Drahá:

Ňeňe !! Vpredu. Ja budem na začiatku.


Autor:

No tak dobre. No. Budeš teda vpredu.

4. Raftonauti.

Raftafíra uznanlivo kývol hlavou, nafúkol nám loďku a ja som v duchu konštatoval, že jej široké dno dávalo pocit bezpečia. Dvaja pomocníci nám to odvliekli k brehu a bolo. Prvý ma objal so slovami: poznal som ťa iba krátko, ale budeš mi chýbať. Druhý len vzlykal a do ruky mi vložil štvorlístok pre šťastie, ktorý mal od prapra....x  potomka, starého goralského pltníka. V legendách jeho rodu sa vraví že tento štvorlístok raz niekomu na vode zachráni život. A že nik z jeho rodu ho dlhé roky nikdy z rúk nevydal pokiaľ mu sám Cyprián nedá vnuknutie. A práve dnes mu dal Cyprián vnukntutie že hneď zrána má požiť osem pív a šesť borovičiek a vybrať si hlasom svojho srdca toho, koho štvorlístok zachráni. Lebo dnes je ten osudný deň kedy sa tak stane.

A že si vybral mňa a či mu ňedam euro. Dal som presnú polovicu zakontrahovanej sumy, na čo on vcelku rozumne použil protiargument " že to neni ani Euro" ale už dalej neprotestoval a hrdým goralským, bystrím krokom odkráčal do reštiky hneď vedľa raftafíru.

Kurva ja fakt neviem. Jeden s druhým sa navzájom negovali, tak som sa na to vysral a hupli sme do loďky.

Ono.

Hupli jak hupli.

Ja osobne hupnúť viem vcelku vkusne. Ale drahá s takým tým pohodovým hupnutím má maličký problém.

Neostávalo mi nič iné len hupnúť sám, trošku to odpichnúť a predok priraziť k brehu kde sa pohodlne nalodila drahá. Odrazil som kanoe od brehu, otočil po prúde a slovami starého morského vlka povzbudil háčika k pádlovaniu.

V dávnej dobe a s inou posádkou by moje povzbudzovanie znelo asi takto:

 

Autor na kormidle:

KURVA ZABER bo ťa JEBNEM PADLOM po krížoch že budeš srať vianočne svietiace gule. Piči aj keď máš IQ jak hadica od pračky tak pádlo v ruke udržíš!!! Tak zaber bo ťa vyjebem z lode!!!

 

Háčik:

AUUUUAAA   kurva - prečo ma biješ šak som nič nepovedal - ja pádlujem!!!

 

Autor na kormidle:

To máš za tú demokraciu v lodi!!!

 

Háčik:

Ale ja som nič také nepovedal, vlastne som vôbec nič nepovedal!!!

 

Autor na kormidle:

TICHO!!!

To máš za to že si si možno myslel!!!

 

Ale teraz to veľmi nebolo vhodné. Tu som sa zmohol na nesmelé.

Drahá, moja milovaná vezmi si pekne prosím pádlo a skús mi pomocť trošku. Teda, keď chceš.

Pádlo?  Že pádlo. No ja som taký výraz ešte nepočula. (To už som tušil ze je zle).

Otočila sa ku mne – JAAAAAJ ty myslíš vesló. Ale ja nemám veslo. Veď si mi žiadne nedal.

Musel som gumovú kanojku otočiť proti prúdu a sám veslovať veslom po veslo.

Takže sme absolvovali nalodenie číslo dva. To už som bol spotený jak sviňa. Popritom  sa ma držal  pocit, ako keby mi niekto tetoval chrbát takže ma nenapadlao nič iné len v duchu spomínať všetky škaredé veci. Veľa tam bolo s ľudskej anatómie, v rôznych obmenách a veru aj v iných jazykoch. Ďalej niečo z ľudskej činnosti pri ktorých má človek ako jediný druh na zemeguli s jej prevádzania radosť a rozkoš, ale ja som to spomínal vo vzťahu na bytosti duchovné ale aj mne blízke pozemské. (Napríklad vo vzťahu ku kresnej maceri a tak podobne) A samozrejme nesmelo chýbať aj niekoľko  zvieratiek. (Párnokopytníký - turovité napríklad)

Keď som sa na kľudnej vode ako tak ukludnil, začali sme si užívať fakt nádherné výhľady prielomu Dunajca.

Rieka je v turisitickej sezóne pomerne kľudná, asi na štyroch miestach sú náznaky perejí a v jednom mieste sa Dunajec zlieva v dosť ostrej zákrute do šírky asi dva metre. To je snáď jediné miesto, kde človek môže urobiť nejakú tú zábavu pre divákov na brehu, ktorých tam bolo jak nasrato.

Teda pokiaľ nestretnete čajkokačku.


5. Čajkokačka

 

Drahá:

AHA! Čajka!

 

Autor:

Ale no tak láska moja. Ja viem že si z hôr, ale rozdiel medzi čajkou a kačkou by snáď v dnešnej dobe mal vedieť každý. Tak dobre. Ja ti to teda vysvetlím. To nie je čajka. To je kačka. Vlastne, sú to kačky.  Tá väčšia je mama kačka a tie maličké sú káčence. Otec kačiak tu nie je. Ten na výchovu kašle a niekde sa asi zajebáva.

 

Drahá:

No hej. Ale ja vidím čajku.

 

Autor:

Ja viem. Ty si ma len tak doberáš, aby si ma najebala. A máš chuť a náladu sa hádať. No dobre láska moja. Tak je to teda čajka.

 

Drahá:

Je krásne snehobiela.

 

Autor:

Áno láska, je krásne snehobiela.

Súhlasím a čumím na hnedasté kačky na ľavom brehu.

 

Drahá:

A má krásny oranžový zobák.

 

Autor:

Áno láska, zobáčik úplne oranžový. Máš pravdu. Je krásny.

 

Drahá:

A je rovno pred nami na kameni.

 

To mi už nedalo.

Naklonil som sa čo to dalo a s hrôzou som rovno pred čumákom kanoe uvidel statný monolit a na ňom prešľapuje veľká biela čajka s oranžovým zobníkom.

Človeku sa že vraj pred smrťou premietne kompletne celý život.

Mne v tejto chvíli prebehol kompletne film Titanic. Normálne aj s upútavkou, záverečnými titulkami, aj s totym jebnutým logom televízie, ako aj s viacnásobným reklamným brejkom, počas ktorého som čúral, varil večeru a telefonal s kolegom.

 

Autor:

DANKAA !!!

Prííťah vľavo!!!

Zavelil som a sám začal zúrivo zametať pádlom.

 

Drahá:

Jaký výťah? Zajko tebe zajebáva? Jéj  - to je prdel.  My ideme najebať do čajky.

 

Autor:

Ťahaj tú sprostú loď od tej sprostej čajký!!!

 

Drahá:

No vidíš. Zrazu je to čajka a nie kačky.

...

Skalu v strede rieky s majestátnou čajkou sme sme minuli asi o  pol metra.

Sprostá čajka sa neunúvala ani odletieť, len prešľapovaním na mieste sa za nami otáčala, ako keby sa nevedela dočkať, že sa vrátime a predsa len najebeme do tej skaly. To už som bol naozaj slušne povedané dojebaný a trošku ma začínal svrbieť chrbát. Človek je tvor dôftipný a dokáže s veľkou presnosťou identifikovať pôvodcu svojich pocitov. Tak tomu bolo aj v tomto prípade.

Svrbel ma znak ADIBOS na tričku, ktoré mi niekedy dávno kúpila mama na tržnici od vietnamca.

Tričko sa mi k ničomu nehodilo. Ani k večernej róbe ani do práce a na na svoj osud čakalo v kufri auta, možno ako handra alebo montérky. Použiť ho na vodu mi pripadalo ako dobrý nápad. Veď čo. Nikto ho vydieť nebude, nakoľko bude skryté pod plávacou vestou. Aj tak sa asi zamočím a potom ho môžem kľudne dzignúť do koša. Čo som vlastne hneď po vylodení aj chcel urobiť. Bohužiaľ nevydalo. S trička mi na tele ostal len na chrbte vytlačený vcelku vkusný nápis  ADIBOS, ktorý svrbel jak sto čertov a nevedel som sa ho zbaviť asi dva týždňe. Drahá tvrdila že jej zo zadu pripomínam západonemeckého futbalistu na konci osemdesiatich rokov.

No nič.

Na začiatku našej vodnej cesty som sa raftafíru priateľsky opýtal či nemôžem minúť prístav, na čo ma on priateľsky potľapkal po pleci so slovami že určite nie.

Pravdu mal dobráčisko,

Zhruba od polcesty som prístav zúrivo cielene vyhľadával a jeho blízkosť som citom starého vodáka vycítil asi na osemsto metrov za dvoma zákrutami.

Tak sme sa úspešne vylodili a po krátkom občerstvení a zaobstaraní nového trička SLOVAKIA zamierili do požičovne bicyklov, pomocou ktorých sme sa chceli vrátit späť.

6. Dziglisti

pnb...

vďaka za tie nohy ty chuju, vyzera to ešte horšie jak ten prvý, prote sa nič nepytaj a v ďalšej časti to láskavo prerob.