Ďalšie kultové vozidlo, ktoré síce v obrovskom počte, ale v obmedzenej palete farieb brázdilo naše cesty. Žigulík bol drahší ako škodovka a zo začiatku si ho nemohol dovoliť kúpiť hocikto a v podstate vyjadroval spoločenský status. Používali ho taxikári, VB a ľudia s lepším príjmom, pokojne aj podpultovým. Dnes, ak vôbec nájdete nejakého žigulíka, tak je zhnitý od strechy po kolesá a vlastní ho potmavší občan, alebo je to udržiavaná leštenka, v ktorej sedí šedivý pán s klobúkom.
Tak ako u nás, aj vo veľkej Rusi chcela vládnuca strana umožniť ľudu presúvať sa na nejakom vozítku po cestách a necestách, tzv. motorizácia vidieka. Keďže sa vývoj moderného automobilu nedá urobiť cez noc a väčšinu konštruktérov asi zamestnával vojenský a kozmický program, padla voľba na licenčnú výrobu. V roku 1966 sa stáva v Európe autom roka Fiat 124. Ten sa pravdepodobne tiež zapáčil súdruhom alebo milenke nejakého súdruha a povedali si, že takto by to šlo. Kúpila sa licencia na Fiat 124 a pár kusov dostali ruskí mužíci na testovanie. Počas niekoľkých týždňov trápili Fiata, aby zistili, čo vydrží a čo treba upraviť, aby prežil zaobchádzanie jednoduchého človeka zvyknutého na ťažkú a odolnú techniku. Na aute bola upravená svetlá výška, aby sa zlepšila priechodnosť necestami, vystužila sa karoséria, aby sa nezlomila, zosilnilo sa pruženie. Zadná náprava dostala bubnové brzdy oproti kotúčom, aby sa nezanášali prachom a blatom a predsa len bola spoľahlivejšia. Keďže mužíci sú schopní zapriahnuť za auto celú maringotku, musela byť zväčšená a upravená spojka. Celkovo bol zosilnený podvozok a nápravy a automobil dostal upravený motor. Povráva sa, že zmenu rozvodov z OHV na OHC museli urobiť Taliani na poslednú chvíľu cez noc.
Slovo dalo slovo a pri meste Stavropol bol na zelenej lúke vybudovaný závod VAZ. Mesto sa premenovalo na Togliatti, po talianskom komunistovi. Aká to symbolika. Zo začiatku sa automobil predával pod označením VAZ Žiguli podľa neďalekého pohoria alebo VAZ 2101. Lada bola vtedy u nás značka šijacích strojov.
V roku 1970 teda zišiel z výrobného pásu automobil s motorom s objemom 1197 cm3 a výkonom 44 kW a štvorstupňovou prevodovkou. Hneď o rok sa výroba rozšírila o model kombi, VAZ 2102. Medzi ľudmi si získal veľkú popularitu, bol nenáročný na údržbu, spoľahlivý a robustný. Na kontrolu kvality dlhé roky dohliadali kontrolóri priamo z Fiatu. Čo sa týka výbavy, sa mi nepodarilo veľa zistiť, no predpokladám, že keď sa kopírovalo, tak všetko a na tú dobu mal automobil všetko, čo mal mať a zvyšok dodo (dorob doma).
V roku 1974 sa pod kapotu dostáva motor s objemom 1 294 cm3. Upravili sa zadné svetlá, predná maska a pár drobností v interiéri.
Oveľa väčšiu senzáciu spôsobil v roku 1973 príchod motora s objemom 1500 kubíkov a výkonom 55 kW. Tento motor sa považuje za to najlepšie, čo mohlo rachotiť pod kapotou žigulíka. Spolu s ním dostal model novú masku so štyrmi svetlami, lepšiu výbavu, okrasné chrómové lišty, vylepšený interiér a podobne. S jedlom rastie chuť a papaláši, štátna správa požadovali ešte luxusnejší model, a tak vznikol VAZ 2106 s motorom 1600. Lepšia palubná doska a pohodlné sedačky sa časom dostali aj medzi obyčajný ľud.
Po 20 rokoch si vedenie uvedomovalo, že by mala prísť modernizácia, a tak sa LADA dočkala výrazného faceliftu. Na svet prišla nová generácia na osvedčenom základe, VAZ 2105. Na skelete neostal kameň na kameni, teda ak chcete plech na plechu. Zmenené bolo všetko. Blatníky, kapoty, svetlá, maska, nárazníky, dvere. Interiér sa dočkal lepšieho čalúnenia, palubnej dosky, lepších a pohodlnejších sedačiek. Základnou pohonnou jednotkou sa stal motor s obsahom 1300, ale vačkový hriadeľ poháňal rozvodový remeň namiesto reťaze. Za príplatok bolo možné objednať automobil s päťstupňovou prevodovkou. Najvýkonnejším motorom ostala osvedčená 1500-ka. Nezabudlo sa ani na menej náročných a k dispozícii bola aj 1200.
Kombi sa dostalo do výroby až v roku 1984.
Volanie po novom, luxusnejšom modeli bolo vyslyšané a v roku 1982 vyšla top vyšpičkovaná LADA VAZ 2107 z výrobnej linky. Od svojich plechových súrodencov bola jednoznačne odlíšiteľná veľkou maskou s chrómovou mrežou a výrazným prelisom na kapote. V tej dobe to pripomínalo masku Mercedesov. Interiér dostal lepšiu výbavu, svetlá mali ostrekovače so stieračmi, upravené boli zadné svetlá a podobne. Kto v tej dobe dokázal zohnať dosť peňazí, musel ju mať. Dnes sa človek až čuduje, keď z nej vyskáču hnedoobčania na nákupy pred Tescom.
Postupne sa pod kapotu dostávali rôzne motorizácie, objavila sa 1600 a dokonca 1700 z LADY Niva. A tu by som rád spomenul pikošku, a to LADA s wankelom originálnej ruskej produkcie. Teda RPD – rotorno poršoněvoj dvigateľ. V roku 1960 sa wankelov motor predstavil svetu a spôsobil celkom riadne zemetrasenie. Koketovalo s ním NSU, Japončíci a plánovalo sa ním nahradiť zastaralé dvojtakty v Trabantoch, Wartburgoch a motorkách MZ. Vývoj stál tisíce, no nenapredoval tak uspokojivo, ako by sa čakalo, a nakoniec z toho zišlo, bublina spľasla. Japončíci vydržali experimentovať dlhšie a ostalo im to. Sovieti to videli tiež ako dobrý nápad a LADA dostala príkaz vyvinúť nový motor na pohon automobilov a motocyklov. A tak milí súdruhovia napochodovali do Toyoty a Mazdy na výzvedy a domov si doniesli nejaký ten wankel od Mazdy, ktorý pokusne napasovali do žigulíka. Potom si urobili výlet do Nemecka, kde sa stretli aj s pánom Wankelom, podumali a vyhodnotili to tak, že na kúpu licencie nie je dosť prostriedkov. Preto sa obrátili východnejšie, ako je východ od Uralu, priamo do Japonska, do Mazdy a začali ťahať rozumy. Prvé pokusy dopadli celkom dobre a popozerať sa prišli aj páni od Citroenu, aby videli, ako funguje wankel v automobile. Povráva sa, že sovieti odkúpili pár dielov priamo od nich, zvyšky z neúspešného Citroena GS birotor. Motor mal 51 kW a nižšiu hmotnosť ako klasický, takže žigulík s týmto motorom celkom ožil. Vyskúšať ho dostali milícia a vybraní zamestnanci automobilky. V roku 1980 sa pod kapotu nenápadne schoval nový motor s dvomi komorami a výkonom 88 kW. Používali ho zložky ministerstva vnútra. V tej dobe sa na to prišiel pozrieť aj sám Wankel, drankal nejakú spoluprácu a investície, ale sovieti zdvorilo odmietli a milý Wankel sa predčasne vrátil nasraný domov. V 1982 sa im motor podarilo vypiplať tak, aby bol schopný papať 93-oktánový benzín a štartovať pri -25 °C. Výkon narástol až na 96 kW. Motor sa dostal do novej hranatej karosérie spolu s 5-stupňovou prevodovkou. Posledná evolúcia dokázala vrčať až so 103 kW.
Výroba posledného žigulíka sedan skončila v roku 2010 a ostatné verzie to mali spočítané v roku 2011. V tabuľkách je to tretie najpredávanejšie auto na svete. Licenčne sa vyrábalo v Čečensku aj Egypte, kde sa pravdepodobne montoval až do 2014, ale ruku za to do ohňa nedám, a kade tade po veľkej Rusi. V roku 1989 u nás Mototechna evidovala 120 000 žiadostí o auto, no do skladu prichádzalo sotva 10 000. Po otvorení hraníc však záujem rýchlo opadol. No na východe stále patril medzi cenovo prístupné, robustné a spoľahlivé vozidlo.
