Skur Prekliaty siedmy rok má, zdá sa, v mojom živote svoje neochvejné miesto, pretože keď som sa pozrela do histórie, kedy som napísala článok o ženskom starnutí Femme confuse, hádajte, čo som zložitými matematickými postupmi vypočítala. No že sa mi každý siedmy rok nielenže komplet vymení obsah kabelky (v mojom prípade hovorme radšej o polovreci, kabelka znie veľmi subtílne na to, čo ja vláčim na pleci), ale aj číselné vyjadrenie môjho pobytu na tejto planéte! To nemôže byť náhoda. Okrem toho, roky narodenia mojich detí sú 1993 (december), 2001 (jún), 2008 (júl). Hovorím vám, siedmy rok je mě tuze podezřelej.
Ok, žarty bokom. V súvislosti so spoločensko-politickou situáciou ostatných rokov stále viac uvažujem nad tým, že existujú medzi nami ľudia, ktorí nemajú radi progres, ani ako slovo, ani ako symbol, ani keby sa tak volala najlepšia šunka na svete, proste nijako. Nie. Vychodiac základnú školu, no, nech nežeriem, možno po maturite sa ich život zakonzervoval, v mozgu si ometajú stále len tie isté vychodené pamäťové stopy, ktoré sa vplyvom prostredia a rodiny vytvárajú podľa nemenného receptu už niekoľko desaťročí, vzorcovito a hlavne vzdorovito voči inováciám. Taký pekný príklad za všetky som si uvedomila dávnejšie, možno 12 rokov dozadu, keď sme sedeli na záhrade pri grile s exom č. 2 a jeho bratrancami, ich ženami a dcérami a jedna z nich prišla trochu neskôr a mala na sebe oblečené modré nohavice a k tomu zelené tričko. Pristalo jej to, ale jej otcovi sa to nepáčilo. Vystrčil bradu a predniesol riekanku, za ktorú by sa nehanbilo žiadne decko navštevujúce druhý stupeň ZŠ v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.
Zelená a modrá – pre blázna dobrá.
Venujme mu tiché poľutovanie, ten človek mal vtedy cca okolo štyridsiatky a nie, nežil celý život zavretý v polotieni nejakej pivnice. Ako môže niekto uviaznuť v predsudkoch z roku pána a ešte ich aj bez studu predkladať ako argumenty? Nuž, ako nič. Ale viete, komu dokáže človek odpustiť najrýchlejšie? Áno, sebe. A tak si tieto svoje kognitívne medzery ospravedlňujú/vypĺňajú termínmi ako „tradície“, „overené časom“, prípadne simplicitnejší „vždy to tak bolo a fungovalo to“. Smutné. A najsmutnejšie je, že ani my, crème de la crème spoločnosti z kráľovstva dokonalosti to nevyriešime.
Ale poslúži to ako dobré antré do nových trendov ženského starnutia, ktorým sa dnes chcem venovať, takže poďme na to.
Pozornému oku bez šedého zákalu určite neušiel fakt, že dnešné päťdesiatničky vyzerajú omnoho lepšie ako pri dovŕšení 50 narodenín vyzerali ich matky. Samozrejme, vstupuje do toho viacero faktorov ako spoločenské zriadenie, vzdelanie, životná úroveň, medicínsky pokrok, možnosť výberu životného štýlu, prístup k informáciám (kedy nemusíme slepo nasledovať slogany Zdravá výživa jedno vajce denne, ale môžeme, ak chceme) a ďalšie špecifické, náturou podmienené činitele (a.k.a. mindset).
Mno. Odrážajúc sa od skromných piatich téz, ktoré som pribila na dvere DM pred siedmimi rokmi, by som niektoré málinko doplnila o lessons learned.
Staré krémy vyhodíte, nahradíte ich kvalitnejšími drahšími, s kyselinou hyalurónovou, rastlinnými kmeňovými bunkami (wtf), arganovým olejom, jojobovým olejom, islandským lišajníkom, olejom z marhuľových jadier, jednoducho, obrátite sa na vieru v patlába, patlába, paprťála, paprťála.
Dovolím si odporúčanie. Doprajte si návštevu dermatologičky, alebo kozmetičky, ak máte pochybnosti v starostlivosti o svoju pleť, ak sa však dobre poznáte, doprajte si kvalitné krémy a hlavne čas na svoje rutiny. Ono to nemá len ten podporný efekt pre pleť, svoju úlohu zohráva aj vnútorné ukľudnenie v podobe rituálov, ktoré už malé deti milujú, lebo im vnášajú poriadok do ich malej mapy sveta. Chceme ksicht ako detskú prdelku? Tak sa inšpirujme!
Snažíte sa obklopovať sa mladými ľuďmi. Áno, na vás sa dívam, mládež dailymale, tys' držiteľkou rána. Bez srandy, prichádzať vďaka mladším na stále nové veci, nápady, fičúrie a informácie je vnútorne veľmi omladzujúce. Okrem všetkého iného, viete na obede reagovať na rozhovory mladších kolegov a následne vás pozdravia na chodbe, že čau!
Ponecháme bez zmien, len Petersona poprosíme o legendu k svojim memečkám, nech z toho tiež niečo máme.
Skúsite udržiavať kondičku niečím aktuálnym. Nordic walking je fajn, ale to robia aj staré babky. Na spinningu je tiež stále tá istá zostava. Takže tabata. Trpíte. Trpíte veľmi. Dušu si z jazyka zastrkávate späť do tela. Ale chodia tam pekní mladí ľudia a o to vám ide. Zamiešať sa do davu.
Tomuto sa budeme venovať trochu viac. Ženské telo má v päťdesiatke za sebou rôzne hormonálne záťaže, ktoré netreba ignorovať. Takže by som dle kondičky každé soudružky kombinovala aeróbne a anaeróbne cvičenia a čo i tu dušu dám a bárs by som si vyslúžila titul ezopizdy, tak kvôli mobilite, balansu a dychovým cvičeniam by som do svojho života pridala jógu. Nepotrebujem mať tehličky na bruchu, potrebujem mať pevný stred tela, aby ma nebolel chrbát. Nepotrebujem, aby som mala nohy ako Kucherenko, čo jej kolenami prepichujú silónky, potrebujem stabilitu a obuť si ponožky bez vykladania nohy na stoličku. Nepotrebujem ruky ako vzpierač, potrebujem sa udržať v planku a tak celkovo v živote. Potrebujem flexibilitu, vnútorný kľud, vytrvalosť a dobré trávenie. Takže kombinujem intervalový tréning a jógu v pomere 2:3. A cítim sa skutočne dobre. A v skupine sú, až na jednu pani, všetko mladší ľudia odo mňa.
Otestujete na sebe literatúru, ktorú čítajú mladí. Poradíte sa s najstarším potomkom a dáte sa do lúskania Piesne ľadu a ohňa. Sem-tam sa pýtate What´s the frequency, Kenneth?, ale dobre. Nie je to síce pre šedé bunky crossfit, ale aj za drep je človek vďačný.
Tu by som to poopravila na – proste čítajte. Beletriu, literatúru faktu, životopisy, básne, počúvajte podcasty, audioknihy, skrátka podnecujte svoju obrazotvornosť a schopnosť vytvárať si nové záložky vo svojej pamäti. Majte záľuby a pestujte si ich. Vypimpujte si svoju vnútornú izbu tak, aby vám v nej bolo dobre aj samej, len tak, bez chleapíka.
Príjmete ponúkané nové pracovné miesto v rámci organizácie. Musíte sa síce naučiť háfo nových korpovýrazov a zvládnuť zapôsobiť odbornosťou na výrobárov, ale idete do toho, čo bolí, to rastie (áno, áno, kopať ich medzi nohy mám chuť ráno, na obed a večer).
Zmena pracovnej pozície vrámci firmy je nižšia obtiažnosť. Vyšší level je preskočiť do spoločnosti, ktorá má odlišné pole pôsobnosti, odlišné pracovné procesy, pravidlá fungovania a odlišné technológie. Takáto zmena je prudko individuálna záležitosť a je podmienená istou nezávislosťou človeka, pretože ho čaká mnoho dní, kedy nebude mať istotu v tom, či koná správne a či niečo neposerie, od čoho, povedzme si úprimne, v tomto veku už aj odvykol. Odporúčam len dobrodružným povahám a zenovým guru. Takáto zmena však prináša aj sprievodné javy a obmeny v celkovom fungovaní, poskytuje mnoho situácií, v ktorých sa o sebe a svojom okolí dozviete nové veci a to se vyplatí!
Aha, asi som na začiatku mala spomenúť najdôležitejšiu vec. Vnímajte s kľudom to, že starnete. Úplne v pohode a s úsmevom príjmite gratuláciu svojho brata, ktorý vám povie – všetko najlepšie, ty stará onuca. Pretože viete, že o tých bájnych 7 rokov mu to môžete vrátiť, lebo niet na svete toho, komu by roky bežali späť.
