Úplatky... počul som všeličo, ale nikdy sa to nestalo mne, nikdy som to nepočul od človeka, ktorý by musel dať, takže k tomuto sa vyjadrovať nebudem. Pravda ale určite je, že chlapci sa pretláčajú po známostiach. Určite to nie je tak, že by nejaký výrazný talent sedel doma a niekto výrazne horší hral... Ale povedzme, keď ty hráš na 100% a tvoj konkurent tiež, ale navyše má známosti (alebo ešte lepšie ak má dobré meno vo zväzových štruktúrach), tak hádajte, kto pôjde do repre? 50% chlapcov je v repre od 15-ich rokov. Sú to také, akože stálice, ktoré treba vždy zavolať, aj keď nemajú formu alebo sa im nedarí. Vtedy boli hlavne vybraní na základe toho, že fyzicky vyčnievali a nejako tam už zostali. Uplynulé dve sezóny bol trénerom repre do 18 rokov p. X. Bývalý hráč a inak tréner dorastencov Trenčína. Veľký introvert. Až taký, že keď ho pozdravíte, tak ostane ticho. Predstavte si situáciu, chlapec na 8. poschodí nastúpi do výťahu, tam tréner, slušne ho pozdraví... a v tichu sa vezú až na prízemie. Ale dobre, každému nám hrabe inak.
Počas sezóny bývajú prípravné repre kempy, ktoré slúžia aj na to, aby si tréneri spravili prehľad o hráčoch, ktorí nehrávajú pravidelne v repre, resp. aby povzbudili nováčikov, že „vidíte chlapci, keď makáte, každý má šancu“. Zo Slovanu tam pravidelne chodili 1-2 hráči. Keď sa išlo na MS U18, minulú sezónu, tak v nominácii ostal jediný. No a ten chlapec celý čas sedel na tribúne. Tréner X ho ani raz nenapísal na súpisku, aby sa aspoň ako náhradný brankár dostal na lavičku. Každopádne najmä vďaka Maxovi Čajkovičovi sme sa udržali v A-skupine, čo bolo hodnotené ako úspech.
Toho roku bol priebeh podobný, akurát že sa ma to celé začalo dotýkať osobne. Predstavte si, že máte hráča, ktorý v danom roku jednoznačne patrí medzi najlepších obrancov ligy (osobne som počul, ako tréner nadával hráčovi-reprezentantovi, že x-krát som ti povedal, že nelez cez xxxx, akurát stratíš puk), ktorý je v štatistike +/- s prehľadom najlepší, máte v teame ďaľších hráčov, ktorí sa držia v popredí, či už kanadského bodovania alebo počtu gólov, ale na zrazy repre chodia iní... Teda zo Slovanu zasa 1-2 (stálice) a dosť. Ja netvrdím, že mal ísť hneď do repre, ale aspoň na nejaký zraz, aby videl, že sa oplatí makať. Jeho tréner volal teda trénerovi X, či ho nechce vyskúšať na nejakom zraze (aj niekoľko ďaľších chlapcov). Vraj ani nie, tie štatistiky nemajú výpovednú hodnotu, lebo naša liga dorastencov akosi nemá potrebnú kvalitu. Na otázku, ako je potom možné, že na zrazoch sa pretočilo 80% dorastencov z TN pri jeho introvertnosti už akosi neodpovedal. No nič, synovi som musel vysvetliť, že nerieš, makaj, na Slovensku je to jednoducho tak.
A ako prebiehali MS U18? Zmes tragédie a frašky. Predstavte si napríklad, že hráte niekde v Martine alebo Nitre a večer vám zavolajú zo zväzu, aby ste sa zajtra hlásili tam a tam na repre zraze. Prídete tam a tam, budete sa hlásiť u toho. Na druhý deň, natešene prídete na zraz, stretnete trénera X a ten sa opýta nejakého človiečika (samozrejme, vy ste ho pozdravili, on ako introvert neodpovedal), že „čo tu robia títo dvaja“... ale veď ste včera hovorili, že majú prísť. A odpoveď? „Som si to rozmyslel, nech idú domov“ bez toho, aby s chalanmi, čo tam stáli so slzami na krajíčku, prehodil čo i len jedno slovo... Nominácia nakoniec bola postavená na „krajánkoch“, veľa z nich tréneri videli len na jednom zraze. Časť z nich mala na konte cca 20 zápasov v nižších ligách v Európe a zámorí (chalani v našej lige odohrali cca 70 zápasov). Zo Slovana jeden hráč. Nechápte ma zle. Ja mám toho chlapca rád, na ňom sa všetci zväzoví a kluboví bafuňári vyzúrili za posledné 3-4 roky neskutočným spôsobom. Ale v jeho forme na repre jednoducho nemal. No dobre, chalani prehrali, čo mohli, ale ide o to, akým spôsobom.
Neexistovala žiadna taktická príprava na zápas, každý hral, ako a čo vedel. Príprava pred zápasom spočívala vo vete „Mišo, ty kokot, ked zasa zajebeš jak minule, tak ťa zavesím za gule do prievanu“. Jeho asistent Rišo Kapuš iné slovo ako kokot vyjebaný, skurvený, zasran, hajzel, zmrd z huby nevypustil. Keď ho už aj mentálny kouč upozornil, že to asi nie je to pravé orechové, tak ho odbil slovami „do mňa sa ty nejeb do piče, mňa tvoje kokotiny už nezmenia...“
Kabína bola rozjebaná od prvej chvíle, zahraniční (nie všetci) sa tvárili ako niečo viac. Po prehre 5:12 s USA celý realizačný tím sa navzájom presviedčal, že je to vlastne výborný výsledok, lebo dať 5 gólov USA je vlastne úspech. Jediná možnosť po takej prehre je prestavať celý mančaft. Na tribúne v tom čase boli ešte dvaja chlapci. Jeden pôvodom zo Slovana, ale už hrajúci vo Fínsku a druhý stále na Slovane. Naveľa, naveľa dostal možnosť ten chalan z Fínska, napriek tomu, že bol zranený a prvý týždeň turnaja ani netrénoval, a dokonca chodil s ortézou. Ten druhý chalan sedel celý turnaj na tribúne a do hry ani nezasiahol... Skončilo to tak, ako to skončiť muselo. Vypadli sme z A-kategórie. Zdôvodnenie bolo jednoduché, tento ročník je slabý.
Nuž a ako skončil tréner X? Stal sa asistentom pri reprezentácii U20.
Viete, ja som dosť sklamaný aj z pôsobenia Šatana na zväze. Jasné, presvedčil GM jednotlivých klubov, aby našich chalanov hrajúcich v NHL pustili domov na šampionát. Ale repre trénerov mládežníckych tímov menoval on. Minulý rok sa strhlo strašné hovnádo, keď dvaja hráči z U20 sa verejne vyjadrili o nekompetentnosti trénera Bokroša, úplatkoch a zlom zabezpečení reprezentácie. Tak a teraz poruším svoju zásadu, že nebudem hovoriť o veciach, pri ktorých som nebol, ale toto mám od ľudí, ktorým naozaj verím. Po návrate z MS U20 bola okamžite tlačovka, Feherváriho ako kapitána teamu ešte predtým zobrali na zväz, kde bola niekoľhodinová porada. Na tlačovke sa Fehi veľmi ošíval, ale dotlačili ho, aby nakoniec podporil Bokroša. Ked sa chalani na to Fehiho pýtali, tak vraj, skoro plakal a tvrdil, že si s ním neskutočným spôsobom vytreli prdel, ale že nemal inú šancu. Šatan na to reagoval tak, že vytvoril akýsi štatút reprezentanta, ktorý zakazuje podobné veci prezentovať na verejnosti. Ibaže, reprezentácia je platená z daní, takže si to nemôžete migrifičiť ako sami chcete.
Ono, človek sa celkovo ozvať nemôže. Ak sa ozveš, tak dostaneš vedieť, že
- Je to len plač premotivovaného ocinka, ktorého protekčný chlapček sa nedostal tam, kam chcel
- Dozvieš sa, že ak budeš pokračovať, tak tvoj syn si nikdy, ale naozaj nikdy za Slovensko nezahrá
Sorry, musel som zo seba dať von tú frustráciu, keď sa pozeráte, čo za ľudí často rozhoduje o osude vašich detí. Vytvorila sa akási mantra, že rodič je najväčším problémom slovenského hokeja. Všetci by boli najradšej, aby rodičia priviezli deti na štadión a ďalej sa nestarali. Ibaže Fehervári, Čajo, Pospíšil by nevyrástli, keby sa do toho rodičia nestarali. Neexistuje kritika. Tí, ktorí sú úspešní, nemajú dôvod kritizovať, lebo by poškodili akurát sebe. A ak budú kritizovať tí menej úspešní, tak sa to zmetie zo stola, ako výkrik niekoho urazeného.
A pretože vy všetci viete, že ja som len obyčajná oportunistická sviňa, tak treba dodať:
Osoby a postavy v tomto príbehu sú vymyslené.
Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná.
