Ak cestujete veľa po našej milej vlasti, určite využívate čo najviac každučký nový kilometer diaľnice, či už má názov D alebo R. Keďže na D1 by som si už mohla dať trvalý pobyt, pumpy sú pre mňa veľmi dôležité. Nemusela by som ich navštevovať, keby som si doma pripravila „lepeňáky“, kávu naliala do termosky, ušetrím peniaze aj čas. Na pumpe však stretnete zaujímavých týpkov, a tak niekedy stačí káva „sebou“ a cigareta pred vchodom a môžete študovať pumpy, pumpárov/ky a návštevníkov, materiálu je dosť.
Po ceste z najsamhlavnejšieho mesta čo by kameňom dohodil na niektoré štartujúce lietadlo je pumpa zeleno-modrých. Je tam vždy mrte kamiónov a obsluha má čo robiť. Mám pocit, že tu sa robí výberové konanie na pracovníkov formou "čím viac sebavedomia máš, tým lepšie". Na tejto pumpe je to však asi skutočne potrebné, pretože som bola neraz svedkom debaty pumpárky a rumuského kamionistu, ktorý si chcel kúpiť kartón cigariet, ale nerozumela mu ani vlastná mater. Na počudovanie, baby to zvládajú a nervy strácajú len raz za čas. Pumpa je však neosobná, veľká a vhodná hlavne na dotankovanie, kúpiť noviny a kávu a ťahaj ďalej. Ak si chcete vychutnať kávičku a prečítať si pri tom noviny, navštívte ju radšej v sobotu, ale aj vtedy môžete naraziť na ikeáčov smerujúcich do rodnej viesky s plne naloženým autom. Vtedy stojíte v dlhom rade a pred vami stojí človek s bublinkou nad hlavou „niečo by som si dal, ale neviem čo“. Najradšej by som mu strčila horalku do paprče, nech vypadne. Ale som slušný človek, takže rada počkám. Málo vodičov si túto pumpu zvolí na dlhší oddych, takže nie je čo riešiť, ideme ďalej.
Ďalšia v poradí je žlto-čierna pumpa. Skoro ráno ešte na nej zaparkujete, ale čím viac hodín, tým viac ľudí, a tým väčšie nervy obsluhy. Samozrejme, všetko závisí od toho, aký deň je. V piatok poobede je peklo, nezávidím nikomu, kto má tento deň niečo spoločné s týmto miesto oddychu a pokoja. Čím skôr ráno, tým ťažšie je zohnať obsluhu, ktorá vám predá kávu. Niekedy vám nezostane nič iné, len použiť kávomat renomovanej značky. Občas mám pocit, že kávomatisti sú dohodnutí s obsluhou, a tá sa ukrýva schválne. Neviem ako teraz, ale ešte v zime na mňa kričala babka od wc „pani, ale tu sa platí“ a je to čudné. Lebo najesť sa na nej normálne môžete, čo si aj patrične zaplatíte, ale vykonať spoločensky potrebnú aktivitu už v cene nie je. Poznám ľudí, ktorí sa tejto pumpe vyhýbajú ako čert krížu, samozrejme okrem strážcov zákona, ktorí sú tu ako doma. Najesť sa tu však dá, keď naozaj musíte. Ale aspoň vás tu neotravuje isté etnikum ako na pumpe v protismere, ktoré stále melie to isté „Panička, čaká vás veľké šťastie, ale treba si dávať pozor na závistlivých ľudí" a bla, bla, bla. Minule boli také otravné, že som sa pred nimi musela zamknúť v aute. „Pomáhať a chrániť“ to však asi nevadí, lebo sem tam náhodne prejdú okolo a vtedy sa majsterky veštenia držia stranou s výrazom „náhodou ma tu vyhodil autobus“, ale o minútku už otravujú opäť a veštia vám len sladkú budúcnosť.
Červeník – keď sa ako čerstvý vodič naučíte, že „nie je Červeník ako Červeník“, a konečne prestanete navštevovať obec rovnakomennej značky, čaká Vás priestranná pumpa aj s možnosťou jedla vo vedľajšom zábavnom podniku. Najväčšia zábava je vykrikovanie pracovníčok „osemnáááásť“, „dvaaaadsaťtri“ alebo „vyprážaný sýýýýr“, „maďarskáááá panvicááá“. Mimochodom, jedlá sa tu nezmenili roky, len na dverách na hajzloch pribudol nápis, že sú určené len pre návštevníkov zariadenia. Všetci túto výzvu radi ignorujeme, čo vytáča pracovníčky za pultom a škaredo zazerajú. Čo im iné ostáva, nie je sranda preskočiť pult s vriacim jedlom a chytiť vás pod krk. Na štúdium rôznych typov je však vhodná. Nájdete tu aj snobov na drahých autách aj rodinku, ktorá bola na výlete v Bratislave a posledné peniaze sa chystá minúť na poživeň pre detváky. Taktiež je tu veľa „obchoďákov“ a zastaví tu aj pán riaditeľ, ktorý má osobného šoféra.
Pred Novým Mestom sa črtá pumpa čudného charakteru. Čudného preto, že nikdy neviete, či bude ešte otvorená a či ju náhodou nekúpil maďarský investor. Vodiči, ktorí chcú kávu, dostanú žetón a základné školenie pumpárok o kávomate. Bagety a chlebíčky pripravujú priamo na pumpe, takže máte aspoň jemný pocit, že žujete čerstvú poživeň. Pumpa je charakteristická tým, že má veľa parkovacích miest pre kamióny, a tak v priaznivejšom počasí môžete vidieť pred kamiónom campingový stolík a za ním raňajkujúceho kamionistu. Niekedy si túto pumpu vychutnávali strážcovia zákona, ktorí s láskou kontrolovali, či pri vjazde na pumpu použijete pruh pre kamióny alebo osobné autá, a ak ste použili nesprávny, pokuta vás neminula. Veľa vodičov tu zastaví len na chvíľku, opäť káva sebou, bagetu do paprčky, cígu pred pumpou a valíme ďalej. Pumpu majú v obľube ľudia, ktorí sú na služobke, lebo aspoň pocitovo je na polceste do Žiliny.
Ďalšia pumpa je s krásnym výhľadom na hrad. Priamo pred pumpou je však málo parkovacích miest. Keďže je to ale pumpa zeleno-modrých, najesť sa môžete. Minule ma však pobavil rozhovor obsluhy s pánom, ktorý si dal vyprážaný syr a opýtal sa, či je to jedlo čerstvé. Odpoveď bola „jasné, je čerstvo zohriate v mikrovlnke“. Takže ak máte etický problém s mikrovlnkami, dajte si pohov a počkajte ešte asi 20 minút na ďalšiu pumpu. Viac o tejto pumpe neviem, zastavujem tu len minimálne, nie je mi veľmi sympatická a naše city sú obojstranné.
Dlho som tejto pumpe medzi Púchovom a Považskou Bystricou odolávala a bola to chyba. Jedného pekného dňa, keď už žalúdok hlásil poplach najvyššieho stupňa, som so skepsou vošla prvýkrát. Pumpa je nová, s veľkým priestorom na parkovanie a vo vnútri sa nachádza gastronomický raj. Hotové polievky a jedlá sú samozrejmosťou a u mňa vyhrala sviečková – mimochodom naozaj skvelá. Porcie sú jemne povedané kamionistické, čiže obrovské. Jedlo je čerstvé a jediný problém máte s tým, ako sa postaviť zo stoličky po skonzumovaní všetkého, čo vyfasujete. Určite sa sem rada vrátim.
Do Žiliny to máte už len na skok, takže ďalšia pumpa sa nekoná. Až v Žiline, ale to už je úplne iná cesta a možno aj iný článok. Večer sa vraciam späť, tak sa možno zastavím aj na pumpách smerom Žilina – Bratislava.
A teraz šup do diskusie, je možné, že vaše skúsenosti sú úplne opačné.
