Nejako tohto roku je ľahké nadobudnúť dojem, že v podstate všetky akcie čo sa zišli v rozbehnutej festivalovej sezóne sú lineupom úplne rovnaké. A čo je ešte horšie, nejak sa ťažšie triafajú do toho čo mám rád. Stále tie isté mená a ak sa aj nájdu výnimky, tak je to vždy z rovnakého chlievika. Intošský jazzoalternatív, juchuchu elektropop, konzervatoristická vyumelosť. A nejaký ten rap z kategórie ešte nie úplne prevarených. Človek si takto prezerá lineupy akcií na blízke víkendy a chytá ho  splín. Vie že nemá chuť ísť niekam doriti aby videl tie dve kapely ktoré vidieť chce. Lebo vie že tam na nich pripadne dvadsať kapiel ktoré vlastne vôbec vidieť nechce.

Takto som sa pomaly zmieroval s tým že aj prvý augustový víkend budem niekde doma. Síce som vedel že na severe Moravy hrajú HNF a sakra ma ťahalo sa na nich ísť kuknúť, lebo HNF. Ale bola to iba akcia na večer a to je blbosť ísť na otočku. Ale nejakou podivuhodnou zhodou náhod na mňa FB vypľul jednu zaujímavú akciu.

Punk, HC, podobné zveriny, ale najmä popis - budeme niekde pri Váhu, kde sa nám podarí nájsť flek – sakra, toto znie fajn. Partia miestnych maníkov sa rozloží niekde pri vode, zbúchajú pódium, nakopnú generátor, narazia pivo, dovalia kotlinu s gulášom a hurá máme festival. Lineup je plný neznámych mien ako sa na akciu podobného razenia sluší a patrí, akurát z neho trčia cca tri mená ktoré poznám. Toto vypadá dobre. Setsakramentsky dobre. Toto chcem videť. Idem.

A je to už druhý ročník. Miesto dajú vo forme GPS súradníc až v deň akcie spolu s fotkou pódia stlčeného zo zopár europaliet s natiahnutým kobercom. Miesto zadnej projekcie vzrastlé topole či kerá zelená pliaga, miesto backstageu pieskový breh rieky. Pár rád ako sa na miesto dostať bez toho že by človek niekde nechal polku olejovej vane. Hrá sa až večer, stíham spôsobne zakončiť pracovný ťýždeň, nahádzať do auta pár vecí ktoré tam nevozím celé leto a hybaj ho na maďare. Jaj, nespomenul som, v Šali to chalaniská páchajú.

Miesto nájdem kúsok pred promovaným začiatkom. V pozadí za rýchlym pódiom hučia dva generátory, na opačnej strane placu stôl s dvoma výčapmi, chladnička a kotlina s gulášom, okolo pobieha pár jedincov a jedinkýň a snažia sa veci oživovať. Vedľa v rieke na plytčine trčia hrdlá chladiacich sa sudov s pivom. Návaly návštevníkov nie že nie sú – čo som ani neočakával – ale ono to dokonca chvíľu vypadá že budem mať súkromný festival. Ale našťastie či žiaľbohu nie, ľudia sa nejako zľahka začínajú zjavovať. A keď prvá kapela obsadí pódium tak  už sám určite nie som. Zasa si nepredstavujte davy, bavíme sa stále o desiatkach jedincov.

Prví naskakujú na pódium miestni S.B.A. a za mikrofón si stúpne sám hlavný organizovač Šumo. Spustia klasický punkrock, niekedy je to viac punk, niekedy viac rock, aj čo sa textov týka. Jak kukám tak kukám, zvukárovej búdky tu nieto, ale chalaniská znejú celkom v pohode. Aj ich produkcia je fajn, otvorili piknik celkom príjemne.

Po nich nasledujú maďari menom Ochra. A je to celkom fajn našľapaný hardcore, hrať skutočne vedia, spevák spievať vie, aj energie majú požehnane a spevák dá väčšinu setu chodiac pomedzi divákov. Akurát tí maďari spievajú jak maďari a nikto im nerozumie. Teda nikto, hodne miestnych asi hej. Len ja asi nie. Ale to ani ďalšej gruppe v poradí, Primitívi. Ale nie preto že by krákali maďarsky, lež preto že chalaniská majú mizerne nazvučený spev. Čo prekvapí, keďže kapely predtým nijaký problém nemali. Toto by bol celkom fajn punkrock hospodského razenia, lenže bez rozumenia textom to neni ono. A gitarista sa na pomery žánru príliš predvádza.

A znova ďalší maďari menom Fojtás, tentokrát ešte o stupeň tvrdšia odnož hardcoru. A znovu to isté – výborná muzika, energie prehršel, akurát tí maďari spievajú ako maďari a nikto im nerozumie. Teda pár miestnych asi hej, len ja asi nie. Ale dobrí boli, len hrali hodne krátko.

Ako poslední ten večer hrajú Les Myzerables. Poznám ich z minulých rokov a vždy to bola dobrá kapela. A mám dojem, že rokmi ešte pridávajú. Občas je to skoro až popové, ale so silne naliehavým spevom, občas to skĺzne do riadnej mastenice.  A skvelo rozbehnutý set zastaví vlastne dosť štýlovo príjazd hliadky mestapa. Ukázali sa za večer už viackrát, ale evidentne Šumo má aj napriek vonkajším znakom partizánčiny povolenia ošetrené, lebo vždy iba nakukli a zmizli. Ale teraz vypochodujú že koniec, vypnúť a basta. Spevák im niečo odvrkne, načo jeden mladík z hliadky začne sa predvádzať ako orgán. Zvyšní dvaja sa síce za neho evidentne hanbia, ale holt zhadzovať autoritu kolegu kokota je niekedy ťažké.

Šumo vypne pri nájazde mestapa aj oba generátory, ale po chvíli zistí že bez nich nejak nejde čapovať  pivo, tak ich znovu nahodí. Lenže popravde ja už mám toho na dnešný večer tak akurát. Je už po jednej v noci, ráno ma čaká cesta do Smoleníc po potomstvo. Je teplo, hodím akurát karimatku vedľa auta a v podstate okamžite zaspávam.

Ráno celý areál mŕtvy, akurát jeden položivý člen dáva pozor na aparáty a generáty. Sadám do auta, hneď za mestom ma riadne prekvapí skutočne riadny vietor, ktorý občas vypadá že zmetie kamióny do škarpy. Ako sa blížim ku Smoleniciam registrujem naozaj pôsobivú černotu prevaľujúcu sa nad Karpatmi a beztak silný vietor naberá parametre slabšej víchrice. Na zámku na ten deň majú nejaké dračie dni, všade nejaké stánky s cingrlátkami, asi si vhodný deň skutočne nezvolili.

Lejaku utekám až domov, tam ma dostihne a celkom sa predvedie. Ale prehrmí to a poobede je zasa katalógovo. Tak znovu sadám do auta smerom druhý deň pikniku. Môj telefón ma celý deň bombarduje hláškami typu Šaľa – výstraha pred extrémne vysokou teplotou. A aj celú cestu počasie znovu vypadá letne, akurát ten vietor nejak moc ohýba stromy.

Lenže ako na placi vyleziem z auta tak jaksi prestanem rozumieť tým meteo výstrahám. Ono neni vyložene zima, len sakra fučí. A je to pri vode a z nej vietor nesie chlad. No ale zatiaľ je to na kratase a v aute mám nabalené.

Prvá kapela večera sú nejakí miestni mladí menom Crosswalk. A spočiatku to vypadá celkom nádejne. Lenže energický začiatok friško upadne a začnú sa utápať v pomalých veciach, ktoré skutočne nemajú silu. Výsledok nie je dobrý. Naviac ten vietor úplne kazí zvuk. To isté je problém aj u ďalšej miestnej kapely v poradí Face Defect. Tá majú energie viacej, ale zvuk proste neni a tým pádom ani zážitok neni.

Po nich nasledujú doom metalisti Old Tomb. Ja mám podobné žánre na koncertoch celkom rád, lenže pri podobných kapelách ide v prvom a hlavnom rade o vytvorenie atmosféry. A tieto staré hrobky si zo všetkých možných aj nemožných mŕtvolných zvukov vybrali zvuk červotoča v dekli rakve. Aspoň to odhadujem podľa efektov ktoré si naukladali do nástrojovej linky gitary aj basy. Proste celý zvuk bol prestrešený takým divným tranzistorovým vŕzganím. No, popravde to temnote nepridalo a ako som povedal, o atmosféru ide pri podobných grupách až v prvom rade. Čiže toto nefungovalo.

Po nich nastupuje partia chlapov v rokoch čo si hovoria Ballsqueezer. A odrazu je zvuk späť. Všetko počuť ako treba, inštrumenty aj speváka. Chlapi hrajú v podstate klasický jednoduchý rock, poriadne našlapaný a s anglickými nie moc komplikovanými textami. A ono to výborne funguje. Nie sú dobrí iba v porovnaní s prvými troma kapelama, oni sú proste dobrí tak naozaj.

Len začína byť zima. Už mám na sebe dlhé gate a tenký sveter, a furt je to málo. Hrabem sa v aute kde mám hrubú mikinu a s malým nadšením si spomeniem že som ju doma vyložil pri balení. Spolu s vetrovkou. Sakra, toto neni dobre. Ba priam je to zle. Varovania meteo aplikácie začínajú vypadať ako skutočne zlý žart. Je mi regulérna kosa.

Ďalší v poradí majú byť ďalšia miestna kapela menom The Ausgezeichnet. Po skúsenosti s prvými lokálnymi kapelami som mierny v očakávaniach, ale banda sa naozaj predvedie. Majú speváčku ktorá znie ako keby Beth Ditto chcela spievať šansón, chalaniská za ňou skutočne vedia obsluhovať ty svoje inštrumenty na hodne slušnej úrovni. Vedia napísať melódie a energie majú priehršel. Sakra, toto bola vážne dobrá kapela. Akurát mne je zima. Hodne zima.

Mali hrať po pradí Small Town Life, ale dozvedám sa že si prehodili slot s Wilderness. A som v podstate celkom rád, lebo mi je hodne hodne zima. A Wilderness som videť chcel. Aj keď sa bojím či nebudem znovu sklamaný ako z ich koncertov v poslednej dobe.

Ale dnes vôbec. Chalani hrali v perfektnej nálade, robili si furt srandu, Bango stále vplietal do svojej hry nejaké gitarové vtípky, kapelu ohlásil ako Kabát revival. A úplne sa vykašlali na proklamovanie nejakých veľkých posolstiev medzi pesničkami. A bolo to omnoho naliehavejšie ako keď si to neodpúšťali. Ich pesničky majú stále silu keď človek nemá pocit že ich hrajú silene. Po dlhej dobe som im celý koncert uveril a to bola kedysi ich najväčšia devíza. A bol som ten večer strašne rád že je to späť.

Je po polnoci a je mi zima. Ja viem že už som to spomínal, ale tá zima je mi furt viac a viac. A proste už viac nedám. Drkotajúci zaliezam do auta do spacáku. Konečne mi je fajn, usmievavo a zaspávavo. Skoro ráno zdrhám smer domov príjemne unavený.

Ako to zhrnúť? Bol som na strašne príjemnej akcii. Kde to proste celé bolo o tom, že miestna parta si povedala že si spravia piknik s kopcom fajn muziky. A tak to proste urobili, bez veľkého rozumovania a veľkých gest. Na nič sa to nehralo, nikto to nebral s profesionálnym odstupom, nikto na neprofesionalitu nenadával. A človek im tých pár eur nechal za ručne malovanú pásku bez zlého pocitu. A kľudne im ich nechám aj o rok, ak sa bude dať.

Ale už si tú hrubú mikinu zoberem. Meteo nemeteo.