V každom vojnovom konflikte sa vo väčšej, alebo menšej miere využívala aj vojnová lesť. Druhú svetovú vojnu nevynímajúc. Poznáme napríklad nafukovacie tanky, ktoré mali zmiasť nepriateľských pozorovateľov, zastrieť skutočné počty vlastných jednotiek, alebo naopak simulovať útok iným smerom ako skutočný.
Nafukovací tank Sherman
Ďalším obľúbeným trikom boli falošné letiská. Skúšali ich aj Briti počas leteckej bitky o Britániu, ale pravými majstrami ich použitia sa stali Nemci. Mali zmiasť spojeneckých pilotov, aby zbombardovali falošné letiská a tým ochrániť skutočné.
Na jednom takom falošnom letisku slúžil aj poručík Luftwaffe Werner Thiel. Bola to pohodová služba, žiadne strieľanie, žiadni mŕtvi. Postavili 10 falošných lietadiel z dreva a plátna, každý deň ich troška popresúvali po lúke (pretože aj keby vyhodnocovača leteckých snímkov robil účtovník Fantozzi, tak by poňal nejasné podozrenie, že lietadlá, ktoré už týždeň stoja na letisku bez pohybu, sú nejaké divné). Večer zaskočili do dediny za dievčencami, hlavne, že súložili vlasti. Pohodu im pokazilo prieskumné lietadlo, ktoré bolo predzvesťou blízkeho bombardovania.
Drevená Junkers Ju 87 Stuka
A nemýlili sa, Werner sa akurát kopal od nudy do zadku oddychoval, keď bol vyhlásený letecký poplach. Celá jeho jednotka okamžite vyštartovala do bunkra, ktorý mali presne pre tento účel prichystaný. Potešilo ich, že splnili svoju úlohu a tí sprostí Angličania idú bombardovať pár brvien, ale zároveň sa celkom rozumne obávali, že ak do krytu nestihnú dobehnúť, tak pobehujúci personál len utvrdí Angličanov v tom, aby na letisko zhodili všetko, čo mali naložené v lietadlách.
Stihli to, zalezení v bunkri čakajú, počujú prelet lietadiel, pískanie bômb (upozornenie: neviem, či bomby pri páde naozaj pískajú, a už vôbec netuším, či pískali tieto, vymýšľam si ako vždy, nebite ma) a nič, žiadny výbuch. Obávajú sa, že ide o bomby s časovačom a vybuchnú, až keď ako idioti vylezú z úkrytu. Preto v bunkri nepokojne prečkajú noc a dobrovoľníka pošlú na prieskum až na druhý deň ráno.
Po letisku nájdu rozsypané bomby, ale sú nejaké divné. Jednak nevybuchli, ale ani sa nezaryli do zeme tak hlboko, ako by mali. Keď sa odvážia prísť bližšie, zistia, že sú vyrobené z drevenného brvna a je na nich napísané Wood for Wood. Všetci sa pozrú na jediného vojaka, ktorý vie trocha po anglicky. Chvíľku slabikuje, chvíľu neveriaco zíza na bombu a potom hovorí kamarátom: "Drevo za drevo." Najskôr nechápu, ale potom im to docvakne, oko za oko, zub za zub, drevo za drevo. Spojenci odhalili ich skvelý plán hodný kojota z Road runnera a ako vztýčený prostredníček im zbombardovali drevené letisko drevenými bombami.
Werner Thiel vtedy a pred pár rokmi s maketou drevenej bomby
V tomto momente sa mnoho historikov a fanúšikov lietania rozchádza. Polovica z nich hovorí, že je to blbosť a iba krásna legenda, druhá časť to berie za fakt. Skeptici argumentujú jednak logikou. Oveľa rozumnejšie je predsa falošné letisko ignorovať a nechať nepriateľa ďalej trtošiť s drevami, ako im oznámiť "ty netušíš, že ja viem." Po druhé, falošné letiská bývali pomerne často chránené skutočným flakom (vysvetlivka pre dámy, FLiegerAbwehrKanone - protilietadlovými delami). Riskovať životy pilotov a pár lietadiel len kvôli vysmiatiu nepriateľa je proste niečo, čo by žiadny nadriadený neschválil. Ak by o tom, samozrejme, vedel.
Ja som na strane romantikov, ktorí tvrdia, že to bola súkromná akcia pár pilotov, ktorá nebola odsúhlasená velením, ale počas nejakej skutočnej akcie si "odskočili" trocha pozdvihnúť morálku a potrollovať.
Dva články v jednom, ako dôkaz si dáme podobný debilný nápad, ktorý sa odohral o nejakých 20 rokov neskôr.
Jeseň 1965, z lietadlovej lode USS Midway lietadlá bombardujú Vietnamcov. Trocha ich trápi nedostatok munície. Pentagon to vyriešil jednoducho, lietadlá lietali do boja s polovičným nákladom bômb. Z hľadiska taktiky je výhodnejšie poslať do boja 2 lietadlá, každé so 4 bombami ako 1 lietadlo s 8 bombami, pretože ak v prvom prípade jedno zostrelia, tak na cieľ dopadne aspoň polovičný náklad bômb. Piloti so stratami zhruba jedného lietadla denne boli skôr opačného názoru a veľmi sa im nepozdávalo riskovať dvojnásobný počet pilotov s poloprázdnym/poloplným lietadlom.
Morálke to, samozrejme, veľmi nepridalo, tak vymýšľali hovadiny. Clarence William “Bill” Stoddard zachránil poškodenú záchodovú misu, ktorú podobne ako všetky odpadky z lietadlovej lode plánovali hodiť cez palubu.
"Na čo sú mi vrtuľníky?" Ale nie, táto fotka s článkom nesúvisí, po páde Saigonu sa snažili evakuovať čo najviac ľudí a nahádzali do mora helikoptéry, aby bolo viac miesta pre utečencov.
Pár jeho kamarátov v dielni na misu namontovalo úchyty, zadný chvost z bomby a dokonca aj špičku s rozbuškou. Bill si ju potom nechal pred ďalšou misiou so svojím poloprázdnym lietadlom VA-25 A-1H Skyraider číslo 572, podvesiť pod krídlo. Počas štartu palubný personál stál tak, aby nikto z veliteľkého mostíka/riadiacej veže (netuším, aká je terminológia na lietadlových lodiach) nevidel na tajnú výzbroj Skyraidera.
V momente, kedy sa už vzlet nedal zastaviť, si náklad všimli aj na mostíku. "Čo do pekla, je pod pravým krídlom tej 572-ky?!" Počul som, že skúšame biologické zbrane, ale že vyzerajú takto, to som netušil.
Ešte fotka do rodinného albumu
Bill doletel nad cieľ, jeho parťák s ním letel celý čas v tesnej formácii, aby prieskumnou kamerou namontovanou len pre tento účel, zachytil epický moment odhodenia záchodu. Video som, bohužiaľ, nenašiel. V tomto prípade išlo o CAS misiu (Close Air Support, blízka letecká podpora, t.j. presný zásah v tesnej blízkosti vlastných jednotiek). Pred útokom čítali piloti zoznam vezenej výzbroje FAC (Forward Air Control, predsunutá letová kontrola, týpek sediaci na zemi, v cieľovej oblasti, ktorý oznamuje pilotom, tu som ja, odtiaľto-potiaľto sú naši, rákosníci sú až za tou riečkou).
Aby bolo všetko v súlade s regulami, tak mu nahlásili aj záchodovú bombu, zoznam výzbroje zakončil slovami "A jedna s kódovým menom Domestos (v origináli povedal Sani Flush)." Keď si vyjasnili, kde sú zlí chlapíci, prešli Skyraidre do strmhlavého letu a zhodili bomby spolu s hajzlíkom. V tomto momente mal Bill viac šťastia ako rozumu, veľmi jednoducho sa mohol dostať do všetkých leteckých štatistík ako jediný pilot, ktorý jednou ranou zostrelil súčasne seba aj svojho wingmana.
Napriek krídelkám aerodynamiku neojebeš, misa sa hneď po uvoľnení začala správať veľmi nepredvídateľne. Teda, ja síce nie som pilot, ale predvídal by som, že nepravidelný kus porcelánu nebude mať ideálne letové vlastnosti. Misa urobila pár sált, takmer trafila krídlo 572-ky a potom len tesne minula natáčajúceho wingmana. FAC tvrdila, že pekelne pískala celú cestu dole.
Možno by sme sa dočkali aj ďalších zábavných historiek od Billa Stoddarda, ale o rok neskôr bol so svojou 572-kou zostrelený, keď ho naraz trafili tri protilietadlové rakety, čo mu nedalo žiadnu šancu na prežitie.
Pre viac info zdroje, ale oba som viac-menej vyčerpal :-)
https://theaviationgeekclub.com/time-u-s-navy-1h-skyraider-dropped-toilet-bomb-north-vietnam/
