Kúpil som si auto. Nové, pekné, modré. No a k nemu sadu pneumatík, tých zimných. A o nich bude reč, respektíve len o tej, ktorá je vpravo vpredu v smere jazdy.
Letné pomaly doslúžili, ale zimné vyzerali, že jednu sezónu zvládnu, tak prečo ich nevyužiť aj v lete a v zime kúpiť nové. Podotýkam, že pri staršom defekte odišla rezerva. Čiže auto je v stave ohrozujúcom bezpečnosť a plynulosť dopravy, proste, staré gumy, zimné, v lete. V počte štyri kusy. A do práce by trebalo jazdiť aj v lete, teda v júni. Tak som sa raz takto do práce vybral.
Keďže Prešov bol večne upchatý zápchami, v ktorých som strávil bežne aj hodinu a pol, vybral som sa, ako už mnohokrát, dookola, cez les. Cesta je to horšia, ale trvá pol hodiny. No a vo vedľajšej dedine, teda za ňou, v lese, v pneumatike nebol vzduch. To sa občas stávalo, ale tak stará guma, viete ako. Neudrží tlak.
Tak som začal stopovať, niektoré autá sú vybavené kompresorom, tak snáď niekto. Ale koľko ľudí ide v pondelok ráno cez les? Tak päť za hodinu, dvaja zastavia, kompresor nemajú, slnko stúpa a ja tam stojím ako idiot. Ráno som si na wc zablokoval telefón zlým pinom, čiže volať nebolo odkiaľ. Takže tak tam stojím ako idiot, bez telefónu, vody, knihy. Obdivujem krásu spievajúcich vtáčikov (dve minúty), krásu rôznorodosti rastlín (minútu) a potom fajčím (hodinu). Naraz spása. Zastavuje auto, že ma teda hodia domov, k susedovi.
Apropo, sused. 30-ročný chlap, zatiaľ bez kontaktu so šalátikom, neskutočne pracovitý a ochotný človek, záchranca celej dediny. Bez srandy. Len teda tie vzťahy a nejaká rozumnejšia debata mu nejdú. Je to elektrikár, stará sa o obecné svetlá, kostolnú elektrinu, proste o všetko. Keby som si teraz vyhodil poistky, strávi hodinu, prerobí komplet elektrinu v byte a nevezme ani poldeci, lebo on vypije tak jedno ročne. No a vedel som, že je v práci, čo je asi kilometer od domu. Má na dielni tvorenej unimobunkou nápis NCIR (naval criminal los r) z dreva. Vnútrajšok je zaplnený všetkým možným a po stenách fotky z LEA.
Tak ma teda priviezli asi kilometer od roboty, nechcel som ich viac otravovať, veď dôjdem ďalej sám, tam už ma, dehydrovaného a vyšťaveného, sused-rytier v montérkach, zaopatrí. Tomu som veril, kým nejaký jeho kolega nepovedal “a šak un vof B., ma tam jakašku fušku”. No potešpánboh. Tak zasa kilometer domov, doma je VODA. Veľa vody. Klopem u susedov, brat otvára, volá bratovi, ten príde o dve hodiny a jasné, vezie kompresor a vybavíme to. No problem.
Ale, viete, ten pocit, keď auto stojí v lese. Vaše. Pekné, modré. Mám susedov viac, jeden ma okamžite berie na miesto činu. Mám dvojlitrovku vody a knihu. A čakám na záchrancu. Ten po čase prichádza, ale kompresor nepomáha. Koleso je v prdeli, aspoň takto na ceste to opraviť nejde. Skúšame susedovu rezervu, nepasuje.
Sused s ochotou a hyperaktivitou jemu vlastnou navrhuje riešenie. Vezme koleso opraviť do servisu neďaleko (asi 4 dediny) a príde. Dávam auto na hever a modlím sa, aby auto nespadlo. Nespadlo. Sused je späť o polhodinu, to už nemám čo piť.
Nahadzujeme koleso, štartujem. Ale... viete, ako to chodí... Po tom všetkom zisťujem, že baterka nejde. Tak sa sused otáča ešte raz, domov pre štartovacie káble, a odrazu je auto ako nové. Idem spokojne domov, do práce už nie je načo, ospravedlniť sa telefonicky neviem, PUK je kdesi stratený. Kto tipuje, kde je, tak áno, v priehradke spolujazdca.
Sused náhradu finančnú ani tekutú nechce, veď keď bude potrebovať poslať mail alebo niečo objednať z netu, tak mu zasa pomôžem ja.
Nasledujúce udalosti neboli v priebehu pár mesiacov lichotivé, auto som parkoval pred susedovou dielňou, ten mi to cestou do práce vždy dofúkal a mohol som smelo vyraziť. Jednoducho, koleso dochádzalo. Až som včera teda konečne zašiel do autoservisu, nech mi doň dajú dušu. Lacnejšie riešenie. No veru. Dnes ranná kontrola, duša funguje, koleso netrebalo dofúkať, tým je aj moja duša v kľude a v zenovom pokoji. Teším sa, cestujem, užívam si, zájdem s radosťou na záhradu pre môjho ploditeľa. Plné auto úrody, hrozno, paprika, paradajky, všetko možné.
Dve dediny pred tou mojou zrazu bum. Defekt. Kde? Pravé predné!!! Otec potichu fajčí, čo je najhoršia alternatíva, ja fajčím nadávajúc, čo je alternatíva najlepšia. “Volaj susedovi”. Volám, ten je v meste. Nakoniec teda prišiel aj s kompresorom, nafúkali sme. A koleso sa sfúklo. Totiž na tej krásnej novej duši sa urval ventil.
Auto ostalo tam, pol záhrady sme natrepali do susedovho auta a čakám na nové gumy. Toto keby sa mi stávalo aj mimo motorizovaný svet, tak po svete už chodia stovky malých Grejtyov.
A zasa budem musieť posielať maily.
