Obezita nie je zdravá. Okrem toho, že nie je zdravá, je ešte aj škaredá. Tuční ľudia sa vyhovárajú na genetiku, choroby, ťažké kosti, ale väčšinou majú len problém s vlastnou kontrolou. Žiadna vôľa, žiadna snaha, tak sa treba aspoň ubezpečiť, že aj obezita je niekedy výhodou. Mňa napríklad presviedčala istá širokorozchodná pani, že keď bude hladomor, ja skôr umriem od hladu, ako ona. Nuž milá zlatá, ktorá z nás bude pri tom trpieť viac? Je január. Prvý januárový deň nad ránom ste si ešte so zvyškom chlebíčka v jednej paprči a pohárom šampanského v druhej hovorili, že obžerstvo končí. Určite ste to mysleli úprimne. Ale ruku na srdce, kto z vás to dodržal? Stravujete sa zdravo a cvičíte? Sú niektoré situácie, ktoré na vás číhajú a tešia sa z každého vášho zlyhania. Napríklad... Nie je nič horšie, ako to, keď máte doma osobu, ktorá môže zožrať čokoľvek a nie je to na nej vidieť. Idete na nákup. Kúpite ovocie a zeleninu, biele jogurty, cottage cheese, celozrnný chlieb a samozrejme sa vyhnete sladkostiam a alkoholu. Osoba však vie, že od vás nemôže čakať nič dobré a tak sa do chladničky dostanú veci, ako vanilkový miláčik, na poličke sa na vás škerí Nutella. Darmo má na sebe napísané meno majiteľa, lyžičku do nej švacnete vždy, keď idete okolo. V chladničke sa chladí vínko a osoba si práve objednala na večeru maxi pizzu. Do riti, to robí naschvál? Práve keď si chcete upraviť stravu? Nie, nechce vás týrať, len si ešte pamätá na situáciu, keď ste blbli a osoba bola hladná. Preto aj vaše prežúvanie zeleniny u nej vyvoláva Pavlovov reflex a musí jesť. A čím tučnejšie jedlo, tým lepšie. Zvlášť, keď si to môže dovoliť. Skúste teda ignorovať hnusných večne chudých a večne hladných spolubývajúcich, aj keď je boj dopredu prehratý, pretože aj vy ste len človek a poviete si „veď len ochutnám“.
Ďalší problém nastane, keď máte málo vedomostí a žiadne skúsenosti a vypýtate si radu od človeka – profesionála. Ja som začala od najpovolanejšieho – kulturistu. Dal mi dlhú prednášku o strave a cvičení, ale celé zle. Žalúdok si prvé dni nevedel zvyknúť na stravu, ktorú som mala doporučenú a svaly si nevedeli zvyknúť na to množstvo záťaže, ktoré mi navalil v posilke. Takže aspoň zo začiatku, pomaly a opatrne. A rady prijímajte od ľudí, ktorí si ešte pamätajú, ako začínali so zmenou, nie od nabúchaného svalovca, ktorý je presvedčený, že pri pôrode sa ako prvý objavil jeho biceps.
Posilka – to je tiež jedna zo srandovných vecí, hlavne ak do nej idete prvý krát. Múdre časopisy píšu, že, že sa nemáte ničoho obávať, že si vás tam nik nebude všímať a každý si cvičí svoje. Riť Paľovu. Väčšina stálych návštevníkov sa už pozná, buď sa spolu normálne bavia, alebo nie, ale tolerujú sa. Každý nováčik vyvoláva posmešné zdvihnutie obočia a otázku – koľko asi vydrží. Čím viac oblepený tukom, tým väčšia zábava. Podobné pobavenie vyvolávajú aj pavúčí muži. Ale nič to, všetci sme to absolvovali a prešli týmto krstom, takže ostych preč a makajte sa rozohriať na bežiaci pás. Naozaj úprimne radím všetkým prvocvičencom a prvonávštevníkom, aby sa do posilky obliekli čo najjednoduchšie, stačí tričko a kraťasy, alebo tepláky. Ak si totiž na prvý krát dáte super moderné vysoko savé oblečenie neónových farieb, pobavíte všetko osadenstvo. Ak si vás náhodou nevšíma obsluha posilky, zmätene pozeráte na stroje a hádate čo s nimi, určite sa nepýtajte namakaného svalovca, ktorý práve krokuje a vydáva zvuky typu „uuufff“. Málokedy sa totiž stáva, že sa vás ujme. Po prvé, má presne vypočítaný čas a po druhé, museli by ste byť krásna mladá baba jednoduchšieho charakteru. Ale vráťme sa k cvičeniu. Ak si chcete byť istý, že sa po posilke nebudete potulovať ako vegetarián na poľovačke, najmite si osobného trénera, alebo aspoň ukecajte priateľa, suseda, známeho, ktorý sa vyzná, nech ide s vami.
Strava – záludná vec. Tiež sme si tým viacerí prešli a určite budete počuť množstvo názorov ako, kedy a čo jesť. Vyberte si s rozumom a hlavne žiadne extrémy. Strava vám musí chutiť, lebo inak dlho nevydržíte. Tiež je dôležité, aby sa telo nezbláznilo.
Na výške som mala spolužiačku, vcelku normálna baba. Normálne sa stravovala, normálne sa hýbala a cvičila. Až prišlo skúškové a milé dievča sa do nového semestra dogúľala ťažšia minimálne o 10 kíl. Jasné, naši spolužiaci jej nič nedarovali a s plnou dôležitosťou jej oznámili, že má veľkú riť a nech s tým urýchlene niečo robí.
Jej sa to očividne veľmi dotklo a tak začala radikálny útok. Od ďalšieho dňa začala držať diéty a cvičiť. Ráno som ju videla ísť na aerobic, večer som ju stretla v posilke. Do školy si nosila len ovocie a zeleninu. Tak išiel pomaly týždeň za týždňom. Najskôr dievča schudlo na požadovanú úroveň, ale rozhodla sa ísť ďalej. Začala cvičiť trojfázovo a ovocie v škole nahradila mrkva kúpená v zelo stánku pred školou. Nepomáhalo dohováranie ani upozorňovanie, že je z nej kosť a koža, išla veselo ďalej. Poslednou kvapkou pre mňa bolo, keď mrkvu v škole nahradil zväzok zelenej cibuľky, ktorý si namáčala do horčice a s chuťou chrúmala. A to bola jediná poživeň, ktorú konzumovala. Našťastie potom prišli štátnice a už som ju v živote nevidela. Takže netuším, akou ďatelinou nahradila jej obľúbené jedlo. Ale možno sa mama opäť postarala. Takže všetko s mierou, nech vám z toho neprepne. Odporúčam jeden kalorický deň do týždňa. Celý týždeň sa stravujte podľa pravidiel, ale jeden deň do týždňa si dovoľte. V prvom rade si užijete (všetko chutí akosi lepšie, keď to iné dni máte zakázané) a po druhé, predídete tým efektu vyššie popísaného... znižujem príjem, zvyšujem výdaj, aj tak som prasa vyžraté.
A posledná vec. Obedy v práci. To je veľký problém. Máte na výber – jedáleň, blízka reštika, alebo donáška. Väčšinou nevhodné jedlá. Niekedy však neodoláte. Dajte si šalát, keď na vás z jedálnička žmurká sviečková na smotane a pri vedľajšom stole rozvoniava čerstvo vypražený rezeň na pol taniera. Pomáha jediné, nechodiť a nedonášať. Nosiť si svoje. V kolektíve sa stanete neobľúbený obedový spoločník, pretože... je x dôvodov, doplňte si svoje. No čo už, budete síce odľud, ale aspoň zdravý a s dobrou postavou. Tak smelo do toho, nech je v lete načo pozerať.