Zimy boli v Ehrwalde obzvlášť náročné. Penzión bol pri vleku, takže počnúc sviatkami v decembri sme sa plynule prešmýkali až do Jännerlochu (to je ten pocit, ktorý ste mali, ak ste ako dieťa hrali sochy. Celý čas sa krútite, metáte a potom stronzo! zostanete stáť ako socha), v januári všetci dovolenkári a lyžiari zrazu prestanú jesť, piť, lyžovať, pobalia kufre a odprásknu domov, aby sa zas vo februári vrátili na predĺžený víkend, školské prázdniny, alebo nejaký ich sviatok. Dívate sa na porciu Pommes mit Mayo, čo nedojedol malý Kees zo Zutphenu, alebo po obruse rozsypaný parmezán, čo v zúrivosti vrhla po svojom otcovi malá Laurita z Brescie a začne vám byť clivo, hoci viete, že v priebehu troch-štyroch týždňov máte tie malé hady späť a zas im budete robiť Schoko mi Obers a utierať po nich kvacky po celom barovom pulte.
Medzitým sa ale dá utužovať kolektív, ktorý sa vlastne ani poriadne nepoznal, lebo príliv nových posíl do tímu prichádzal na poslednú chvíľu, keď už stádo párnolyžiarníkov dupalo na Sonnenterasse a dožadovalo sa vstupu dnu. Takže do gala a ide sa na svah. Mám rada tie ich označenia svahov. Sonnenhang. Neverila som, že ho niekedy zlyžujem, bol strmý ako strecha a myslela som si, že –hang je vlastne náznak toho, že sa budem chcieť hore zo zúfalstva obesiť.
Ale máte ma tu, takže logicky som ho zlyžovala. Síce som si to moc neužila, lebo bez lyžiarskych okuliarov zídeš dole zaslzená ako pohrebný kôň, ale ten víťazný pocit, keď stojíš stále na vlastných nohách a nekrúži nad tebou vrtuľník, má svoje čaro. A ešte o pokrik: „Beine z´sammn, des iš kaa Schnaxeln“ ² bohatšia. Postúpila som do ďalšieho levelu a síce na ťažší svah a na bigfootoch. Evidentne ma chceli odstrániť tradičným spôsobom, Ötzi by vedel rozprávať. Ale trt baraní, som odolnejšia ako slovenský parlament voči chrbticiam, takže večer pri Schoko mit Schuss mi boli nútení prvýkrát slávnostne nasadiť vlastnú čiapku z lamej vlny a bola som pasovaná za lyžiara. Tu som prišla na to, že lamy majú pre mňa jedinú výhodu. Ostrihanú vlnu z nich šéf posielal do Peru a odtiaľ im chodili čiapky, rukavice a kabáty vyrobené z onej vlny, so vzorom tých ich postavičiek a znakov. Síce si v nich vyzeral ako zablúdený gringo, ale hriali. A premiérovo som si zaspievala hymnu tirolských knájp: Ja, wir wollen so gern einen heben, aber keiner ist da, wer die Runde bezahlt. Die Gläser sind leer, leer, leer, wir wollen noch mehr, wollen noch mehr - wo ist der Mann, Mann, der Mann, der das bezaaahlen kann?³ (Spievame na melódiu árie Zbor židov z Nabucca). Má to aj odpoveď - spieva sa na melódiu britskej hymny - Efa, wir danken Dir für diese Runde hier (opakujeme dvakrát). Gibst du noch eine aus, gehen wir noch nicht nach Haus* (opakujeme dvakrát, druhý popevok končí melódiou God save the Queen). A týmto sa okienko do sveta umenia pribuchne.
Ešte som sa potom mohla dotknúť ratraku, ale tak to zľudovelo, že sa tým už radšej nechválim. No ale naskytol sa priestor vyvážať sa medzi jednotlivými chatami a almami na skútroch a to ma rozvášnilo natoľko, že som tomu pajácovi, čo ma vozil, uverila, že si na to musím urobiť špeciálny vodičák, ktorý sa robí na Jochu (horské sedlo). Joch je ale aj jarmo, do ktorého sa zapriahajú voly, takže prišiel deň certifikácie, vyviezli sme sa na najvyšší Alm pod Jochom, tam mi za všeobecného pobavenia zakvačili jarmo a tradá, vodičák bol udelený. No išli sa rozšľahať od smiechu. V ten večer ma museli bohovsky prehovárať, aby som im zaplatila rundu, nasratá som bola ako brigadír.
Ale na nich, šnicľov jak hajzlové dekle, sa nedá hnevať dlho. To je ako hnevať sa na debilného bratranca, on aj tak nevie, čo spravil zle, takže som im to odpustila a ďalší večer sme už fujazdili smer Casino Seefeld a ja som prvýkrát nasala atmosféru kasína, cigár, tichého klapania žetónov a rapkania rulety a cítila som sa tak filmovo. Keď máte 22 a do sedemnástich ste žili v socíku, je to pre vás veľmi blízko raja. Našťastie, zasiahlo to len moje receptory, ktoré sú zodpovedné za estetické vnímanie ambientu, nie časť mozgu zodpovednú za hazard, takže môžem čestne pioniersky prehlásiť, že som nikdy nehrala, ani ma to nepotiahlo. Stačilo mi byť súčasťou šumu kasína. A možno som len latentný držgroš a predzigať ťažko zarobené prachy mi moje nastavenie nedovolí.
Ešteže sa Jännerloch blížil ku koncu a nám sa ohlasovali Taliani, Holanďania, Nemci, Belgičania a iní –ania, že ich máme čakať. Vrátili sme sa k našim zásterám a pokračovali v krasojazde až do veľkonočnej doby.
Milujem Alpy v lete. Sú magické. Skúsim vás o tom presvedčiť v ďalšej časti až nastavěj zrcadlo.
Pozn. prekladateľa:
² Nohy spolu, to nie je jebačka.
³ Radi by sme pozdvihli čaše, ale nieto nikoho, kto by zaplatil pitie naše. Poháre sú prázdne, chceme viac – kde je ten muž, ktorý to zaplatí už? (voľný preklad)
*Eva, za rundu vďaka ti buď. Ešte jednu zaplať, nepôjdeme búvať. (voľný preklad)
