Motorka. Pre niekoho celoživotná láska, pre niekoho dopravný prostriedok, pre niekoho diablov vynález, ktorý ruší jeho pokojné kruhy. Jazdiť na motorke sme chceli aj v socializme a mali sme moto značku, na ktorú sme mohli byť právom hrdí. Takže panstvo, oblečme si zaolejované montérky a poďme sa v tom trošku povŕtať.

JAWA

Prvá značka motorky, ktorá každému napadne je Jawa. Jawa je legendou právom a hneď si povieme prečo. Nasledovala ju značka ČZ a to je vlastne všetko. Lebo ešte aj Babetta z Kolárova sa musela predávať pod značkou Jawa, aj keď s ňou nemala dokopy nič. História Jawy siaha ešte ďalej, pekných pár rokov pred začiatok II. Svetovej vojny. Vznikla v roku 1929, keď si továrnik Janeček povedal, že jeho zbrane sa akosi nepredávajú a začne teda vyrábať motocykle. Ako klasický Pepík šetril a tak kúpil licenciu na Wanderer. Taká zastaralá kopa oceľových súčiastok, ktorá si vyslúžila prezývku rumpál. Sám Wanderer od výroby ustúpil, lebo to nebola žiadna sláva. Navyše, za cenu za akú sa predával ste si mohli kúpiť malú aerovku so 4 kolesami. To by však nebol Janeček, aby niečo nevyhútal. Chcel vyrábať niečo lacné pre masy a tak sa pobral na rozumy do Anglicka. Tam sa stretol s anglickým konštruktérom a pretekárom Georgeom Patchettom a spolu vytvorili motocykel s motorom Villiers. Motocykel sa začal predávať od roku 1934 pod označením Jawa 175 Villiers, kde 175 vyjadruje objem motora v cm3. A byla to trefa do černýho, jo vole. Čísla predaja zaskočili aj samého Janečka a motorka sa tešila veľkej obľube. Povzbudený úspechom sa vrhol aj na výrobu malých automobilov, no jeho plány zhatila 2. svetová a v roku 1941 umiera na rakovinu. Fabrika mala zákaz vyrábať motocykle a rozrobené kusy mali byť zničené a materiál roztavený a použitý na zbrojenie tretej ríše. Janeček však ešte za života dal ukryť okolo 8500 rozpracovaných motocyklov a súčiastok po okolitých stodolách. Konštruktéri sú tak trošku blázni a keď niečo veľmi chceš, tak to proste urobíš. A tak od roku 1941 začal vývoj nového motocykla s objemom 250 cm kubických pod vedením Josefa Jozífa rovno gestapu pod oknom. Keď už nestíhali výkresy pred gestapom schovávať, zobrali si ich domov a kreslili na tajnáša. Bohužiaľ, jeden pracovník na to doplatil životom, keď sa už z gestapáckeho výsluchu nevrátil. Beťárom z Jawy sa podarilo prototyp aj postaviť, natreli ho zelenou farbou, capli na neho značky z motorky od Wehrmachtu, ktoré u nich opravovali a pod nosom nemčúrov ju veselo testovali.

Rok po vojne sa začala motorka vyrábať a za 10 rokov sa jej vyrobilo cca 160 000 kusov. Jawa Pérák spôsobila doslova senzáciu a zaplavila trhy v Európe, Ázii a dokonca aj v ďalekej Amerike. V roku 1946 na parížskom autosalóne získal zlatú medailu, svojimi technickými riešeniami predbehol motocykel svojich konkurentov doslova o roky. Nový kompaktný rám, svetlomet elegantne zakapotovaný spolu s prednou vidlicou, väčšina kabeláže úhľadne schovaná, zakrytý karburátor. Jawa prvý krát sériovo použila predné teleskopické vidlice a hlavne, použila odpruženie zadného kolesa pomocou teleskopických klzákov. Vďaka tomu bola prvá sériovo vyrábaná motorka s odpruženým zadným kolesom na svete. O pohon sa staral dvojtaktný jednovalec o objeme 248,8 kubíkov, výkonom 9 koníkov a 4 stupňová prevodovka. Tá mala ešte takú fičúru, že pri radení rýchlostí sa spojka samočinne vypínala. V Jawe nič nenechávali na náhodu a okrem motoriek počas vojny vyvíjali aj motory rôznych kubatúr. Preto, povzbudení úspechom, namontovali do Péráka dvojtaktný dvojvalec o objeme 350 kubíkov a nazvali ho Ogar 350, neskôr premenovaný na Jawa 350.

Jawa Pérák

Jawáci však nezaspali na vavrínoch a na motorke makali ďalej. Preto v roku 1954 prišiel model Kývačka. Oproti Péráku mal motocykel nový rám so zadnou kyvnou vidlicou, odpruženou teleskopickými tlmičmi. Nová bola aj predná teleskopická vidlica. Dve samostatné sedadlá boli zamenené za pohodlný dvojsedák. Kolesá sa o dosť zmenšili, z rozmeru 19 palcov na 16. Plus plno drobností, ktoré motorku dotvárali do dokonalého stroja.

Jawa Kývačka

Od roku 1962 nahrádza Kývačku model Panelka. Názov vraj vznikol podľa hornej masky predného svetla, ktorý bol natiahnutý skoro cez celé riadítka. Výkon narástol na závratných 14 koníkov a rozbehol Jawu na 110 km/h. Zmeny sa týkali najmä motora a prevodovky, zadné svetlo malo plastové lôžko miesto plechového. Najväčšou novinkou bola automatická odstredivá spojka. Fungovalo to podobne ako pri skútroch. Pridám plyn - rozbehnem sa, zastanem, spojka sa rozopne, motor nezdochne. Celé to ešte malo funkciu ručného vypínania a prepojenie na radiacu páku. Za motorku bolo možné pripojiť malý vozík na batožinu, tzv. PAV (Přívěsný Avia Vozík), alebo postranný vozík, ľudovo sajdku. O dva roky neskôr sa dočkala modernizácie aj väčšia 350-tka. Oba modely sa vyrábali do roku 1974, s rôznymi obmenami a podľa toho, na ktorý trh smerovali. Dokonca sa vyvážali do USA, kde boli celkom obľúbené a pomenovali ich výstižne Californian. Niektoré konštrukčné úpravy Californiana sa dostali aj na ostatné Jawy. Vyrábali sa s upravenými svetlami, so smerovkami i bez, do Fínska s lyžami, do Mexika s nosičmi, do niektorých krajín s 19" kolesami a podobne. Súbežne sa montovali tri typy a to sa asi oplatilo, export išiel výborne.

Jawa Panelka

V 70. rokoch nabehli na európsky trh japončíci so svojimi Hondami, Suzukami, Kawasaki  a Yamahami a nenechali kameň na kameni, katany sekali a hlavy lietali. No, teda aspoň nejako tak podobne to bolo. Isté však je, že veľa tradičných výrobcov muselo zavrieť krám, pretože Japoncom jednoducho nestačili. Jawa však bola v tábore obohnanom plotom, do SSSR sa motorky mohli voziť na tony a aj tak to nebolo dosť. Jawa mala povesť robustnej, blbuvzdornej, nenáročnej mašiny s dobrými vlastnosťami. I keď jedno faux pas sa podarilo aj Jawe. Niekto vytušil trend kapotovaných motoriek a tak celkom netrafil. Unifikovaná rada s názvom Bizon bola tak hnusná, že ju odmietli aj komouši za Uralom. Potom sa rýchlo začalo kresliť a upravovať tú nepodarenú kapotáž do rozumnejšieho tvaru a dokončiť výrobnú sériu. Ďalšia modernizácia bola v roku 1973 a model 634 ostal vo výrobe do roku 1984. V podstate sa nerobilo nič nové, len sa trošku prekopal motor, osadili sa ihlové ložiská a výkon poskočil na 22 koníkov. Potešili silnejšie bubnové brzdy. Kozmeticky to bola iná motorka, technicky skoro tá istá.

Jawa typ 634

Posledná modernizácia dala typ 638 a vyrábal sa do roku 1990. Tu už naplno cítiť, že sa Jawa nikam nepohla. V podstate sa zmenili drobné serepetičky, ale ináč všetko po starom. Trochu sa zase upravil motor, zapaľovanie sa zmenilo na 12V, ale čo už narobíte s 50 ročným motorom?

Jawa typ 638

Zatiaľ som spomínal najmasovejšie modely. Lenže v Jawe sa toho vyrábalo oveľa viacej. Rôzne kubatúry, rôzne úpravy, na cestu aj do terénu, na doma aj pre vrcholový šport, legendárne sú plochodrážne špeciály, kde Jawa nemala konkurenciu. Popísať všetky tieto modely je nad moje sily, no možno sa k nim vrátim v inom článku legiend. Celkovo sa vyexportovalo takmer 2 400 000 kusov motoriek do 120 krajín sveta. Je až zarážajúce, ako rýchlo a ľahko môže skončiť takáto značka. Veľkou mierou tomu prispelo aj vedenie podniku a pribrzdenie vývoja, pretože sa mylne verilo, že motocykle budú vytlačené na okraj trhu obsadia hlavne automobily. Toto rozhodnutie stálo Jawu veľa stratených rokov a spolu s podfinancovaním vývoja to išlo veď viete kam. Montérky ešte nevyzliekajte. Nabudúce sa pozrieme na malé motorky zo Slovenska a hádam sa povozíme aj na ČéZete.