Ostatný víkend v Prešporku, európskej metropole celosvetového významu, zorganizovali naši radní akciu pre ľud (to asi v rámci solidarity) a zároveň kásting novej reality show "Farmár hľadá trh", to celé pod názvom "Farmárske prdy".
Plný nadšenia, že konečne bude pokojnejší víkend a nebudem potrebovať klonovňu, aby som stihol každé excelentné podujatie v tejto metropole, odhodlal som sa podporiť aj túto akciu a hneď a teraz musím skonštatovať že sa oplatilo!
V prvom rade chválim nápad lokácie. Geniálne to páni radní vymysleli, najprv niekoľko rokov dozadu pod zámienkou konania rôznych väčších spoločenských akcií "asanujú" (tak sa dnes hovorí zničeniu) park na Hlavnom námestí, pretože zeleň do mesta nepatrí, následne do rovnako zlého stavu dostanú budovu s názvom Stará tržnica (aby nedošlo k omylu - tá budova nesmie slúžiť ako trhovisko, tobôž nie ako prístrešok pre podobné akcie. Názov je čisto náhodný), aby tak neskôr mohli presunúť akciu pre par tisíc ľudí (predpokladaná návštevnosť) do zeleného parku! Nielenže tak prezieravo bojovali proti kríze už v časoch, kedy žiadna nebola, lebo umožnili vytvorenie pracovných miest pre robotníkov, ktorí námestie "revitalizovali" (ďalší nový pojem, tento zastrešuje slovné spojenie "postavíme otrasnú nepraktickú a nefunkčnú kokotinu"), ale v aktuálnej dobe pripravia pôdu pre mestský skrášľovací spolok, ktorý sa po akcii môže realizovať v obnove rozdupanej a zničenej trávnatej plochy a okolitých porastov. Exemplárne sofistikované!
Zvolené miesto ale samozrejme nebolo len tak, aby sme nejaké to euro do kasy verejným tendrom zvolenej spoločnosti poslali, ale istotne aj aby poňalo ten nával ľudí, stánkov, zabávačov a pódia! Hlavne teda to pódium. Žiaľbohu, alebo chvalabohu že žiaľbohu, pódium i tu okupovali primárne dve skupiny ľudí, čo by ten kultúrny zážitok medzi ľud šírili.
Prvou skupinou sú batoľatá, v tomto prípade prevedenie posranci a budúci posranci (tzv. snažilkovia) s ich obľúbenou hračkou "onánia, ako sme to zvládli, alebo prečo nás voľte (naďalej)"! No kto by si toto rád nevypočul, samá chvála, to hneď máte chuť bežať k urne a hodiť si to (tam) sám...
Druhá skupina sú ľudové súbory. Je všeobecne známe, že kto chová ošípané, dojí kravy, alebo okopáva panské, ten musí škriekať a pískať, ba aj nejedno "Juch!" na plné pľúca zrevať a tak nemožno dopustiť pokojnú sobotu, ale treba strašiť deti v kočíkoch a nenechať ich spať pri prechádzke cez park. Veď kurva, keď už dotujeme tú Maticu slovenskú, tak nech z toho aj niečo ten nevďačný ľud má! Hlavne Prešporok sem, Prešporok tam, maďarčina a nemčina sú minulosťou, síce sme kozmopolitní, ale lokálpatrioticky založení! Preto "Vretienko my padáááá, kto že mi ho pódáááá...nemám tu milieho, ani brátááá jéhóóóóó...!"
Keďže sme národ chudobný a tými hnusnými Maďarmi a Američanmi a Európou a každým utláčaný, nemôžeme ľudí zdeptať a ukázať im na čo peniaze nemajú a čo si nesmú dovoliť. Aupark sme cielene preto prekryli faunou a na miesto konania festivalu zdravého bio jedla (to bio je významné! V zahraničí si na ňom zakladajú, musíme aj my!) pozveme len zo desať stánkov.
Veď taký úbohý slovák, pardon, Slovák by len žalostne na staré kapce pozrel, z miešku horko-ťažko jeden dukát vylovil, brucho mu zatiaľ hladom zaskuvíňa a so smutným pohľadom by hneď na panské odišiel...
Načo na niečom s názvom "Farmárske trhy" priniesť stánky s jedlom a občerstvením! Drevené žufanky a mažiare treba, hrnce a kastróly a samozrejme, slovenské ľudové dedičstvo: chľast. Veď nejaký farmár sa tu už potom ukáže, my mu dáme na frak; ešte by na nás zarobiť chcel!
A i tak - jedlo je len zamaskovaný smäd. Jeden stánok so syrom, druhý s klobáskami a tretí s chlebom. Viac netreba a basta!
Slovák ale nie je tak chudobný ako sa zdá a vie čo je pre neho dobré! Čo je zadarmo je zlé (pokiaľ to netreba ukradnúť) a preto hŕŕŕ kupovať balenú vodu. Stánok BVS, ktorý ponúka pitnú zdarma a veru je to možno poslednýkrát vďaka privatizácii (učíme sa tretie cudzie slovíčko, tentoraz znamená "rozkrádať") vodárenskej spoločnosti, treba silou mocou odignorovať. Veď určite i tak tá voda nespĺňa nejakú tú smernicu veľkého eurobrata!
Všetky tieto postrehy človeku bijú do očí behom celých sedem minút, čo na mieste zotrvá. Ešte sa treba udrieť do hrude: "Ej, ale sme to tým kurvám na dedine ukázali, že akých to máme mestských farmárov!" a spokojne zotrvať s pocitom víťazstva mestského ducha nad zdravým rozumom!
Len mi je ľúto, že som sa nedozvedel, či sa ten farmár vlastne na tom trhu našiel, alebo nie... Treba kuknúť straty a nálezy.
Pic by Tarelkin
