Koľko feministiek je potrebných na výmenu žiarovky?
Raz mi pod jedným z mojich článkov niekto napísal, že mi nejaká slečna musela v živote strašne ublížiť a že sa to prejavuje písaním nenávistných bludov o ženách. Je síce pravdou, že by o mne mohli natočiť film 7 rokov vo Friendzone a svoje skúsenosti môžem rozdávať ako prípadovú štúdiu na FMTRAK UBS (Fakulta Mám ťa rada ako kamaráta Univerzity pre Beta samcov). Ale takisto je pravdou, že som sa cez to už dávno preniesol, som úplne nad vecou a vôbec nie som zatrpknutý, ani sa nepotím keď ju stretnem a už vôbec si nečítam dokola naše staré konverzácie a nerozmýšľam, čo som mohol spraviť/povedať inak a vlastne je to aj tak blbá hnusná tučná št... Ehm.
Tým som chcel povedať, že nie je pravdou, že by som neznášal ženy. Ja ženy milujem, keď sa podarí, aj tri minúty vkuse. Ako však nevie pochopiť množstvo slovenských umelcov, čo sa prepracovali až do vychytenej rubriky Daily Trash - závisť, nenávisť (#povedzkadiaľmámísť) nie sú nevyhnutným predpokladom pre kritiku. Takže tak, ako môžem zbožňovať Manchester a aj tak vedieť, že hrajú napiču nie sú práve v najlepšej forme, ma môžu aj neskutočne srať niektoré veci na ženách a stále nemusím byť mizogýn (škrtám si ďalšie slovo, ktoré som vždy chcel použiť v článku). Tak, keď už som sa vyplakal, môžeme konečne prejsť na to, čím ma kuchyne vytočili naposledy.
Ako raz polemizoval jeden z najväčších mysliteľov dneška Niekto – keď je ľuďom príliš dobre, začnú riešiť pičoviny. Jeho záver bol síce ten, že ľuďom jebe stále rovnako, len je to teraz viac vidieť, ja si však dovolím tvrdiť, že banalita záležitostí, ktorým sú ľudia ochotní obetovať svoj čas, stúpa priamo úmerne tomu, ako veľmi dobre im je. A ešte som potreboval zámienku ten článok znova vytiahnuť, lebo ho radím medzi moje all time top 10 na DM. Objektívne môžeme povedať, že ženám v celej histórii ľudstva nikdy nebolo tak dobre ako teraz, môžu sa teda zaoberať sprostosťami ako je extrémny feminizmus, tzv. feminacizmus.
Keďže sa feminizmu venuje vo veľkom už aj Hermiona svojou He for she kampaňou – inak celkom dobrý názov pre kliniku vykonávajúcu operácie zmeny pohlavia – nastal najvyšší čas, aby som si problematiku naštudoval aj ja. Nech sa, reku, máme o čom baviť, keď raz na seba narazíme v Ponorke. Feminizmus je fajn, keďže sa snaží o zrovnoprávnenie žien a mužov v spoločnosti. Dáme teraz stranou fakt, že nikde nevidím protesty za viac žien medzi žumpármi alebo deratizátormi a väčšinou im ide len o miesta vo vrcholovej politike a vedení firiem. A takisto treba povedať, že podobne ako pri chlapoch vychádza na jednu Radičovú desať Mezenských, takže viac žien v politike nemusí nutne znamenať posun k lepšiemu. Ale k pointe - ako povedala Hermionka, feminism is not man-hating.
Na druhej strane feminacizmus (strašne čudne to znie v slovenčine, JÚLŠ by sa tomu mal povenovať) je obviňovanie mužov z takých neskutočných sprostostí, že by sa to neuživilo ani ako zápletka Paneláku. Od znásilňovania komplimentami (a nemyslím tým šmaky ako Ass so fine, I would drag my balls through a mile of broken glass just to hear her fart through a walkie-talkie) až po utláčanie korporátnym dress-code. Feminazis oslavujú ako víťazstvo napríklad aj nedávnu kauzu, kedy dohnali doslova k slzám chlapíka, KTORÝ ZAPARKOVAL SONDU NA SKURVENEJ KOMÉTE, lebo sa im nepáčilo, čo mal pri tom oblečené. A pritom sa stavím, že tie isté ukričané jebliny v nejakej americkej Eurodiere parkujú cez dve miesta, aby neoškreli auto o stĺp. To je to isté, ako keby dal Messi vo finále Ligy Majstrov víťazný gól po tom, ako nasadil jasle všetkým protihráčom. Aj tým na lavičke. Cúvajúc. S dresom prevlečeným cez hlavu. A na druhý deň by sa všade rozoberalo, prečo mal čierne kopačky a nie ružové, že to len podporuje sexizmus vo futbale a že za Barcelonu by malo hrať viac žien.
Ďalšie perličky, za ktoré vďačíme feminazis – fenomén Hollaback videí, kde sa odvážne ženy vydávajú do ulíc so skrytou kamerou napriek nebezpečenstvu poníženia, poškvrnenia, pošpinenia, zneuctenia a znásilnenia. Nerobia to, samozrejme, v Indii, to by bolo nebezpečné. Robia to napr. v New Yorku a tie sexistické prasatá im normálne bez okolkov na ulici zaprajú dobré ráno. Skinny shaming, čo v preklade znamená, že každá žena je krásna bez ohľadu na jej proporcie, pokiaľ teda nie je chudá. Vtedy je to anorektička a mala by sa najesť. Rape culture, čo je zasa pocit, že celá spoločnosť je šovinisticky zameraná na prevenciu pred znásilneniami tým, že odporúča ženám neobliekať sa vyzývavo. Jasné, aj keď bude žena chodiť po parku v noci holá, nikdy si „to nepýta“. Ale tiež neťaháte telefón za sebou na šnúrke, lebo by ste sa právom obávali, že vám ho ukradnú. A posledný, asi najnebezpečnejší prínos feminazis pre modernú spoločnosť – armáda žien, ktoré našli vynikajúci spôsob, ako sa kurviť a pritom si zachovať dobrú povesť – jednoducho toho nešťastníka ráno obvinia zo znásilnenia.
Feminazis nie sú prvá ani posledná skupina, čo bojuje za svoju vec úplne nevhodným spôsobom, ktorý má presne opačný efekt. Cesta je pritom – podľa mňa – celkom ľahká. Pre začiatok prestaňte chlapov nútiť šťať posediačky a radšej sa zamyslite nad tým, či ideu sexistickej spoločnosti náhodou sami neudržiavate. Case in point: komentáre pri ženských fotkách ako „Nechápem na čo čakáš, ty by si mohla byť modelka!“ alebo „Do časopisu s tebou!“. Teraz nemyslím prípady, kedy slečna vyzerá ako cesta do práce v pondelok ráno a kamošky jej len umelo (a zbytočne) nafukujú ego. O tých som písal minule. Hovorím o reálne dobre vyzerajúcich ženských, ktorým ich pridrbané kamarátky/tety/staré mamy vtĺkajú do hláv predstavu, že je úplne nepodstatné či sú v niečom dobré, či majú na niečo talent alebo aké sú múdre – akonáhle dobre vyzerajú, automaticky im bola predurčená životná cesta chodiacej dekorácie a všetko ostatné má ísť bokom.
Za to, čo teraz napíšem, ma buď zmlátia ako toho chlapíka, čo vynašiel podprsenku, ktorá ženám pri behu drží sesky v stabilizovanej polohe, alebo si vyslúžim nálepku M’lady Fedora White Knight Faggot, ale ak si aspoň jedna vezmete k srdcu to čo teraz napíšem, môj boj nebol márny. Milé dievčatá, ignorujte rady svojich príbuzných a známych a vyserte sa na modeling. Prestaňte dúfať, že ste len maličký krôčik od Playmate of the year a začnite sa viac prezentovať svojim modzgom. Vaše cecky vyvesené na instagrame v krátkodobom horizonte 5 sekúnd kým prejdeme na ďalšiu fotku síce potešia, ale v tom dlhodobom vašej sebaprezentácii uškodia. Rešpekt si treba zaslúžiť. A ak je pre vás osobne už neskoro, pretože máte cez 1000 followerov a Dan Bilzerian lajkol jednu selfie z kúpeľne, urobte niečo aspoň pre tú ďalšiu generáciu - podporujte malé dievčatá v rozmýšľaní (dobrý článok tu). A aby som to ukončil v súlade s tónom celého článku:
-Čo poviete žene s dvoma monoklami?
-Nič, už ste jej povedali dvakrát.
