„Keď otvoril šiestu pečať, videl som, že sa chytil za tvár a z očí mu začali tiecť krvavé slzy - stratil vieru v ľudstvo. To lebo objavil facebookové stránky Hrnka a Danka, a na Instagrame si pozrel hešteg #slovakgirl."
Zjavenie Eliota, Biblia 3 - Ešte Novší Zákon - Ježiš sa vracia, tentokrát ozbrojený
"Instagram zabil stalking," vraví mi Mišo, a je to tá najväčšia pravda, akú sa v tomto nepodarku tváriacom sa ako článok dozviete. Preč sú tie priekopnické časy objavovania, dôkladného prezerania profilov, pozerania si zoznamov študentiek a prezeranie stotridsať fotiek, aby si našiel tú babu, čo si na tri sekundy uvidel na koncerte. Nemá to zmysel, keď sa ti to na Instagrame všetko ponúka samé. A tak som si povedal, že sa na to pozriem. V podstate by bolo všetko fajn, lebo muži sú tvory veľmi esteticky založené a radi svoje oči potešia pohľadom na pekné veci. A na druhej strane si veľa žien buduje svoje sebavedomie na tom, že jej denne osemsto zúfalcov vyjadrí záujem o kopuláciu, alebo aspoň lajkne novú fotkú, ktorá je presne rovnaká ako ďalší milión, čo dala v minulosti. Win-win situácia, vravel som si. Len vďaka môjmu pokročilému veku mi nestačilo iba sa pozerať, mal som hlúpy nápad, že som si okrem pozerania obrázkov začal čítať sprievodné texty. Teraz začínam ľutovať, že nie som teplý. Varovanie: všetky príklady sú skutočné.
V podstate sen každej instagramovej pičky. Len keby to bol Ryan Gossling.
Instagramová filozofka
Lebo nestačí dať zase rovnakú selfie, kde svoje kozy/riť ukazuješ vždy kreatívne, s novým pozadím - neumyté zrkadlo na skrini v spálni, neumyté zrkadlo v kúpelni, fitku alebo vrchol jedinečnosti, neumyté zrkadlo vo výťahu (vysvetlite mi niekto, čo je to za nápad - som vo výťahu, odfotím sa). Keď chceš ukázať, že si #crazy, tak vyplaz jazyk, alebo daj originálne gesto typu fucker, alebo metal fingers. Toto všetko je fajn, ale aby si dostala viac lajkov, treba k tomu niečo pridať, tak budeš jedinečná ako všetky ostatné. Klasikou sú citáty (môj obľúbený od Lennona, ktorý povedal iba v slovenčine), čo je vlastne najmenšie zlo, lebo keď sa chceš inšpirovať ženskou, ktorá mala tak šťastný život, že po dvoch rozvodoch spáchala samovraždu, alebo si myslíš, že cituješ chlapíka, ktorý sa od samého šťastia zastrelil a pritom ani nevieš, že tá známa veta o burnoute je z jeho obľúbenej pesničky, ktorú si nikdy nepočula, for me, behind me. Horšie sú motivačné sračky vlastnej tvorby, pri ktorých by sa aj Coelho a Hirax rozplakali od zúfalstva. Iba taký Majk Spirit by na to povedal "s trochou vylepšenia, by sa to možno dalo použiť v pesničke," ale zas to je človek, čo spieva "Šajs šajs bejby, šajs šajs bejby, šajs šajs bejby, šajs šajs bejby."
Predstavte si to, dievčina, odfotená v Nebbia kraťasoch, ktoré zakrývajú asi tak päť percent zadku a sú zarezané v riti viac než Blaha u Fica, k tomu pitoreskné okolie typického rozdrbaného slovenského malomesta, t.j. neviete s určitosťou povedať, či to je Hnúšťa, Bangladéš, alebo Mogadišo v roku 1993, a k tomu motivačný popis "Nechcem byť lepšia ako iní. Chcem byť najlepšou verziou samej seba." No ja len dúfam, že tvoja najlepšia verzia seba pochopí, že keď sa chceš chváliť dobrou riťou, netreba k tomu pridávať komenty, ktorými tak nanajvýš ukazuješ, že si originálna ako slovenský rap. Alebo fotka odzadu, v poli a pri nej "Nikto nie je dokonalý. Tak si to zoberte na starosť." Toto je jeden z mnohých prípadov takých filozofických nezmyslov, keď neviem, či dievčina prekladala niečo z cudzieho jazyka a iba si vybrala zlé synonymum, alebo len žije v inom kvantovom poli ako zvyšok sveta a preto jej výroky nielenže nedávajú žiaden zmysel, ale mám z nich až dojem, že slovenčina asi nebude jej materinský jazyk. Prípadne úplne obyčajné selfíčko tváre a k tomu "Milujte život viac ako jeho logika, až potom pochopíte jeho význam." Pochopenie významu života je evidentne mimo moje rozumové schopnosti, lebo neviem ani pochopiť, čo mal tento výrok znamenať. No tak celkovo, mám chuť sa spýtať, či už ľudstvu úplne nejebe, lebo po prvé si tie baby myslia, že tie pseudofilozofické žvásty im priniesli extra lajknutia a niekoho vôbec zaujímaju, a po druhé, prečo im niekto nepovie, nech majú trochu sebareflexie a nepíšu pičoviny, lebo takýmto spôsobom budú o niekoľko rokov rovnako tragické ako taká Zmajkovičová.
Kebyže má o tridsať rokov menej a je pekná, tak má viac followerov ako Rytmus a nikomu by tie kecy neprišli jebnuté.
A to stále nie je to najhoršie, ale kým sa tam dostaneme, spravíme si ľahkú odbočku na oddýchnutie. Ženy sa chcú zavdačiť aj svojim zahraničným followerom, čo je síce fajn, len keď je ich angličtina niekde na úrovni medzi papagájom s nádorom na mozgu a touto mladou nádejou slovenského undergroundu, tak treba trochu sebareflexie. Zbytočné rozpisovať, dám zopár príkladov:
-so much of the energy, people who makes me to feel connected
-and when you stop care, what people say, you will be happy again (fotka kôz)
-if it's no okay, if it's not the end
-everything is possible, only you yourself have to want
-there is no way to wear high heals
-what a emotional rolocouster and me is beating me up
Ukazuje sa, že ani schopnosť dostať zo seba zložené súvetia nezaručuje, že to nebudú patetické sračky, ktoré sú rovnako originálne ako čínsky odevný dizajn. Práve naopak, dievčatá, ktoré na prvý pohľad pôsobia inteligentne, dokážu zo seba vygrcať toľko generických chujovín, že aj newsletter Kotlebovcov vyzerá ako dobré čítanie (odoberám už niekoľko rokov). Všetko to vyzerá ako vypľuté z rovnakého generátora (#hapinness mladej ženy), o tom, aký je ich život skvelý, plnia si svoje sny a žijú podľa seba, ako sú stále viac samy sebou, objavujú seba, cítia energiu a univerzum ich obdarilo najlepším rokom v živote. Byť sama sebou a žiť svoj život podľa seba je nová mantra modernej Instagramovej filozofky, a aj by som mal chuť opýtať sa, či sa dá byť sama niekým iným, prípadne prečo sú všetky samé sebou podobné ako vajce Krupovi, ale načo.
Okrem občasného popisu ako mesiac ovplyvňuje ich životy (pozor na spln v býkovi (netuším, čo to znamená)), alebo im voda dáva pocit pokoja, nesmieme zabudnúť na ďakovanie. Ďakovanie univerzu (viera v imaginárne bytosti už nie je in, teraz za všetko môže vesmír a planéty a jóga), rodičom, a neviem komu všetkému, ako keby práve dostali Nobelovu cenu za filozofiu a ako keby to niekoho zaujímalo. Fotky v tomto prípade nie sú iba obyčajné zrkadlové selfíčka, vystrčené kozy alebo natrčené rite, ale niečo menej prvoplánové, aj keď neviem, všetko to vyzerá presne rovnako. Až mám z toho pocit, ako keby boli všetky na rovnakom workshope u budhistických mníchov (Instagramová fotofilozofia a iné taje života), lebo kto viac ťa naučí viac o živote, ako niekto, kto je absolútne odtrhnutý od všetkého, čím je obyčajný život. Najčastejšie fotky sú zo zadu/boku so zasneným pohľadom do priestoru, aby ukázali, aké sú premýšľavé a ako hľadia do budúcnosti. Občasná jógistická póza pri výhľade, lebo to je také spontánne, pekný výhľad, tak začneš cvičiť jógu a zhodou okolností ťa pri tom niekto cvakne, škoda nezverejniť takú úžasnú #momentku. Fotky vo výskoku sú out, s tým choďte do Dubaja. Nesmieme zabudnúť na občasnú fotku otvorenej knižky. Lebo čo iné urobíte, keď vezmete do ruky knižku? Hádam to nečítate, to je so 2002. Dnes to odfotíte a jeb ho tam na Insta, aby ostatní videli, že literatúra nie je len čítanie memes na Zomri. Pre mňa je fotenie knižiek rovnako veľké wtf ako fotky z výťahu alebo Dankove prejavy. Na druhej strane, asi chápem tú potrebu, lebo pri bližšom pohľade na tie knižky sa ukáže, že k čítaniu majú asi taký vzťah ako Bašternák k plateniu pokút. Knižky sú väčšinou typické selfhelp sračky alebo alternatívna medicína, skrátka veci, ktoré sú tak nanajvýš dobré do pece na kúrenie. A ani tým si nie som istý, lebo asi by bol väčší energetický úžitok, kebyže sa tá kniha vôbec nevytlačí, lebo v energetickej politike sa vyznám asi ako Uhrík vo všetkom, takže nebudem pokračovať.
Čo napĺňa modernú instagramovú filozofku a dáva zmysel jej životu? Cestovanie a príroda. A tým sa dostavám k ďalšej časti.
Instagramová travellerka a nature loverka
Ako inak objaviť sám seba a byť najlepšou verziou samého seba (kto vymyslel tú kokotinu s najlepšou verziou samého seba, by si zaslúžil byť osratý a znásilnený kŕdľom holubov) ako cestovaním? Stále ešte existuje zopár báb zaseknutých v čase, ktoré si myslia, že Dubaj je svätý grál travellingu, a pravdepodobne si myslia, že sa ľudia z tejto exotickej destinácie poserú od závisti a pritom zabudli, že sú len v takom piesočnatejšom Chorvátsku, kde sa dostanete ľahšie ako vlakom do Svidníka,alebo Stropkova hocikam, lebo národný dopravca. Nechajme tieto v minulosti zaseknuté prípady, móda sa posunula, teraz fičí príroda. Príroda väčšinou znamená nesmierne obtiažne turistické destinácie ako napríklad Štrbské pleso, Lomnický štít alebo Chopok, skrátka absolútne unikátne a takmer nedostupné miesta, kde bez väčších problémov trafí aj priemerný idiot, ktorý si na turistiku so sebou nosí zelenú vlajku svojej obľúbenej strany (tzv naziturizmus). Výhodou týchto úchvatných a bežným plebsom nevidených prírodnych úkazov je, že baby môžu byť v teniskách a bundičke s kožušinou, a nemusia vymeniť kabelku za ruksak, nanajvýš si v záchvate turistického nadšenia oblečú nové legíny a stále sa môžu tváriť, ako milujú prírodu, v ktorej práve strávili celú polhodinu a k civilizácii majú tak ďaleko ako Kollár ku Kočnerovi. Preto nie je prekvapením, že pre tieto travellerky, ktoré si myslia, že flipflopy sú tá správna obuv na prechádzku na Spišský hrad, je momentálne Island najúžasnejšie travellingové miesto na svete. Vysvetlenie je jednoduché, ťažko nájsť miesto, kde vám prakticky stačí vystúpiť z auta a robiť fotky, ktoré vyzerajú, ako keby ste boli na konci civilizácie a všetko, čo vás obklopuje, je nekonečná príroda a pritom počujete motor auta. Uznávam, je to trochu príjemnejšie ako počúvať zvuky motorových píl, ako je bežné v našich lesoch. Ďalším plus bodom je, že toto všetko sa dá robiť v obľúbenom vlnenom retro svetri so sobmi, ktorý je vhodný tak do kaviarne na workshop o sustainable travellingu a nie na akúkoľvek vážnejšiu turistiku. Island poskytuje ideálny pomer vynaloženej energie (t.j. skoro žiadnej) vs. fotky prírody. A tak sa internety plnia rovnakými fotkami s rovnakými popismi a v podstate sa niet nad čím rozčuľovať, u mňa stále väčšia zábava pri rannom sraní, ako si čítať, kam smeruje táto krajina. A ktovie, možno aj ja prispejem niečim generickým.
2018 je môj najlepší rok --- Vesmír je ku mne veľmi dobrý --- priateľia, s ktorými cítim puto --- konečne som sama sebou a žijem svoje sny --- ľúbim bez hraníc, vidím skutočné farby a skutočných ľudí, z ktorých cítim energiu --- eat,pray,love
