2 facky za 2 dni... nie, nesiahol som niekomu niekam, kam som nemal, len som si dovolil sledovať hokejové zápasy našej reprezentácie. Prvá chyba. Druhá chyba bola vynadať týpkovi, ktorý na jednom hokejovom portáli vyhlásil, že si prenos nezapne.
Na začiatok by som chcel napísať, že turnaj sa hral vo švajci.
Najskôr naši hokejisti dostali príučku od Bieloruska (nie prvú) a prehrali sme 1:2, pričom za zmienku stojí rozohrávka v oslabení bekhendom po ľade, čo je asi podobná chyba ako dať vajce do mikrovlnky – nezáleží na tom, čo sa s vajcom dialo predtým, skrátka praskne a dosere celé predošlé úsilie. Ja však rozoberiem hru Nórska v dnešnom zápase.
Krásna krajina s vysokou životnou úrovňou, kopou zemného plynu, peňazí, sociálnych istôt...(ako smiešne to znie tu, na Slovensku, sa smejem, až sa mi rozsypali antidepresiva). Posledných pár rokov aj niekoľko dobrých hokejistov, teda niežeby ich bolo nejako extra veľa, čo sa týka oblasti Škandinávie, sú stále outsidermi, ale na Slovákov to stačilo. Prehrali sme 1:3, pretože sme hrali rybníkový hokej, a ten je na severe veľmi obľúbený, keďže je tam väčšina rybníkov zamrznutá. Nám dnes naša plynová záloha ukázala, že na nich nemáme, čo som vlastne vedel, akurát som si dodnes myslel, že na nich nemáme len ekonomicky.
Dnešok ukázal, že ani hokejovo, boli sme konfrontovaní s nórskou ligou až na 2-4 výnimky (Thoressen s Holosom hviezdia v Petrohrade). Zápas som sledoval od začiatku a Nóri ukázali viac trpezlivosti než 18-ročný panic vychovávaný v prísne katolíckej rodine. Slušne čakali na našu chybu a dočkali sa, prišla rozohrávka v obrannom pásme a Nór mal zrazu puk naservírovaný presne ako od babičky. 0:1. Potom som trpel komentárom rtvs a k tomu len dodám, že som mal pochybnosti, ktorý zápas sledujem. Zhrnul by som to takto: aj keď sme hrali úplné hovno, určite v ňom bola pistácia.
Cez prestávku som si šiel vyvetrať hlavu k dresu, teda pardon k drezu, kde som si vybil frustráciu na kope tanierov a pohárov. Kým som sa vrátil, padli 2 góly a jeden sme dali my. Nórsky brankár zle vyrazil strelu a náš hráč doklepol. Z gólu som sa nekonečne tešil – minútu. Nasledovala nahodená strela od modrej, nášmu brankárovi asi vytiekli slzy smútku nad prázdnymi tribúnami alebo šťastia nad vstreleným gólom, neviem presne, ale naša svätyňa padla. Nasledujúca pasáž hry by sa dala charakterizovať ako voľná jazda. Neviem, či mali severania nejaké poznámky ohľadne vzhľadu nášho národného jedla, ale dostali sme ich pod tlak, ktorý vyvrcholil v 53. minúte- oddychový čas Nórska. „kto dá gól, do minúty môže sedieť v lietadle pri okne!“ znelo z trénerových úst a tak sa aj stalo. Severania vyhrali vhadzovanie vo vlastnom pásme, zbadali za našou bránou nádhernú Slovenku a rozbehli sa vo dvojici priamo cez celé klzisko (a zoberieme aj puk, nech vidí, že sme nejakí machri, ta ňe) a akcia 2:1 znamenala výsledok 1:3. Tých 500 divákov na štadióne bolo isto vďačných za 4 góly – ako keby som videl našu prvú ligu. A jedna hot new: z anonymných zdrojov bolo počuť z hlúčika nórskej výpravy lámanou slovenčinou : „na šrot sme ich rozjebali!“
Na záver vám prajem šťastné a destilované Vianoce.
