Dnes sa trošku pozrieme, na čom sa za socíku vychovávala motoristická omladina, prípadne na čom ste mohli vyraziť na ryby či záhradku, ak sa vám nechcelo krútiť na bicykli.
Manet, Pionier.
Kto by ho nepoznal. Pinďúr, pekáč, mustang... Sen každého chalana, prvá naozajstná motorka, bezodná diera na benzín, kde sa minulo posledné vreckové, zdroj večne zaolejovaných a špinavých rúk a v určitom veku snáď aj prvý kundolap. V dnešnej dobe vyhľadávaný exotmi, ktorí na ňom neváhajú precestovať pol sveta, vyzbrojení náhradnou motorkou uloženou po dieloch v batohu a kade tade po motorke. K jeho vzniku sa musíme posunúť o pár desaťročí do minulosti.
Po II. svetovej vojne hľadali Považské strojárne výrobný program. Po vzore českých zbrojoviek sa zamerali na výrobu motocyklov, keďže bratom Čechom sa to úspešne darilo už pred vojnou. Samozrejme, že to nebolo len tak. Veľmi tomu pomohlo rozhodnutie vlády, že je potrebné rozvíjať strojársky priemysel na Slovensku. Jawa a ČZ dostali stopku vo výrobe malých motocyklov (vtedy všeobecné označenie motokolo s objemom motora do 100 kubíkov), čo sa stretlo s vlnou nevôle, hlavne z riaditeľstva Jawy. No ale proti vetru a strane sa močiť nedá a tak slovenská zbrojovka dostala kšeft. Konštruktérska skupinka Josef Ullman, Rudolf Žniva, Vincenc Sklenář a Zdeněk Nagy dostali za úlohu vyvinúť nový malý motocykel. Niekde teda vyhrabali starý rám Ogara, inšpirovali sa motorom Puch a dali sa do práce. Výsledkom bol prvý slovenský motocykel Manet M90 nazvaný podľa neďalekého kopca Manín. Od roku 1947 začali schádzať z výrobnej linky prvé Manety. Bohužiaľ však trpeli detskými chorobami, zlostili karburátory, zapaľovanie, či vypadávala druhá rýchlosť. Jeho povesti nepomohla ani vtedajšia tlač, ktorá sa z malej motorky vysmievala. Aj napriek tomu sa vyrobilo 37 630 kusov, až kým výrobu neprerušil iný výrobný program počas vojny v Kórei.
V roku 1953 vládne uznesenie poverilo Jawu vývojom malého motocykla a za miesto výroby určila Považské strojárne. A tak naklusali traja konštruktéri z Považia do pražskej pobočky Jawa a pustili sa do práce. Za rok sa im podarilo vyvinúť, nakresliť a vyrobiť prvé prototypy. Medzitým vyšla úprava dopravných predpisov, kde bolo motokolo definované objemom do 50 kubíkov, nízkym výkonom a rýchlosťou do 50 km/h. Podmienkou na šoférovanie bez vodičáku už neboli štartovacie pedále. Konštruktéri pružne zareagoval a prerobili štartovanie na páku, čím sa veľa vecí zjednodušilo. A tak v roku 1955 vznikol úplne prvý typ Jawa 550 Pionier. Prischla mu však prezývka Pařez (peň). Hádajte prečo :-) Konštrukčne patril pod Jawu a každá zmena vo výrobe musela byť schválená Prahou. Do roku 1958 sa vyrobilo 106 111 kusov. Objem 50 kubíkov, výkon 1,18 kW, tri rýchlosti v prevodovke, odpružená predná a zadná vidlica, čo viac si priať?
Na Považí však nelenili a hneď sa pustili do vlastného vývoja a poriadne Pioniera začali vylepšovať. V Prahe tiež nemeškali a vylepšovali po svojom. Víťazne nakoniec vyšli chlapci od Váhu. Jawa im to však dala vyžrať a nový model prezentovala ako vlastný vývoj. Dokonca Strojárne museli platiť Jawe licenčný poplatok. Priateľská spolupráca bola fuč. Napriek tomu sa do roku 1962 vyrobilo 327 320 kusov Jawy 555.
Po Jawe 555 prichádza na trh ďalšia modernizácia v podobe Jawa 05. Vývoj je už čisto v slovenských rukách, z obchodných dôvodov sa stále nazýva Jawa a platí sa licenčný poplatok za názov. Výkon nastúpal na 2,21 kW a konečne bola motorka dvojmiestna. Mala slušivú karosériu, typickú pre všetky Pioniery. Zakúpiť sa dala so štítom, ako skúter s "revmaplechmi" a podobne. Kvôli vývozu sa dbalo na zníženie hlučnosti. Štyri roky výroby dali 202 263 kusov.
Nasledovala ďalšia modernizácia, ktorá sa vlastne týkala len motora. A označenia Jawa 20 a 21 Sport. Výkon poskočil na 2,6 kW. Očakával sa totiž vývoj nového a modernejšieho motocykla. Bohužiaľ sme však opäť svedkami ako socializmus (ne)fungoval a zastarávajúca motorka sa vyrábala ešte dlhých 14 rokov. Do roku 1980 sa vyrobilo okolo milióna kusov takmer bez zmeny. Všimnite si, že zo začiatku bol na trhu nový model zhruba každé 4 roky. No ale to len na okraj. Posledná variácia na tému Pionier bol Jawa 23 Mustang. Mal sa priblížiť vzhľadu väčších motoriek, čo sa aj celkom podarilo a bola z toho podpultovka. Považské Strojárne išli cestou menšieho odporu a v podstate opajcli talianský model, ktorý sa vyrábal na exportovaných podvozkoch z Československa. Hlavným znakom bola väčšia hranatá nádrž pred jazdcom, iné blatníky a svetlá. Výroba sa udržala až do roku 1982.
SK-90 Jawa 90
Patrí sa spomenúť aj tento menej známy model. Vznikol v podstate na základe objednávky kanadskej pošty, ktorá nakoniec nebola zrealizovaná. Vývoj však už bol rozbehnutý a tak sa v ňom pokračovalo. Vo svete stúpala popularita kategórie ľahkých športových motocyklov a tak vznikla verzia na cesty aj do terénu. Tradične z obchodných dôvodov v zahraničí známa ako Jawa 90. Motocykel mal moderný motor a podaril sa tak, že Jawa 125 a ČZ 175 mu mohli akurát tak závidieť a pozerať na chrbát. Rýchly vývoj sa však podpísal na nedostatkoch tejto inak vydarenej motorky. Do zahraničia sa však vyvážali kusy vybavené súčiastkami renomovaných značiek a mali úspech. Dokonca taký, že devízové zisky predbehli aj zisky z predaja automobilov. Keďže predaj sprostredkovával Motokov, tak Považské strojárne z toho mali hov... teda nič a boli radi, ak im zaplatili aspoň materiál. Od roku 1967 do roku 1972 sa vyrobilo 36 942 kusov. Ďalší vývoj bol však zhora direktívne zastavený.
Babetta
V rokoch 1958 až 1962 sa vyrába v Čechách moped (motokolo, motor sa štartuje pedálmi) Jawetta. Veľa vody nenamútil a upadol do zabudnutia. V Považských strojárňach sa síce pokúšali o nejaký prototyp, ale bez veľkého úspechu. V roku 1968 sa však začalo pracovať na nástupcovi odchádzajúceho skútra Tatran. Konštruktér Gusto Ulický mal talent, navrhol moped ľahkej konštrukcie s jednoduchým motorom, jednou rýchlosťou a automatickou spojkou, malou spotrebou a maximálkou okolo 40 km/h. Sériový model mal označenie Jawa M-228 Babetta. Meno bolo odvodené zo známeho hudobného šlágru. Do vývoja trochu zasiahol holandský zákazník, ktorý si vydupal nevzhľadne veľké 19" kolesá. Tradične sa primiešal aj Motokov, ktorý z nám dobre známych obchodných dôvodov požadoval opäť označenie Jawa. Za to sa bonusovo platil Jawe licenčný poplatok 100 000 Kčs ročne.
V roku 1973 nastupuje do výroby snáď najznámejšia Babetta, oficiálne Jawa 207. Má 16" kolesá, ktoré jej pristanú oveľa viac. Klasické štartovanie pedálmi, 50 kubíkový motor, jednu rýchlosť, automatickú spojku a v roku 1975 dostala odpruženú zadnú vidlicu. V prípade núdze sa povytiahnutím poistky dal motor odpojiť a núdzovo odšľapať domov, alebo na benzínku. To je však spôsob určený pre športovcov, ktorí nevynechávali leg day. Babetta mala úspech aj v zahraničí, predával ju Neckermann aj Quelle, v roku 1974 dostala ocenenie :Gute form". Z kapacitných dôvodov sa výroba rozšírila aj do Rajca a Kolárova. Nakoniec v roku 1976 končí výroba na Považí a výroba ostáva v pobočných závodoch.
Desať rokov po výrobe 207mičky nastupuje modernizovaná Jawa 210. Má dvojstupňovú automatickú prevodovku, vylepšený motor s lepším karburátorom a väčší výkon. Dizajn je modernejší a podľa mňa veľmi vydarený. V roku 1986 sa úplne ukončil vývoj a výroba ostala čisto v rukách pobočných závodov. Kvalita postupne klesala, výrobu sa horko ťažko podarilo udržať do roku 1999.
Po páde opony sa v Považských strojárňach znovu rozbehli snahy o výrobu mopedov, ale to už je iná pesnička.
