Nepozastavili ste sa v mojom minulom článku nad slovným spojením integrovanie per partes? A čo taká funkcia zadaná implicitne? Alebo konvergencia/divergencia nekončených radov? Nevyvedie Vás z miery ani to, že sínus nemá limitu v plus ani mínus nekonečne? Znamená to, že

a) vyššie uvedené pojmy sú Vám dobre známe a rozumiete im,

b) nikdy ste nič také nepočuli ani nepotrebovali k životu (alebo aspoň k štúdiu).

Nie všetci majú to šťastie, a viacerých nešťastníkov, ktorí toto a mnohé iné k štúdiu potrebovali, a nerozumeli tomu, som mala možnosť doučovať. Najčastejšie doučovaným vysokoškolským matematickým predmetom býva bezo sporu matematická analýza. Nech si pod týmto pojmom predstavíte čokoľvek, dajte to, prosím, do nekonečno rozmerného priestoru a už idete v ústrety hrôzam krásam matematiky.

Takýto úvod nemá za účel odstrašiť čitateľa, ale chcem ním navodiť atmosféru, akú študent zažíva pred posledným pokusom absolvovať skúšku z predmetu takéhoto typu. Na prvé dva pokusy veľa úsilia nevynaloží, dúfajúc, že z mobilu/tabletu/iného múdreho zariadenia to nejako odpíše. Skúšajúci však, aspoň na našej fakulte, neboli blbí a múdre zariadenia po zadaní príkladu vypľuli výsledok „error“ a kamaráti. Takže študent sa spamätá a podá si prihlášku na sociálnu prácu zoženie si doučovanie.

Prvýkrát som nejakého vysokoškoláka doučovala ešte ako prváčka. Nie na gympli, zasa taká múdra nie som. Matne si spomínam, že išlo o derivovanie, čiže niečo, na čo sú „vzorčeky“, ktoré keď sa naučíte, ste za vodou. Takže toto doučovanie sa podobalo na tie základo- alebo stredoškolské doučká - bolo treba niekoho donútiť naučiť sa tieto pravidlá. Takže obsah doučovania zaujímavý nebol. Ani náhodou. Zato však miesto doučovania. Chalanisko, asi hanbiaci sa za bordel na intrákovskej izbe, a ešte viac sa hanbiaci ísť do študovne, to vymyslel tak, že doučovanie bude v kaviarni. Ok, nemám problém. Keďže mesto XY 1 som vtedy ešte dobre nepoznala, dohodli sme sa, že sa stretneme na zastávke a odtiaľ pôjdeme do tej kaviarne. Z nej sa však vykľula „hospůdka páté cenové skupiny“, kde pán za pípou vyzeral zdatne ošľahaný vetrom krčmových ventilátorov. Jediným šťastím bolo to, že ešte nebola dostatočná poobedná hodina na stretnutie štamgastov, a tak si túto doučovaciu komédiu nevypočulo veľa divákov. Aj hluk v hospůdce bol znesiteľný, čiže mi hlas odišiel až po celej hodine. Doučovaný si však veľmi neveril, a tak tam radšej rovno ostal, že: „Zajtra to snáď nejako dám.“ Neviem, či za vytúžené písmenko E mal potom viac vďačiť mne alebo borovičkovej víle, ale poďakoval sa obom. Vopred.

Ďalšie doučovania vysokoškolákov som potom striktne smerovala na pôdu našej alma mater alebo na izby doučovaných, a tak som sa jedného dňa ocitla v zazobanej štvrti horeuvedeného (ďakujem za nerozdelenie) mesta. Takže táto „výsada“ doučovať boháčov pokračovala. Tentoraz to bola baba. Chalaniska som nepomenovala, tak nech táto holka je Silvia. Študovala, alebo sa o to úporne snažila, na škole, z ktorej sme si so spolužiakmi uťahovali, takže som predpokladala, že sa na doučovanie nemusím nijako pripravovať – skúšku z podobného predmetu som úspešne absolvovala asi týždeň pred stretnutím so Silvou. Avšak už prvé príklady, ktoré na mňa vytiahla – pre fajnšmekrov integrály – boli veľmi vzdialené od môjho chápania jednoduchých príkladov, ako stálo v dopyte po doučovaní. Bože, to znie v blbo. Ako stálo v inzeráte, ktorým si Silva hľadala niekoho na doučovanie. Toto je zasa dlhé. Ostanem pri tom pojme dopyt. Pár príkladov som jej vysvetlila sfleku a bez problémov, ale na ďalšie som sa musela dlhšie pozerať aj ja, a tak som sa s ňou dohodla, že dve hodiny matiky v kuse stačia, a že sa stretneme zajtra.

Nešla som sa pretrhnúť, aby som si riešenia príkladov pred ďalším doučovaním dopodrobna pripravila, ale zasa som nechcela vyzerať ako teľa, ktoré zabudne všetko pár minút po urobení skúšky. Teda som musela kamuflovať pravdu a pospomínať si na tie kúzla pri integrovaní (ak ste v poho dali pojem derivácia, povedzte si, že integrovanie je len opakom derivovania +/- detaily a je to). Doučiť sa niečo sa pokúsila aj Silvia, a tak nám to na ďalší deň išlo lepšie a prešli sme temer všetky typy príkladov, z ktorých mala pozostávať skúška. Pre lepší zárobok väčšiu istotu, že baba skúšku zvládne, sme mali aj tretie doučko. Napokon z toho bolo krásne B, čiže najlepšie písmenko z ročníka (ročník u nich = cca. 120 kusov).

Ku koncu iného semestra sa na mňa s prosbou o pomoc - práve s matematickou analýzou – obrátila prváčka Miriam. Z prvého termínu vyletela, a tak jej ostávali ešte dva pokusy. Doučovanie prebiehalo v normálnom prostredí – jej izba na intráku – a aj obsah doučovania bol slušný, z môjho pohľadu pár základných vecí. Miriam však už nemala veľa času, však prečo si nezháňať doučko dva dni pred opravným termínom, a hoci som urobila, čo bolo v mojich silách, t. j. tri hodiny (tie normálne, nie vyučovacie) matiky v kuse boli už aj na mňa priveľa. Miriam ma však uistila, že jej to veľmi pomohlo, a papiere, na ktoré sme písali, si vezme na skúšku, a hádam sa budú hodiť... Pamätala som si, kedy má mať onú skúšku (ja som cca. tri hodiny predtým mala absolvovať štátnice), a keďže dopadli viac ako dobre, v rovnako dobrej nálade som zdvihla telefón, keď mi Miriam volala. Bolo to cca. takto:

  • Ahoj, vieš, ja mám o chvíľu  tú skúšku.
  • Ahoj, no, tak nech Ti to vyjde...

Otázka PREČO mi preboha volá pred skúškou ma začala prenasledovať.

  • Ďakujem... A Ty máš teraz čas?

NA ČO?

  • Hmmm...
  • Lebo ak hej, počas skúšky môžem odfotiť zadanie a poslať Ti ho, a že by si mi to vyrátala, a poslala mi riešenie. Samozrejme Ti za to zaplatím.

V tomto momente podotknem, že ja som na žiadnej skúške alebo písomke (bavíme sa o výške, kto neodpisoval na strednej, nemal dejepis/geografiu/dosaďsičochceš), a tak sa mi tento Mirin nápad vôbec nepáčil. Vycítila to a pokračovala:

  • Zaplatím Ti aj viac, hneď ako budem vedieť, že som skúšku urobila, Ti pošlem peniaze na účet.
  • Ok, ale nemám moc času, asi o dve hodiny ideme do mesta so spolužiakmi...
  • Jasné, jasné, to úplne stačí, ďakujem moc, tak si píšeme! Pa-pa.

Napokon  som sa k tomu znížila aj ja. Podvádzala som. Síce nie na svojej skúške, ale hnusne som jej poslala riešenia. Mobily v tom čase neoplývali práve najkvalitnejšími fotoaparátmi, zn. odfotený text sa ledva dal prečítať, a tiež fotiť zadanie skúšky sa nedá práve ideálne. A tam som počítala, čo som dokázala prečítať a verila som v to, že Mira aspoň zvládne upraviť moje riešenie, ak som zadanie neprečítala úplne správne (vymenené čísla, znamienka...). Vôbec som z toho nemala dobrý pocit. Počas môjho štúdia som nechcela podvádzať, ale stalo sa.

Po pár dňoch opäť telefonát, stručne mi oznamujúci, že skúšku opäť nespravila. Sama to pripísala tomu, že jednak zadania neboli dobre odfotené a ona nedokázala upraviť moje riešenia, a dvak tomu, že mi nestihla odfotiť celú skúšku, čiže tých pár vecí, čo mala dobre, jej na to E nestačilo. Samozrejme, mrzelo ma to, ale napokon som bola celkom šťastná, že môj podvod nepriniesol žiadané ovocie, a teda vďaka či kvôli mne nakoniec nik nedostal známku, ktorú si sám nezaslúžil. Miriama si chcela dohodnúť ďalšie doučovanie pred posledným termínom skúšky, ale ja som už bola u rodiny prijímajúc gratulácie k štátniciam, t.j. 400 km od intrákovej izby Miry. Bola na to sama, resp. si mohla nájsť niekoho iného a ja som ju pustila z hlavy. Po týždni mi však volala zas:

  • Ahoj, to som ja, Miriama.
  • Ahoj, no, tak ako si dopadla?
  • Vieš čo, ja som si nenašla iného doučovateľa.
  • Aha, tak to ma mrzí...
  • Ale nevadí, ja som bola dohodnutá s jedným chalanom, že mi tiež pošle riešenia.

Teraz som si pripadala ako debil, ktorý jej takto nedokázal pomôcť a bol nahradený iným podvodníkom.

  • A pomohol Ti?
  • Ja som mu nakoniec zadanie neposlala. Počula som, ako sa Tebe do toho nechcelo, a napokon to aj tak nevyšlo. Vstúpila som si do svedomia a týždeň som sa to učila. Z toho, čo sme rátali na prvom doučku. A.... ja som to urobila! Sama! Mám síce E, ale tak ma teší, že som to urobila sama a chcem sa Ti poďakovať, že si mi síce chcela pomôcť, ale pochopila som, že to nie je správne.
  • Wau, tak gratulujem a teším sa s Tebou!

Pre mňa to bolo ozaj wau. Z každej strany som počúvala o rôznych druhoch podvádzania na skúške, aj niektorí moji spolužiaci boli v tomto majstri, ale mne to bolo proti srsti. A tešilo ma, že aj napriek môjmu pokusu o podvádzanie, som napokon ďalšiu osobu „nakazila“ tým, že je dôležitejšie, čo človek naozaj vie, ako to, aké písmenko za to dostane. A neplatí to len s písmenkami...  

Ešte mi napadá jedno doučovanie, o ktoré sa s Vami podelím – opäť doučko na intrákovej izbe doučovaného. Áno, išlo o chalana. V tom čase asi o rok staršieho odo mňa – opakoval ročník, tá matalýza je sviňa. Aby som zistila, ako na tom, hm, sympaťák Mišo, je, dala som mu pár príkladov, také jednoduché integrály. Vypočítal ich bezchybne. Nasledovali zložitejšie. Taktiež ich zvládol. Potom som mu napísala jeden, akože hardcore, a ten po pár minútach vypočítal tiež. Opäť bez mojej jedinej rady. Tak som sa ho opýtala, s čím má teda problém, na čo potrebuje doučovanie. Odpovedal, že nepotrebuje... Po hodinke – dvoch sme sa obaja usmiati rozlúčili a dohodli si ďalší termín „doučovania“. Potom nasledovalo pár prechádzok, spoločné večere a večery... A neviem, čo dať na záver, aby to znelo uveriteľne, každopádne mi odpusťte, tento odsek som si vymyslela.

V ďalšom článku popíšem doučovania ďalšej vekovej kategórie, t. j. ľudu už pracujúceho, ktorý mal snahu zlepšiť sa v cudzích jazykoch alebo sa pripraviť na skúšky na výške, ktorú študoval externe.