Už dlho som mal v hlave článok, také voľné pokračovanie Oscarových článkov o tom, kam kráča slovenský hokej. V určení cieľovej stanice sa asi veľmi líšiť nebudeme, toto bude skôr o pomeroch v rámci hnutia a o výchove mládeže.
Minulý rok v apríli si tak vegetím doma. Celý večer som dával dohromady syna, ktorý ťažko niesol prehru vo finále Extraligy dorastencov, ked mi zrazu pípol messenger. Vraj „to naozaj?“ a link na tento článok... Neveriaco čumím, vzápätí revem na syna, aby sa okamžite dostavil k pohovoru... No ako som bol nasratý, tak som mu skoro jednu vrazil len tak z voleja, našťastie som sa ovládol. Ráno som mal x-telefonátov, mailov, messengerov a inej hávede aj od vás, a každý sa ma pýtal na to isté... to fakt? Ten incident (ktorý sa jednoducho stať nemal, nikdy!!!) mal samozrejme predohry, ktoré vyústili do tohto skratu.
V prvom rade, Trenčín má akési špecifické postavenie v rámci slovenského hokeja, ktoré si odvodzuje od výchovy celej plejády svetových hviezd. Samozrejme až donedávna bol najväčším rivalom Slovan. Oná pamätná séria počas lock-outu v NHL je toho asi najlepším dôkazom. Keď Slovan odišiel do KHL, rivalita zostala v mládežníckych kluboch. Trenčín pravidelne vyhrával tituly od žiakov až po juniorov, aj keď do „dospelého“ hokeja to prenáša len ťažko. Okrem toho, ak bol tréner repre z TN, chlapec z BA sa dostal do výberu len ťažko. Prehra s týmto súperom na oboch stranách berie veľmi ťažko.
Chlapci zo Slovanu sa stretávajú s nenávisťou všade po Slovensku. Čiastočne si za to môže Slovan sám, čiastočne všeobecný hejt voči Bratislave, ale hlavne teda jebnutosť ľudí. Kričať po 12-ročných deťoch (stalo sa mladšiemu) že „Bratislavské kurvy“ je napr. v Nitre štandard. Tam sa chodí neutrálnym autobusom (teda nie s logami Slovana) a po vysadení hráčov sa odparkuje v dostatočnej vzdialenosti od štadióna. Pokrikovanie a provokovanie rodičov počas prestávky je tiež štandard. Okrem NR je hardcore najmä Spišská Nová Ves. Na jednej strane dokážu fanúšikovia (naozaj fanúšikovia, tam na mládežnícky hokej chodí bežne návšteva okolo 500 divákov, na play-off je tisícka bežná vec) vytvoriť skutočne atmosféru (a vytvárajú ju aj na výjazdoch k súperom) na druhej strane sa to často preklopí do nechutností, ako keď sa na zraneného hráča, ktorého vynášajú na nosidlách skandujú „simulant“. Pred dvomi rokmi sa im do šatne dostali nejakí dvaja opití fanúšikovia a len biť sa a biť. Potom čo po ich autobuse lietali kamene, zo SNV odchádzali so sprievodom polície. Nádhera...
Každopádne vtedy v TN sa hralo finále extraligy dorastu. Po prvých dvoch zápasoch bol stav 1:1. Len tak na margo, po druhom zápase trenčianski hokejisti rozbili vo svojej šatni stôl... Tretí zápas Slovan prehral, vo štvrtom mu teda išlo o všetko. Slovanu boli pridelené dve šatne (dve pretože obe boli tak malé, že do jednej by sa celý team nezmestil) a najviac zdevastované. Rozbité lavičky, nefunkčné sprchy. Áno, presne tie, ktoré potom reklamoval TN, že ich zničili slovanistické zvery. Zápas absolútne nevyšiel brankárovi, po treťom góle v prvej tretine striedal a vtedy to začalo. Diváci, ktorí sa už zbierali na večerný zápas „dospelej“ extraligy sa zhrčili za zábradlím, začali naozaj nechutne pokrikovať po tom chlapcovi a nakoniec začali po ňom pľuť... Chalan za sebou treskol dverami, načo sa za ním rozbehli fanúšikovia, že mu idú vysvetliť ako sa má chovať k trenčianskemu majetku. Chalan bol v šatni sám, usporiadatelia na to srali. Až potom čo sme začali kričať a utekať dolu, sa rozhýbali. Celé sa to opakovalo ešte v tretej tretine, keď po vzájomnej bitke boli vylúčení hráči zasypaní odpadkami a pľuvancami...
Nuž niektorí to nezvládli a skončilo to tou šatňou. Neospravedlňujem, len vysvetľujem. Nie som Slovanista telom a dušou, ale do Slovana si kopne každý rád. Bolo to vidieť aj toho roku, keď po prehranom rozhodujúcom zápase o postup do finále si tréneri porazeného Slovanu odmietli podať ruku s trénermi Spišskej. Ono sa dohromady nič nestalo. Spišská vyhrala a začali oslavovať pred striedačkou Slovanu. To sa jednoducho nerobí, je to asi tak férové ako keď v klietke niekto odklepe zápas a súper by mu ešte pár uštedril. Bolo tam aj zopár provokácii a hrozilo to bitkou, tak tréneri stiahli mančaft radšej do šatne. Ono, ťažko si je podávať ruky s trénerom, ktorý vyslovene nabáda na zranenia vašich hráčov, alebo pokrikuje po strelcovi gólu že „podrežem ťa“. Samozrejme Spišská to okamžite vytiahla a stala sa z toho kauza prepieraná aj na portáli Sport.sk. Syn vyrobil v prvej tretine hlúpy a zbytočný faul, dostal 5+DKZ a do šatne ho musel odprevadiť nejaký SBS-kár, lebo musel prejsť pod tribúnkou kde boli fanúšikovia SNV a lietalo toho tam na neho dosť.
Toľko k tému „rozmaznané milionárské hovädá zo Slovana“. Fajn, poďme sa teraz pozrieť ako sa pracuje s mládežou v repre.