Minule som si niečo googlil o našej najväčšej rieke. A tak ma to zaujalo, že som sa chcel podeliť. Lebo veď DM vzdeláva. Okrem iného.

Pár mokrých faktov. Dunaj pramení v Nemecku a končí na pohraničí Rumunska a Ukrajiny. To bolo stručné čo? Tak nič. Ideme ďalej. Na jeho brehoch stoja 4 hlavné mestá. Aj to ste vedeli? Hmmm. Jeho dĺžka je 2857 km a preteká 10 štátmi. Na Slovensku má dĺžku 172 km. To je skoro, že nič. No napriek tomu sa na našom území dejú s Dunajom zaujímavé veci. Totiž to milý Dunaj na Slovensku výrazne mení svoj spád. a charakter horskej rieky na nížinnú. A tak sa z pomerne dravej a rýchlej rieky u nás mení na lenivca. To si veľa ľudí neuvedomuje. Spád rieky tesne pod Bratislavou je 39 cm/km. No pod Palkovičovom len 9 cm/km. Pre nás to znamená, že u nás vytváral Dunaj vnútrozemskú deltu s mnohými ramenami a mokraďami. Zároveň to spôsobuje ukladanie splavených štrkov z Álp, lebo veď keď klesne rýchlosť prúdenia, šutre a piesok už nedostávajú toľko energie a začnú sa u nás povaľovať. To sa dialo tisíce rokov a vďaka tomu máme na Žitnom ostrove jednu z najväčších zásobární pitnej vody. Hrúbka štrku vraj dosahuje na niektorých miestach cca 400-500 m. Spôsobuje to ešte jednu zvláštnosť. Splavené štrky a piesky vytvorili tzv. dejekčný kužeľ a Dunaj si vytváral korytá na jeho povrchu. Takže tečie vyššie ako sú okolité polia a mokrade. Kedysi Dunaj u nás ani nemal hlavné koryto, ale meandroval po dosť širokom území systémom ramien. Keď si otvoríte google mapy a dáte satelitné zábery, stále je vidno stopy ramien a masívne meandre Dunaja a Malého Dunaja. Všetko by bolo v pohode, život okolo veľkej rieky je romantický do chvíle, kým neprídu záplavy. Príroda sa z toho spamätá celkom v pohode. Ale je tu jeden obyvateľ, ktorý na všetko musí mrnčať a do všetkého hádže vidle. Áno, tušíte správne, bober to nie je, kurwa. A tak si človek cca od 13. storočia staval hrádzky, odkláňal tok a budoval lokálne ochrany, aby ochránil svoje obydlie. Veľmi to nefungovalo. Potom prišli učenci a začali budovať a spevňovať systematickejšie. Skúste si vyhľadať napríklad práce LanFranconiho. A tiež to občas nefungovalo. Ale do polovice 19 storočia boli vybudované súvislé hrádzky. Tie však nedokázali ochrániť pred veľkou vodou, usmerňovali iba tok. Hlavné koryto stále neexistovalo. S búrlivým rozvojom paroplavby išlo ruka v ruke budovanie hrádzí a tak Dunaj dostal definitívne nanútené koryto. Sem tam mrnčal a protestoval a občas dal o sebe vedieť. Hrádze preto museli byť spevňované a navyšované. No a potom prišiel pamätný rok 1965 a bolo po paráde. Pri prietoku cez 10 000 kubíkov za sekundu (priemerne je u nás v Dunaji prietok 2000 kubíkov/s) to išlo doslova dole vodou. Pod hrádzami sa začali objavovať vývery, neklamný znak, že sa voda dostala tam, kam nemala. Najhoršie je, že keď už taký výver nastane, je veľmi zle. Voda so sebou unáša najjemnejšie čiastočky a vyplavuje z hrádze materiál, tá sa stáva nestabilnou a hrozí jej deštrukcia. Rýchla pomoc je výver obstavať vrecami s pieskom a dúfať, že sa výver neobjaví kúsok vedľa. No a presne to už nepomohlo. Ako aj. Pri tejto povodni sa objavilo 2300 výverov. 15. júna doslova zmizlo 80 metrov hrádze pri Patinciach a z Komárna sa na chvíľu stal ostrov. Len o dva dni besniaca voda roztrhla hrádzu medzi Číčovom a Kľúčovom. Opäť pár mokrých faktov. Zaplavených bolo 94 000 hektárov pôdy, zničených 3900 a poškodených takmer 6200 domov. Kontaminované všetky studne, pomáhala armáda. Ako bonus sa 25. júna roztrhla hrádza pri Kolárove. Po tejto katastrofe sa začalo rozmýšľať, ako definitívne vyriešiť ochranu obyvateľov a ukázať Dunaju, kde je jeho miesto. Ďalšie zvyšovanie hrádzi by nepomohlo, lebo pri povodni by už vytápalo Bratislavu. A bolo by to veľmi drahé. V podstate už od 50. rokov sa začali úvahy nad spoločným projektom s Maďarskom o skrotení Dunaja.

Povodne však neboli jediný pálčivý problém Dunaja. Na jednej strane povodne zanášali koryto a znemožňovali plavbu po Dunaji, takže sa celoročne museli bagrovať kritické brodové miesta, kde Dunaj dosahoval hĺbku sotva 2 metre. Na druhej strane, vybudovaním vodných diel na hornom toku v Rakúsku a Nemecku klesol transport štrkov a koryto Dunaja sa začalo prehlbovať, lebo od nás odchádzalo viac štrku, ako prichádzalo. To spôsobovalo pokles vody v Dunaji, vysychanie ramien, pokles spodnej vody v studniach. Ako pikoška je prístav Bratislava, ktorý má vybudované bazény vysoko a pri nízkych stavoch vody tam lode jednoducho nevedeli vplávať a mohli akurát tak kotviť pred prístavom aj s nákladom. To je celkom pech, ak chcete niečo prekladať, vykladať, nakladať a taký prístav je vám tak povediac na figu.

Ako sa to celé vyriešilo si nechám na pokračovanie.