Pripravte sa na pílenie uší: „My chčeme pša!“ ak sú dvaja alebo jeden, čo sa práve naučil rozprávať. „Oco, kúpme psa.“ Tu je dôležitý aspekt množného čísla, váš potomok naznačuje, že pes nebude jeho. Teda bude. No oficiálne bude spoločný, ergo on sa s ním bude hrať. A vy budete riešiť tie ostatné veci ako je venčenie, venčenie, venčenie a venčenie a česanie... a utieranie hovien po byte, ak si zoberiete malého štvornohého diktátora čteniatkovského typu. V prípade, že sa váš diktátor ledva naučil rozprávať a povie: „huaaaa, chc(č)em psa!“, tak ste ho zle vychovali a vyrastie z neho egocentrik. Hanba vám! Ale môže to dotiahnuť ďaleko, a možno ani nebude potrebovať papier, ak číta, ktovie, pri stave našej krajiny.

 

Silného spojenca má váš malý diktátor v príchode vianočných sviatkov. Vtedy sa v TV objavuje veľa filmov so zvieracími motívmi alebo reklám so Saganom. No aj v tom malom mozgu si vie nejako spojiť, že Sagana k Vianociam asi nedostane. Poslednú obrannú líniu vidím v tomto:

.

Pokiaľ ste malým Napoleonom porazení a vianočnou náladou porazení na totálku a rozhodnete sa psíka si zaobstarať, dávam do pozornosti niekoľko rád, ako vybrať vhodné plemeno.

 

Labrador

 

Labrador je taká istotka, čo sa týka detí. Jeho priateľská povaha ho predurčuje ku kontaktu s deťmi od narodenia až do nekonečna. Psík sa rýchlo učí a rád opakuje veci po ľuďoch, takže vám nepriamo môže pomôcť s výchovou vášho malého Napoleona. Win-win situácia nastane, pokiaľ máte rodinný dom, labradory milujú aport s loptou. Decko sa prehrá, pes sa prehrá a vy s partnerom si môžete spríjemniť voľný čas. Ale pozor! Labrador potrebuje ľudský kontakt, takže ho nenechávajte cez noc vonku, ak nechcete byť v jeho očiach označení za nevďačných chlebodarcov. Nevýhodou tohto plemena je silné pĺznutie srsti (celoročné) a absencia reflexu prestať žrať, musíte zabrániť malému Napoleonovi, aby svojho štvornohého kamaráta kŕmil sám a bez dozoru – môže ho zabiť. Ďalej odporúčam psíka/fenu kastrovať/sterilizovať.

Predídete tým zmene správania a v neskoršom veku aj rakovinám, na ktoré sú labradory obzvlášť citlivé. Čo sa týka kúpy konkrétneho psa, odporúčam psa, ktorý už ovláda aspoň základnú poslušnosť a nevyserie sa vám v byte. Vyberajte z viacerých ponúk, pýtajte sa a nebojte sa investovať. Seriózny chovateľ si váži psov, ktorých vychová a chce, aby išli do dobrých rúk, preto mu treba dôverovať.

 

Rotvajler

 

Áno, aj Rotvajler môže byť k deťom vhodný. K svojim živiteľom si vie vytvoriť bezmedznú oddanosť ako labrador. Jeho výhodou je vysoký prah bolesti, v prípade, že ho decko v rámci hry začne tĺcť po hlave, dobre vycvičený a nezanedbávaný rotvajler vydrží, prípadne odíde preč. Treba ale zasiahnuť, aby si to nedovolil vonku pri cudzom psovi. Nevýhodou rotvajlera je potreba výbehu. Do bytu si ho nekupujte, trpel by viac ako pankáč s klaustrofóbiou na magnetickej rezonancii. Ďalšou nevýhodou môžu byť jeho strážne pudy. Predsa len, je to väčší ochranca ako labrador. Takže si pravdepodobne aj častejšie zašteká na okoloidúcich, susedov, poštárov a tak. Možno zatúži aj po kardiotréningu. Znova odporúčam zaobstarať si „vycvičeného psa“ a poradiť sa s chovateľmi s dobrými referenciami.

 

Severské plemená

 

Posledná kategória, o ktorej napíšem budú severské plemená – aljašský malamut a sibírsky husky, tieto plemená sú predurčené na svorkové správanie nielen medzi psami. Za svorku považujú aj človeka. Sú mohutné, väčšinou priateľské, a radi ťahajú sánky alebo iné predmety, takže tiež win-win situácia pre decko v zime. Neobliekajte Napoleona do čisto bieleho oblečenia – severské plemeno neznamená automaticky lavínový pes! V  lete sa hodí mať po ruke nejaké zmajstrované drevené vozidlo. Nevýhodou plemien je veľké pĺznutie a neustála potreba výbehu, potrebujú dostatok tieňa a vody – ak bývate v oblasti, kde je od mája do októbra 30 stupňov, nad kúpou takéhoto plemena by ste nemali uvažovať. Ak o tom napriek tomu uvažujete, zaslúžite si „spencerofku“ po čele. Alebo systematické mučenie hudbou pre 15-ročné hip-hoperky.

 

Za nevhodné plemená pre malé deti ja osobne považujem tieto: beagle/jazvečík - psy sú ťažko trénovateľné, potrebujú veľa pohybu a niekedy sú nepredvídateľné. Yorkshire/bišónik/maltezák/čivava/ratlík – je to pekné, je to milé na pohľad a nevyžaduje to veľa starostlivosti? Áno, ale rado TO šteká – neodsudzujte ich - keby bolo všetko okolo vás neprimerane veľké, tiež by ste stále „meliškovali.“ A  majú malé mechúre, takže von budete chodiť často. Nízky prah bolesti tiež nie je výhra, keď nedávate na potomka pozor 24/7.

 

 

A nezabúdajte, pes je súčasť rodiny, pokiaľ naňho nebudete mať čas, vysvetlite potomkovi, že ho nedostane. Jeho plač znesiete lepšie ako odvoz psíka do útulku iba preto, že ošiaľ pominul, alebo ste sa precenili.