Na DM už bolo pár článkov, recenzujúcich nejaký ten výtvor miestnych lokálnych spevákov či speváčok a ich klipov. Väčšinou to neboli žiadne perly, lebo však dobré veci sa predávajú samy, a o zlých sa píšu vtipné recenzie. Sem-tam zaznela však aj veta: „A koľko klipov si natočil ty sám?“ Tu by som sa pozastavil, pretože každý z vás môže natočiť nejaký ten klip! A tu je návod, ako na to. Postup výroby uvediem na modelovom príklade, vstupné parametre sú asi takéto. Si mladý, perspektívny, kreatívny autor - režisér, ktorý si myslí, že spraviť niečo také je veľmi jednoduché, a tak hľadá vhodnú obeť - rozumej speváka, speváčku či kapelu, ktorej by natočil „megaúspešný“ videoklip, za ktorý sa ocenenia budú len tak sypať.
K tomu potrebujeme:
1) Vyhľadať hudobné teleso.
S vidinou zárobku sa obrátiš na kapely svetového formátu ako Elán či Desmod, lebo váš formát si zaslúži ocenenie a skutočnú kvalitu hudby. Po odmietavých reakciách asistentky manažéra kapely s výrazom tváre nacvičeným pre príživníkov, ktorí sa chcú zadarmo napásť slávy a úspechu umelcov, ktorých zastupuje, si uvedomíte, že bez mena a referencií sa nikam nedostanete, a tak treba začať od podlahy. Musíte si nájsť kapelu, ktorá je menej známa, ba priam až neznáma. Ba čo viac, nejaká tá začínajúca kapela zložená zo študentov, plných romantických predstáv o hudobnom priemysle a showbiznise, vám za to ani nezaplatí, takže ponúkate svoje služby ešte aj zadarmo. Nič to, spravíte si aspoň meno, prípadne si rukou tľapnete na nejaké percentá zo zisku. Najviac začínajúcich kapiel sú rockové kapely, preto sa zameriame práve na ne. V blízkom meste či na dedine máte také kapely až dve, navyše bubeník je váš spolužiak zo škôlky, a tak sa spolu dohodnete s nádejou, že váš talent spočinie na hudobnom zoskupení, ktoré bolo doteraz neobjavené a práve vy svojou prácou mu pomôžete preraziť na MTV.
2) Pesnička a scenár.
Našli ste kapelu. Hrajú celkom dobre, sú to „srandisti“, keď si vypijú. Majú rozpísané tri vlastné skladby, okrem toho vedia zahrať nejaké prebrané na čele s prvotinou od Hnevu proti strojom a Nirvany. Jeden z anglicky naspievaných songov sa vám aj celkom páči, aj keď nerozumiete textu. Nič to, však sú to nadaní hudobníci a ich metafory a inotaje v angličtine im isto dávajú väčší zmysel ako vám. Keďže nič poriadne nevzniklo len tak doma v garáži na kolene, treba sa pripraviť poriadne a treba napísať scenár. V spolupráci s kapelou, alkoholom či inými omamnými látkami sa vám podarí vyprodukovať nejakú predstavu, ktorú v tu chvíľu považujete za geniálnu. Po vytriezvení nájdete vo vrecku naškrabaných sedem bodov scenára, ktoré vám nedávajú zmysel. Nič to, porozmýšľate ešte raz, tentoraz bez alkoholu. Keďže to chcete urobiť poriadne, rozpíšete svoju predstavu presne do pesničky, v ktorý čas sa prepne na ktorú scénu, kedy bude strih, kde, čo, ako bude treba zohnať, kúpiť, postaviť, vymyslíte si priestory, materiál, štatistov, herečky, aby to celé vyzeralo dôstojne. Do toho sa snažíte porozumieť textu, ale ani po konzultáciách so známymi prekladateľmi v ňom zmysel nenachádzate. Schladí vás správa od kapely ohľadom rozpočtu rovnajúcemu sa nule. Všetky vyčlenené peniaze sa prepili pri písaní scenára. Nakoniec sa vám podarí spísať niečo jednoduché, lacné, bez použitia nákladných „starwars“ trikov; niečo, čo sa dá zbúchať aj na kolene.
3) Zháňanie vybavenia.
Tak či tak ale viete, že isté vybavenie musí byť, nejaký základ, čo pomôže výslednej kvalite. Treba totiž kameru, strihový software, svetlá, statívy, kostýmy. Voláte Jacksonovi, že či neostala nejaká kamera po točení Hobbita, ale nedovoláte sa ani sekretárke jeho sekretárky. Opýtate sa Joža, čo kedysi raz točil svadbu, či ešte má kameru. Jožo donesie obstarožný kúsok na VHS-ky, s ktorým neviete nič spraviť, akurát zistíte, že keď sa silnejšie podrží pri objektíve, tak nevypadáva zelená farba. Našťastie, dnes sa dá nakrúcať aj fotoaparátom, a tak si niekde požičiate nejakú tú zrkadlovku. Však úroveň to musí mať, a tak vám odľahne, že sa nekoná nočná mora každého profesionála, že by nakoniec ostalo nakrúcať na mobil. Po celom tomto kolotoči zháňania už úplne kašlete na svetlá, ako statív poslúži ochotný Jožo, ktorý sa nebude hýbať a kameru mu položíte na plece. Software sa stiahne kdesi z pirátskeho prístavu.
4) Natáčanie.
Všetko je pripravené, kapela súhlasí s nakrúcaním, aj keď nechápe váš zámer. Začínate hľadať vhodné miesta na nakrúcanie. Všetky vaše spomienky na malebné priestory, kde ste sa chodili hrávať ako malé deti a kde ste chceli umiestniť váš „masterpiece“ sú zruinované odpadkami alebo rekonštrukciou s ceduľami Zákaz vstupu. A psom. Veľkým psom. Čosi sa ale nakoniec nájde, medzitým už však nie je svetlo a tak sa nakrúcanie odkladá. Ďalší deň sa dostaví len polovica kapely. Ďalší deň prídu všetci aj s fľaškou, však nech je veselo. Zabudne sa natočiť polovica záberov. Ďalší deň nepríde nikto. Po troch hodinách strachu sa kamera nájde doma u Joža. Pozeráte sa na nakrútený materiál. Polovicu treba opäť nakrútiť, a väčšina tej druhej je nepoužiteľná. Zisťujete technické nedostatky v zrkadlovke a aj to, že sa zabudlo myslieť na mnoho ďalších vecí. Mať osobitného kameramana a človeka s klapkou a samostatného človeka, ktorý sa bude venovať len jednému koliesku v súkolí, sa počase ukáže ako dobrý nápad. Bohužiaľ, nerealizovateľný, lebo to nik nevie. Ďalší deň prídu všetci, večer po nakrúcaní sa zistí, že prišli v iných šatách ako mali predtým, a tak sa jednotlivé zábery nedajú kombinovať. Ďalší deň prídu v správnych šatách, ale prší. A tak zase všetko vyzerá úplné inak. Keď sa konečne podarí dať zase všetko dokopy, kapela pije len trochu, počasie ujde, dôjdu všetci, sú oblečení aspoň približne rovnako, už ich to tak nebaví, snažia sa vám aspoň pomôcť a vymýšľajú sprostosti, ktorými by výsledný klip viac oživili. Neplánovane urobia kotrmelec, či buchnú bubeníka do hlavy gitarou pri akčnej otočke. Z 10 záberov je 8 skazených úplne. Ostatné 2 sú použiteľné len tak napoly. Keď už sa vám podarilo otrávenú kapelu nakrútiť myslíte, že máte materiálu dosť, začína strih.
5) Strih.
Po týždni návodov, ktoré vám sčasti „povedia“, ako sa v tom hlúpom softvéri čosi dá spraviť, zistíte, že vôbec nie je jednoduché urobiť čosi tak, aby to vyzeralo dobre, Ako-tak sa vám podarí jednotlivé zábery pospájať, že to aj nejako vyzerá. Zistíte, že máte stále málo materiálu, že na dynamickú pesničku je príliš málo strihov, zábery sú príliš tmavé alebo svetlé, že jeden člen kapely sa medzitým oholil, a tak na polovici záberov je s bradou a na druhej bez. Tam sa mení pozadie, tam čosi chýba, tam čosi vyčnieva. Opakuje sa druhá polovica bodu 4. Po poldni sa na to vykašlete, nemá zmysel, bude to vyzerať tak, ako to je a basta. Zúfalo dáte dokopy súvislý obraz v akej takej kvalite, zvuk je zaobstaraný „zgrabbovanou“ kazetou, na ktorú sa kapela nahrala v čase, keď mali tú skladbu najviac nacvičenú. Medzitým ubehlo pár dní, kým sa vám podarilo dať niečo dokopy. Vyzerá to obstojne aj vo vašich amatérskych očiach, váš sebaklam vám hovorí: „Si talent.“
6) Finále.
Klip dáte na Youtube, rozpošlete kamarátom, napálite na CD-čko, predsa len je plán nasadiť klip aj do „videojukeboxu“ v miestnej krčme. S triumfálnym výsledkom 42 pozretí za večer máte početnú rodinu a kamarátov, väčšina z nich na to klikla aj tak omylom v domnienke, že im posielate nahé video „Mily z klanu Cyrusovcov“, ste spokojný a idete spať. Na druhý deň idete za kapelou s fľaškou, že to treba osláviť a pokrstiť. Nájdete dvoch členov kapely, ako si balia veci. So smútkom v očiach zoberú fľašku a oznámia vám, že sa kapela rozpadla. S frustráciou si pustíte posledný klip Kristíny či Kornélie P. na porovnanie kvality a remeselnej práce odvedenej za posledný mesiac a pol. Hneď vidíte chyby, ktorých ste sa dopustili. Spravíte si porovnanie, v čom je vaša práca na tom lepšie či horšie. Vyhráte akurát jednu kolónku - rozpočet. Aj keď klip nemôžete použiť ako vlastnú referenciu, lebo by vás vykopli skôr, ako im stihnete povedať, že to budete robiť zadarmo, tak si poviete - nevadí, nabudúce to bude lepšie.
