Každý by mal mať blog. Prečo? Napríklad je to super záľuba, a to najmä preto, že väčšinu času nerobíte nič a do kategórie „záľuba“ to patrí aj vtedy, keď vypotíte jeden text do roka. No a uznajte, že na otázku „Aké máš hobby?“ znie odpoveď „Nooo vieš, ja tak trochu blogujem.“ oveľa vzletnejšie ako napríklad „Hmm... No... V poslednej dobe dosť pijem, okrem toho mi už nič nenapadá. Aha, a ešte si dosť často honím, počíta sa to?“ A zriadiť si blog je navyše super ľahké, takže to zvládne aj totálny tupec, ako uvidíte nižšie.
V prvom rade sa musíme sami seba spýtať, či chceme, aby tie naše sračky aj niekto čítal. Keďže ich dávame na internety, tak predpokladáme, že áno, no je fajn si určiť asi aj kto a koľko. Otvoriť si fotoblog so svojimi satanistickými tetovačkami na webe .týždňa je asi nie úplne najlepší nápad. Attention whores si teda zriadia blog na verejných blogových sekciách veľkých internetových denníkov, ako napríklad blog.sme.sk a blog.pravda.sk. Výhodou je, že už zo začiatku máte nejakú tú čitateľskú základňu a nevýhodou, že musíte rešpektovať tamojšie pravidlá, takže napríklad s článkami s nadpisom „Dnes ma dojebali dvaja cigoši“ tam dlho nepobudnete. True story.
Jedinci postihnutí nižším stupňom narcizmu si môžu vybrať nejaké tie otvorené anonymné blog-systémy, napríklad na googli a najväčší introverti môžu potiť kraviny na svojom facebooku. To má výhodu, že si to prečíta len ten, komu o svojom blogu poviete a navyše títo ľudia, keďže sú to asi vaši best frendz foreva vám pochvália každý váš šit, čo vám pridá na sebadôvere, a to sa oplatí. No a ak ste akože nikým nepochopená hipsterská bukvica, určite použite tumblr.
Óká, blog máte založený a niekedy teraz nastáva chvíľa, kedy zistíte, že budete asi musieť napísať nejaký článok a keďže ste to až takto ďaleko nedomysleli, neviete ako a najmä o čom. To ale vôbec nevadí, pretože existujú tri články na istotu, ktoré musí mať každý bloger. Prvý je takzvaný uvítací a píše sa v ňom zhruba niečo také, že „Práve som si založil blog, kde budem písať články, zatiaľ ešte neviem o čom, ale uvidíme. Tak teda vitajte.“ Ľudia sú totiž úplne krepí a nevidia, že ste si práve spravili blog a na blogu budú články, takže je lepšie im to explicitne povedať. Po istom čase každý dostane tvorivú krízu, čo sa dá zase spracovať do článku, ktorého nosnou témou bude to, že momentálne nemáte žiadne témy a neviete, o čom písať. A v prípade, že po tomto článku nasleduje dlhšie obdobie, kedy ste zase nenapísali ani prd, vhodným článkom je niečo v štýle „Ja viem, že som sem už dlho nič nenapísal, ale...“ atakďalej. No a vidíte, to máte hneď tri články a už ste bloger!
Ak ale radi dosahujete vysoké ciele a tri články vám nestačia, je pár obľúbených blogotypov, ktorými by ste sa mohli inšpirovať:
Fešn blog
Z pochopiteľných dôvodov, vhodný najmä pre ženy. Najlepšie na takom fešn blogu je, že vôbec nemusíte vedieť písať. Stačí vedieť vyhladávať fotky kabeliek, topánok a iných odevných chujovín a uploadovať ich na web. Starší a pokročilí môžu k jednotlivým fotkám prihodiť aj popisky ako „nová kolekcia Zegna“ alebo „takuto kabelku xcem od jeziska, xixi!“
Fúd blog
To je niečo podobné ako fešn blog, ale namiesto módy sa zaoberáme žranicou. Vzhľadom na to, že žerie každý, ale módu nenosí takmer nikto, je to zaujímavejšie pre viac ľudí. Keď sa ale rozhodnete pre fúd blog, je však celkom žiaduce, keď konzumujete aj niečo iné ako špagety s roztopenou karičkou. A keď aj viete variť, ste už totálny fúd blog guru.
Láv blog
Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, vyžaduje už istú mieru gramotnosti, lebo fotky podprseniek a rezňov už nebudú stačiť. Bude totiž treba písať, a to nie len tak hocičo, ale vyznania svojmu miláčikovi alebo micinke. Okrem toho sa vyžaduje veľká miera pátosu, sentimentu a celé to jednoducho má byť také dosť gej. Vhodný príklad napríklad tu a tu. No a ak miláčik alebo micinka nevydržia toto citové dusenie, môžete plynulo prejsť na:
Kráj blog
Blog je ideálnym médiom na manifestáciu porozchodovej frustrácie, depresie, melanchólie, sebaľútosti a nostalgie. To najlepšie, čo môžeme urobiť potom, čo nás niekto osral, je rýpať sa v tom v desiatkach článkov ešte pol roka. Ľudí to baví a nás tiež. Smrk. A po kráj blogu niekedy nasleduje aj:
Hejt blog
Hnev je oveľa produktívnejšia emócia než žiaľ. Takže keď sme sa už vyrevali z podoby, môžeme začať intenzívne nenávidieť celé pohlavie, ktorého predstaviteľ nás tak zákerne opustil. Z hľadiska blogovania je efektívnejšie hejtovať len jednu vec, prípadne človeka, ale o to poriadnejšie. Úplne najlepšie je hejtovať niečo, čo aj dosť iných ľudí (napríklad značku Apple) a ste za vodou.
Relidžn blog
Má podobnú štruktúru ako Láv blog, akurát vyznania miláčikovi/micinke adresujeme svojej obľúbenej imaginárnej bytosti. Protip: citáty zo svätých kníh zabezpečia dostatok textovej hlušiny a navyše získate serióznosť a kredibilitu.
Ako sami vidíte, nie je nič jednoduchšie ako blogovanie, takže prajem veľa šťastných kilometrov textu a lúčim sa klasickou blogerskou anekdotou:
Pic via ipad-hd-wallpapers.com
