, náš pán. Medzi bezpečnostné prvky a pasívnu ochranu sa počíta hlavne posádka, pretože aktívne tvorí deformačnú zónu. Okrem pásov totiž auto neponúka nič, čo by vám ako tak mohlo zachrániť život. Žiadna deformačná zóna, žiaden airbag, iba 0,8 mm hrubý plech medzi Vami a zvyškom neprajného sveta. Moja dobrá rada preto je, snažte sa v tom nebúrať. Aj keď sa vyrába dodnes, toto auto nie je pre každého. Musíte vedieť ako funguje a kedy a do čoho prásknuť kladivom. Dnes si ju kupujú nadšenci, karavanisti a expediční blázni, ktorí skúšajú, kam najďalej v prdeli bez mobilného signálu vedia zapadnúť. Nečudujem sa. Toto auto má charizmu, má dušu, podobne ako VW Transportér. Je to skrátka životný štýl.
Na záver sa patrí pripomenúť deriváty, ktoré v časoch najväčšieho rozmachu sovietov a hesla nič nie je nemožné, uzreli svetlo sveta. Tradične v SSSR na všetko skúšajú primontovať pásy, takže áno, skúšalo sa aj tu. Najprv opatrne, pásy vzadu a vpredu lyže. Taký maxiskúter. Potom odvážnejšie, pásy vpredu aj vzadu. A potom najodvážnejšie, kolesá umožňujúce jazdiť po koľajniciach aj po ceste. Viac si nájdete v linku priloženom dole. Koho buchanka zaujala, odporúčam mrknúť video s Vaculíkom, ten sa jej povenoval viac ako dosť.
Zdroje:
wikipédia, autobild.pluska.sk, http://modelist-konstruktor.com/avtosalon/ulyanovskie-vnedorozhniki
