Keď som prišla do rodnej viesky osláviť s rodinou vianočné sviatky, čakala ma pošta. Odosielateľom bolo samotné Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ministerstvo si po piatich rokoch spomenulo na mňa, že som absolvovala na Slovensku univerzitu a chce teraz vedieť, ako sa mi darí a ako k tomu prispelo moje ukončené magisterské štúdium. Dotazník je anonymný a respondent sa má na danej webovej stránke identifikovať cez priradený token. Na moje prekvapenie, obsahom listu bol aj QR kód pre prístup z mobilných zariadení.

 

V SR som nikdy nepracovala, hoci som si krátko užlia krásy bytia na UPSVaR. Povedala som si, že im to teda vyplním, aby vedeli, ako ma trh práce na východnom Slovensku ako vyštudovanú učiteľku motivoval k tomu opustiť domovinu a hľadať si prácu mimo školstva (hoci som pôvodne skutočne chcela učiť a ohromne ma to bavilo…), ktoré, ako som zistila počas praxe v magisterskom štúdiu, je riadne chrobačné zvnútra a klobúk dolu všetkým šikovným kolegom, ktorí sa rozhodli v tomto odvetví nezištne zostať s cieľom vštepiť budúcim generáciám nejaké vedomosti, aby neotupjevávali. Navyše som nechcela mojimi daňami  živiť ŠTBáckeho darmožráča v slovenskej vláde, akurát so mnou karma vychcala a živím daňami slovenského ŠTBáckeho darmožráča v českej vláde. Nuž čo. Tak hor sa vyplniť dotazník. 

 

Na webe ma čakalo privítanie rovnaké, ako v liste: “Vážená respondentka, vážený respondent!

Predkladáme Vám dotazník zameraný na zmapovanie uplatnenia absolventov vysokých škôl na trhu práce. Chceme Vás poprosiť o pár minút Vášho vzácneho voľného času, ktorý venujete jeho vyplneniu a tým prispejete k skvalitneniu informácií o aktuálnom stave tejto problematiky na Slovensku.

Dotazník je anonymný a jeho výsledky budú porovnané s informáciami, ktoré boli získané v obdobných prieskumoch v rokoch 2008 a 2013.

Prieskum uplatnenia absolventov na trhu práce si kladie za cieľ zmapovať reálne uplatnenie absolventov vysokých škôl na trhu práce. Je realizovaný Centrom vedecko-technických informácií. Výstupy prieskumu majú slúžiť Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pri tvorbe politiky v oblasti vysokého školstva a v neposlednom rade ako zdroj informácií pre budúcich študentov pri výbere vysokej školy.

Do prieskumu sú zaradení absolventi denného aj externého štúdia, ktorí úspešne ukončili štúdium v rokoch 2014 a 2018.”

 

Tak teda dobre. Klikla som na tlačidlo “Ďalej”. Nasledovali generické otázky ako začiatok a ukončnenie štúdia, univerzita a študijný odbor, či pracujem v odvetví a podobne. Otázky boli väčšinou formované ako uzavreté, kde sa dala zvoliť odpoveď 1-5, kde je 5 najhoršie a 1 najlepšie, rovnako ako v škole. Pri iných sa dalo voliť z menu škôl, odborov alebo dátumov. Na ďalších stranách sa už začali otázky, že či pracujem na Slovensku a či som niekedy na Slovensku pracovala a prípadne či som bola nezamestnaná a ku každému z tohto bola otázka, kde bolo potrebné vpísať, koľko mesiacov som pracovala na Slovensku, nepracovala na Slovensku a ako dlho som bola nezamestnaná. Okrem toho, kde som musela oznámkovať ako veľmi využívam vedomosti nadobudnuté počas štúdia v súčasnej práci,  zaujímali sa aj o to, kto mi koľkými percentami financoval trovy počas štúdia, či som počas štúdia pracovala a či tá práca bola nejako spojená so študovaným odborom. Už v tomto momente som si hovorila, že sa na to vyplnanie vyprdnem, dotazník je dlhý jak týždeň pred výplatou, ale povedala som si, že sa hecnem. Čo ma prvýkrát takmer vystrelilo z topánok bola otázka priemerného hrubého zárobku za posledných 6 mesiacov v EUR.

 

 

 

Nevyplnila som, ministerstvo školstva je hovno do toho za koľko ja robím. Jediný, koho to môže zaujímať a kto touto informáciou disponuje, je daňový úrad. Aj bez nevyplnenej odpovede ma dotazník pustil na ďalšiu stranu. Tam sa pýtali na moje ďalšie vzdelávanie a na to, akú mám cudzojazyčnú výbavu. Až som klikla na poslednú časť dotazníka, ktorá sa volala Demografia a spoločensko-politické názory a až tu to začalo byť skutočne zaujímavé. Okrem pohlavia, mesiaca a roku narodenia, tam boli tieto otázky:

 

 

Ok, ak by človek nebol skeptický alebo bol napriek všetkému optimista, zahreje ho pri srdiečku, že ministestvo školstva dbá na to, ako sú ľudia v krajine na tom so zdravím, šťastím a dôverou v spoločnosť a ľudí. Až na toto…

 

 

Akože WTF? Ako to súvisí so školstvom a s tým ako ja s vlastnými schopnosťami dokážem uspieť na trhu práce? Áno, mohla by som byť táka ako klasický Slovák a nadávať, že ma z krajiny vyhnali imigranti kradnúci prácu, alebo že za moje neúspechy zamestnať sa na východe Slovenska môže imigrant, gay, Mária Terézia alebo že som sa narodila so Slnkom vo váhach a Mesiaci v levovi. 

“Vďaka ľudom zo zahraničia je moja krajina horším miestom pre bývanie” - No, už keď sme vlastne pri tom, tak aj áno. Napr. vďaka takému Vadalovi určite. Mafiánovi napojenom na Fica a vládu, ktorý pomohol Slovensku bližšie k mafiánskemu štátu. Alebo Bélovi B., ktorý namiesto činov je len opakovane znepokojený.

“Kvôli ľuďom prichádzajúcim zo zahraničia sa necítim bezpečne” - Nie. Ja sa necítim v bezpečne v tejto krajine kvôli ľuďom, ktorí kladú takéto otázky a v ľuďoch prichádzajúcich zo zahraničia vidia instantnú hrozbu. Viac sa desím v rámci vlastnej bezpečnosti kotlebovského klérofašistu ako kvalifikovaného imigranta, ktorý sem príde pracovať. A ako by som sa aj mohla cítiť nie v bezpečí, keď sem nikoho nechcú pustiť? Ja viem, o čom hovorím, sama som ekonomický imigrant v inej krajine a poznám desiatky ľudí z iných kútov sveta, ktorí tiež sú. A väčšina nešla kradnúť iným prácu alebo násilne presadzovať svoju kultúru. Len išla hľadať iný život, spoznať inú kultúru, iných ľudí, možno sa presťahovali kvôli partnerovi, niekoľkí aj preto, že sa im nepáčil život vo vlastnej krajine a kam to tam smeruje. 

 

 

A ja som si myslela, že všetky tieto otázky vlastne definujú demokraciu. Že môžem slobodne a spravodlivo voliť, že máme slobodu slova a rovnosť. Prečo sa ma, sakra, pýtate, že či považujem za dôležité, že opozícia môže kritizovať vládu? Jasné, že to považujem za dôležité! Od toho je aj ten názov opozícia - aby bola schopná oponovať vláde a byť jej reflexiou. Potrebujete hádam vytiahnuť zo slovníka definíciu pojmu parlamentná demokracia??

 

Tak ja vám, vážení, na tento dotazník z vysoka viete čo. Najprv som ho chcela vyplniť, hoci z hľadiska dĺžky a skladby otázok bol celkom nepríjemný. Ale tá posledná strana to zaklincovala. Beztak mám pocit, že vám ten dotazník pár mesiacov pred voľbami bude slúžiť na propagandu v štýle “Aha! Ani vysokoškolsky vzdelaní ľudia tu nechcú imigrantov, lebo sa necítia v bezpečí a boja sa o prácu, musíme chrániť ľudí!” 

A je to irelevantné, lebo ja by som nemala strach o prácu kvôli imigrantom, ale kvôli hospodárskym výsledkom krajiny, ktorú roky systematicky devastuje nový Smer do rovnakej starej prdele, SNS a najnovšie aj vlna vzrastajúceho klérofašizmu. Že môžem zarobiť menej ale aj zaplatiť menej ako v Česku či Rakúsku, akurát, že je to tak, že tu síce zarobíte menej, ale za bývanie, služby a potraviny zaplatíte pomerovo viac ako v Česku či Rakúsku. 

Radšej než nezmyselné otázky v dotazníkoch riešte, ako zabrániť zreformovaním školstva a zlepšením života odlivu mladých do zahraničia...