Kľúčové slová:
Dedina: Druh menšieho vidieckeho sídelného útvaru (resp. súhrn jeho obyvateľov).
Mesto: Je sídlo alebo zoskupenie sídiel, ktoré má viac ako 2 000 obyvateľov.
Domov, sladký domov: Film z roku 1973, režiséra menom Benoît Lamy. Komédia, v ktorej sa v hlavných úlohách predstavili Claude Jade, Jacques Perrin a Ann Petersenová, zachytáva nedorozumenia v bruselských domovoch dôchodcov.
Odcudzenie: Strata alebo zmiznutie nejakého javu či vzťahu tam, kde bol očakávaný.
Viem, že na sugestívne opisy dedinského života má na tomto území prednostné právo Zaki. Ale doba je zlá a tak sa opäť zíde aj niečo od zástupkyne diskutérskej základne. Tento článok vykresľuje pocity obyvateľa mesta počas návštevy vidieka. Na Slovensku.
Ako typické mestské decko mávam počas pobytu na vidieku zmiešane pocity. Skrátka, niekde v hĺbke duše cítim, že toto prostredie a mentalita mi nie sú vlastné a bez ohľadu na mieru pohostinnosti domácich, počet vypitých poldecákov (na dedine sa destiluje naozaj zo všetkého a to ma trochu desí) a zjedených koláčov vnímam, že nie som insajder. Hneď po príchode, najneskôr do hodiny si uvedomíte jednu zásadnú vec: že sa tam v podstate nič dôležité nedeje. Tento jav nazývame aj „božský kľud“. Božský kľud na dedine nezažijete, ak ste prišli s cieľom zúčastniť sa na svadbe a máte blízky, ideálne pokrvný vzťah s budúcou nevestou, ženíchom, matkou nevesty alebo starou matkou nevesty (pokiaľ je ešte nažive). Rizikové (z hľadiska absencie božského kľudu) je tiež účastniť sa dedinskej svadby ako fotograf, kameraman („Magda je pod stolom so starostom, toč to!“), DJ („ešte jednu Dlouhou Noc a potom dáme Jede, jede, dobre?“) alebo abstinujúci alkoholik.
Ako všetko na svete, aj život na dedine má svoje špecifiká. Poďme sa niektorým venovať podrobnejšie:
Dedinský obchod
Je malá obchodná prevádzka, väčšinou v strede dediny a úplne zásadne vždy na jej druhom konci (vzhľadom k miestu Vášho dočasného dedinského pobytu). Takže kým sa tam dostanete, je potrebné prejsť pol dediny, až celú. Ideálne na bicykli. Vy ale máte smolu, lebo všetky funkčné bicykle sú momentálne osedlané členmi Vašej hostiteľskej rodiny, čiže pôjdete pešo. Vlastne by ste mohli použiť aj svoje auto, ktorým ste sa do tejto psej diery dostali, ale zasa nie sme úplní pípovia z mesta, ktorí nedokážu prejsť 500 metrov po vlastných, no nie? Nie sme! Okrem toho, pohyb je zdravý, ten dedinský zvlášť. Takže ideme pešo. Popritom nezabúdame sledovať čas, lebo otváracie hodiny dedinského obchodu, to je kapitola sama o sebe. Aby sme to stihli a aby sa nám ušlo chrumkavého chlebíka a čerstvých rožtekov, musíme si privstať, lebo potom už nebude. Maximálne balená strúhanka... Počas pochodu dávame pozor na autá a nespoliehame sa na prikázanú päťdesiatku v obci. Dýchame zdravý dedinský vzduch a hlavne, zdravíme! Lebo nie sme doma v paneláku. Tu, na dedine, majú ľudia k sebe bližšie a vôbec, medziľudské vzťahy sú tu úplne o niečom inom (áno, je to klišé, ale každé klišé je hlboko pravdivé). A preto...
Ľudia na dedine
Sú úplne iní, ako tí v meste. Dobre, preháňam... to bude tým, že som len celkom nedávno konečne videla Marhuľový ostrov a zjavne som tento zážitok ešte nedokázala vnútorne spracovať. Ľudia na dedine sú takí svojskí. Áno, svojskí je to správne slovo, lebo pod tento pojem spadá v podstate čokoľvek. Akýkoľvek prejav, či správanie, ktoré nám, vystrašeným a relokaciovaným obyvateľom miest (dobre, ak ste napríklad z Nálepkova, bude to o dačo ľahšie) pripadá čudný, až nepochopiteľný. Aby som to už toľko neobkecávala a bola konkrétna... No skrátka, ľudia tu vedia, čo je naozaj dôležité. Čo je to skutočný život, chápeš? Nie nejaké celodenné cupitanie po shopping centrách (stačí jednu nedeľu v mesiaci, keď už pubertálne dcéry nedajú inak), mochito s dvoma slamkami na nábreží, prepchaté a smradľavé električky a trolejbusy, či nebodaj metro (áno, aj dedinské autobusy sú prepchaté a smradľavé, ale chodia len dvakrát denne a to sa ešte dá), klubové kino (to už nemajú ani v meste, tak načo preboha tu), biopotraviny z Austrálie (na dedine je všetko bio, aj insekticídy z Hornbachu) a mohla by som pokračovať ďalej, až do nekonečna. Proste vstávaj, naťahuj tepláky a poď vyorávať zemiaky, lebo v zime nebudeš mať čo žrať! Minimálne dovtedy, kým neprerazia snehom tunel k najbližšiemu Tescu. Akurát jedno máme všetci spoločné: večer tak nejak nevieme, ako ďalej, takže pozeráme telku. A kto nepozerá, ide do krčmy.
Dedinská krčma
Malá, útulná (čo je vlastne eufemizmus predošlého) a zafajčená. V rozvinutejších obciach býva krčma spojená so stravovacím zariadením a potom sa nazýva pizzeria. Do krčmy sa ale chodí hlavne piť a v druhom pláne spoločensky žiť. Poriadna dedinská krčma má svojho harmonikára, zachovalú a po troch borovičkách čoraz príťažlivejšiu výčapníčku, miestneho kinga aj miestneho blázna a ostatných komparzistov. V niektorých krčmách doba pokročila (pizza, hracie automaty a plazma na stene), v iných naopak zaspala a už sa nikdy neprebudí (reklama na Zeus z roku 1984 a soletky). Každý tu každého pozná a pre mestských je vstup len na vlastné nebezpečenstvo.
A last but not least dedinská móda.
Dedinská móda už dávno nie je to, čo bývalo. Babičiek v typických širokých sukniach so šatkou na hlave ubúda z roka na rok. Niekedy na sklonku minulého storočia boli prevalcované evolúciou a vlnou nových trendov vo vidieckom odievaní. Trendy sú nekompromisné a hlavne ženám po päťdesiatke diktujú jasne: tvojim každodenným odevom sa stane vzorovaná šatová zástera, obuvou ortopedické vsuvky a vlasy nech nepresiahnu dĺžku 4 cm (rozhodovala som sa medzi 4 a 5 a stále neviem, či správne). Maskulínnejšie a športovejšie typy žien môžu šatovú zásteru vymeniť za pohodlné, aspoň 30 krát prané tepláky (častým praním získava odev potrebnú voľnosť a ležérnosť) a obdobne štýlové tričko. Patrilo by sa venovať pár slov aj odievaniu mužov v produktívnom veku, ale v tejto oblasti je stav taký alarmujúci, že slov nemám. Ani pár. Bruno Ciberej so svojou suitou kolabujú. Vývoj však nezastavíš a tak aj na vidiek dorazil závan čerstvého vetríka, nesúci na svojich krídlach drsné prvky streetstylu. Inak povedané, chlapci a dievčatá z dediny majú internet a inšpirujú sa. Tu neónové tieločko, tu skinny jeans, tu Adidas originals. Všetko v prevedení Bang Huang Woo od Číňana z najbližšieho okresného mesta, kam mládež cestuje za vzdelaním a kultúrnymi zážitkami. Z Klátovej Novej Vsi do Partizánskeho, z Partizánskeho do Bratislavy a z Bratislavy až do Londýýýna. Tak je to správne a tak to má byť.
Slovenským dedinám zdar, tým nad 2000 obyvateľov zvlášť!
