Kde sú tie časy, keď ľudia chodili na potrebu za chalúpku na záhradu, aby zužitkovali aj to, čo ľudské telo považuje za odpad a cestou si zbierali lopúchy. Dnes už doma každý vykonáva svoju potrebu v intimite, v miestnosti veľkosti meter krát meter, ktorá sa leskne od čistoty a každý má zo tri osviežovače vzduchu, plus štyri antibakteriálne prípravky, ktoré zaberajú na chuderky baktérie lepšie ako širokospektrálne antibiotiká (podľa reklamy). A nesmieme zabudnúť ani na dezinfekčný prostriedok s vôňou jarného vánku v borovicových lesoch juhovýchodnej Kanady zavesený na jednej strane záchodovej misy, s vôňou čínskej záhrady v znamení tantry na strane druhej a s vôňou citrusového hájika uprostred.
Niekto má na záchode tapacírované sedadlá, aby dlhé sedenie neuškodilo najjemnejšej pokožke najnežnejšej časti tela. Veď čo je útulnejšie, ako sedieť v pohodlí domova v príjemne voňajúcej vyhriatej miestnosti a pritom si čítať knihy, časopisy, dvojmesačné noviny, alebo si len tak obzerať staré zošúchané porno časáky. V podstate v súčasnosti nie je problém na záchode aj pracovať. Napríklad, ak máte hnačku a zároveň súrny termín, tak si tam zoberiete svoju mobilnú kanceláriu a môžete len sedieť a produkovať. A to nielen smerom nadol, ale aj duševne. A keď si chcete len tak oddýchnuť, tak si so sebou vezmete mobil, tablet alebo PSP a nekonečná zábava sa môže začať (tiež som po pol hodine zvykol hľadať syna). Kde sú tie časy, keď sa vyšlo na potrebu s dvoma palicami v zime. O jednu sa opieralo a druhou sa odháňali vlci.
A keď sme sa už dosť nasedeli, tak prichádza zlatý klinec programu - toaletný papier. Ten musí byť voňavý a napustený všelijakými gebuzinami, aby počas používania aj hydratoval. Ďalej musí byť hebký, aby sa nič nestalo našej namáhanej časti tela, ale musí mať aspoň sedem vrstiev, aby mal dobrú savosť a aby sa nestalo, že sa prederaví v tej najnevhodnejšej chvíli a prostredník (vlastný) máme v análi (vlastnom).
No a nakoniec vychádzame, ako celkom nový človek do nového dňa. Vyčerpaní, ale zároveň aj oddýchnutí. Umyjeme si ruky tekutým voňavým antibakteriálnym mydlom, utrieme do jemného uteráku a vraciame sa do celodenného kolobehu.
Toto všetko však bol ideálny prípad, keď nám doma všetko funguje. Stačí však najmenšia chybička a už máme starosti aj z toho, že sedíme na tom porcelánovom tróne. Také maličkosti, že nám doma dôjde záchodový papier vedia rozladiť človeka na celý deň. Veď nie je príjemné sa promenádovať po byte so stiahnutými nohavicami a hľadať kus papiera vhodného na vytretie...
V takom prípade je nám jedno, že to nie je voňavý toaletný papier a že nemá spomínaných sedem vrstiev. Poslúži aj Komsomolskaja Pravda, ako našim starým rodičom. Vlastne tá sa už dnes u nás nepredáva. Premenovala sa na Sme.
Ďalší nepríjemný incident, ktorý ešte môžete zažiť je, že neviete spláchnuť. Splachovače majú totiž nepríjemnú vlastnosť samokazenia. Stlačíte gombík, alebo potiahnete šnúrku a nič. Len prázdne cvaknutie. Tak vezmete vedro vody a spláchnete manuálne. Potom pripravíte vedro aj pre ostatných členov domácnosti a zavoláte inštalatéra. Ten s radosťou príde. Za tri minúty niečo spraví a vypýta si dvacku (v európskej konvertibilnej mene). O týždeň sa to pokazí znova a znova zavoláte toho istého majstra. Pre istotu sa už ale pozeráte čo robí, ale svojim telom šikovne zakrýva celý výhľad na pracovné pole, aby mu ani náhodou neuniklo know-how. A opäť si vypýta dvacku. Na tretí pokus už navrhne kompletnú výmenu, ale už ste investovali do opravy toľko, že by ste mohli mať predplatené verejné WC na rok pre celú rodinu. Na štvrtýkrát už s ním naozaj súhlasíte, ale na väčšiu prácu má čas až o týždeň, tak vám narýchlo opraví splachovanie a vypýta dvacku. O týždeň príde na dlhšie, s ľahkosťou rozoberie na drobné kusy neposlušný mechanizmus splachovania, pridá pár nových súčiastok a vypýta si stovku plus cenu materiálu (ďalšia dvacka). Tak, a na rok máte pokoj.
Ďalšia nepríjemnosť je so splachovaním, keď voda tečie a tečie a vy ju neviete zastaviť. Tiež pomôže inštalatér, ale dá sa to zjednodušiť aj tým, že sa nebudete spoliehať na fyziku a činnosť plaváka, ale uzatvoríte prívod vody do nádrže a otvoríte len v prípade splachovania. Môžete sa potom pokúsiť rozobrať to čudo. U mňa to funguje ako s Windows – uzatvorím prívod vody, uvoľním jednu plastovú skrutku, zatiahnem ju, otvorím prívod vody a už to funguje.
Najnepríjemnejšia situácia však je, ak nás po rozlúčke zvyšky nestrávenej stravy nechcú opustiť. Spustíte splachovanie a namiesto čistej a ligotavej záchodovej misy máte pred sebou vodu pochybnej farby. S vypúlenými očami pozeráte na niečo, čo tam už dávno nemalo byť. V takom prípade je najhorším riešením pustiť ešte raz splachovanie. To už máte vodu po okraj misy a teraz tam plávajú aj všetky tie antibakteriálne a vonné gebuziny. So strachom v očiach radšej sklopíte vrchnú dosku a opúšťate zamorený priestor. Postihlo vás totiž najväčšie nešťastie – upchatý záchod. Rozmýšľate, že ste asi mali jesť viac vlákniny a jogurtov, ale teraz je to už aj tak jedno. Aby nešťastia nebolo málo, tak manželka hneď zneužíva situáciu a navrhne prerábku WC a aby to zavŕšila, tak aj kúpeľne. Takéto požiadavky sa neodmietajú (keďže sa odmietnuť nemôžu) a tak chodí celá rodina na WC k susedom, resp. sa snaží si to odbaviť v práci alebo v škole. Sprchovať zase k rodičom, súrodencom, bratrancom a sesterniciam. Po dvoch mesiacoch pilnej práce je konečne hotová aj kúpeľňa aj WC. Radosť trošku pokazí fakt, že WC je znova upchaté a až po rozbombardovaní zistíte, že odborníci v odbore kúpeľňa/záchod vyliali zvyšný betón do diery, ktorú nevedeli na čo slúži a bol to váš odtok.
PS: Ak si kúpim hnoj zlej kvality, môžem povedať, že je na hovno?
Pic by shitter
