Je to neuveriteľné, ale táto legenda ešte hojne brázdi naše okresky, neokresky a poľné cesty. Pravidelne ich stretávam v čase žatvy ako neúnavne vláčia plné korby a prívesy. V našom mestečku ich používame dodnes na transport kontajnerov s odpadom. Pritom sú niektoré kusy staršie ako väčšina z nás, pamätajú Dubčeka, ruské tanky aj nežnú revolúciu, či ficovu žatvu. Právom patrí medzi legendy a tak si ju dnešným článkom trochu pripomenieme.

Prapôvod tohto automobilu sa dá vystopovať až do roku 1939. Vtedy totiž vznikol náklaďák s nosnosťou 7t a 6 valcovým motorom, jednoduchým rebrinovým rámom, listovými pružinami a hnacou zadnou nápravou. Znížený rám sa používal ako základ na výrobu autobusov a tak to ostalo dlhé roky. Sľubný rozvoj zhatili, ako už tušíte, nemčúri. Ale asi sa im Škodovka pozdávala, lebo si obliekla farby wehrmachtu. Ku koncu vojny ešte stihli vybombardovať fabriku. A dodnes sa vedú spory, kto to vlastne otvoril pumovnice. Rusi tvrdia, že to boli Nemci, pamätníci a záznamy v archívoch tvrdia, že to urobila Červená armáda. Pre nás je podstatné to, že v povojnovej eufórii dokázali zamestnanci fabriku vyhrabať z trosiek a skompletizovať aspoň zopár automobilov zo zachránených súčiastok. No čo ďalej? Fabrika v troskách, nákladných automobilov niet, takže padlo pár vládnych rozhodnutí. Mladá Boleslav bude vyrábať osobné autá, Avia prestane robiť lietadlá, takže tam presunieme výrobu náklďákov. A tak povojnové modely Škody 706R vznikali v Letňanoch. Modernizácia sa týkala hlavne výkonu motora.

Začiatkom 50. rokov komunisti opäť "poručili větru, dešti" a Avia mala opäť vyrábať lietadlá. Výrobu nákladných vozidiel rozhodli presunúť do Libereckého kraja. Celé to pripomína grotesku, čo by aj bola sranda, ale nebola. No veď posúďte sami. Elektro-Praga Rýnovice začala vyrábať miesto hučiacich vysávačov 6 valcové naftové motory, TONAK Mnichovo Hradiště (vyrábal klobúky!) a Elektro-Praga Mnichovo Hradiště (variče) na montážny závod podvozkov. Ako fajn, beriem, človek sa prispôsobí. Ale keď jeden deň tvarujem klobúky nad parou zo zajačej plsti a druhú deň mlátim kladivom po náprave aby mi tam sadlo listové pero je celkom záhul. Hlavne, keď dovtedy netuším ako také pero vyzerá. No ale zvládlo sa to a z linky začali schádzať podvozky, náklaďáky a autobusy. Oficiálne tak  v roku 1953 vznikla nám dnes už dobre známa značka LIAZ.

Automobilka mala schopné vývojové oddelenie a to sa v roku 1955 pochválilo modelom Škoda 706RT (rekonštruovaný, trambusový). Moderný, vylepšený automobil priniesol rad noviniek. Motor s priamym vstrekovaním, vylepšené nápravy, menšie kolesá, ktoré zlepšili ovládateľnosť, úplne nová priestranná kabína. Od roku 1964 bola v ponuke aj verzia 4x4, čo isto ocenilo nejedno družstvo. Predsa len tieto autá neboli baletky a často krát to nebolo iba blato do polovice kolies, čím sa museli brodiť.

Od 60. rokov sa pripravovala modernizácia a vývoj nového typu LIAZ 100 (tá hranatá Liazka) No a tu už v plnej miere nastupujú manažérske schopnosti komunistického režimu a tragédia s financiami, tak ako vo všetkých odvetviach. Kým vývoj a výroba rámu a kabíny viazne, motor a nápravy už máme. Čo s tým? Niekoho napadlo skombinovať to a namontovať modernizované súčiastky na starý model ako provizórium. Nakoniec sa toto "provizórium" pod názvom Škoda 706MT vyrábalo do roku 1988. A vlastne aj 706RO. A od roku 1974 aj hranatý LIAZ 100. Dobré čo? Takže dobrých pár rokov sa vyrábal starý model, modernizovaný model a nový model súbežne.

Na podvozku Škody 706 bolo vyrobené nespočítateľné množstvo nadstavieb. Komunálne vozy, smetiarske, sklápače, valníky, ťahače, skrine, fekálne vozy, požiarnicke špeciály, všetko na čo si spomeniete. Také dievča pre všetko. No a hlavne legendárne autobusy. SLSP bude vedieť. Či sa u nás volali familiárne uhorka neviem, ale knedlík u bratov Čechov určite. Škoda 706 RTO je legenda medzi autobusmi.