Voľné rozprávanie o radostiach a starostiach nešťastného poskytovateľa.
Ráno.
Zapínam telefón. Pretože v noci bola búrka, prišlo 27 sčasti smutných a sčasti výhražných esemesiek. Asi tak po siedmej SMS nešťastný mobil prvýkrát zúrivo zazvoní. Inak tých 27 SMS ešte nie je rekord - ba vlastne sa rekordu ani nepribližuje, nakoľko ten má hodnotu 92 SMS. Ale to bol fakt prúser - teda priekak. Bolo to na jeseň minulého roku, keď bola hlavná ohňová stena ešte v kancli a nie v dátovom centre. Symptómy boli asi také, že v noci to normálne jeblo. Ráno som dôsledným šetrením a zdĺhavou logickou analýzou zistil, že čo? Že to, kurva, asi naozaj možno jeblo. Reštartol som to cez mobilný reštart, po ktorom to, KURVA DO RITI, samozrejme nenabehlo. Takže som musel ísť do firmy, kde som následne zistil, že ono to vlastne vôbec nejeblo, len nám to v noci niekto ujebal. Normálne celý prístupový server aj s príslušenstvom. Ešte dobre, že človek myslí na zadné vrátka - reku, čo keď sa, kurva, dačo dojebe na tom šaplavom dolepenom železe. A preto si urobím akože záložný server, ktorý pekne čaká, kým sa ten prvý dojebe a keď sa tak stane, JA slávnostne využijem plody SVOJEJ predvídavosti a zapnem záložný server.
No.
Zapnúť nebolo čo, keďže zlodej ujebal aj záložný server.
Tak nič.
Mobil zvonil ďalej jak besný.
"Chaos s.r.o., technické oddele..." Predstaviť menom som sa nestačil, z druhej strany už na mňa zákazník spustil litánie, že ako je možné, že to nejde, a že on to potrebuje k práci, a keď si za to platí, tak chce aby to išlo, a že jeho ujo je náčelníkom v Pentagone a tam im internet nepadá, bla bla bla...
Toto je asi tak 10x skrátená verzia.
Nemal som chuť hádať sa, že pán H. platí minimálny paušál 6 eur a ako som v logu videl, tak navštevuje výhradne stránky pornoportálov, čím ho neodsudzujem, veď minimálne 50% našej firmy - teda celý ja - tam chodí tiež, ale keď to, kurva, nejde, tak idem buď do bordelu alebo za frajerkou. Pripadne za frajerkou do bordelu.
A vôbec.
Bolo treba riešiť problém, to znamená zistiť prečo to, kurva, nejde. Na to je najlepšie v prvom rade reštartovať. Inak, znie to možno divne, ale my sme to naozaj používali ešte pred seriálom IT crowd. A pokiaľ nepomôže normálny reštart, tak určite na nervy pomôže reštart zariadenia o dlažbu, chodník, stenu, zákaznícku šišku a iné.
Vážení ľudia, nastáva chvíľa, keď vám prezradím tajomstvo, ktoré som si chcel vziať do hrobu. Ale nespravím to. Chcem, aby po mne na tomto svete niečo ostalo, tak ako tu nechal svoje vynálezy Thomas Buľva Madison, alebo ten druhý, ten s tým cilínom na penis. Ako sa to volal? Grii Mlins? No, to je jedno. Nie, nechcem za to ani ceny, ani peniaze. Len dúfam, že keď pre ďalšie generácie zanechám môj návod na život a vôbec, tak svet sa zmení.
Čo na mňa čumíte?
No samozrejme, že k lepšiemu sa zmení. K horšiemu to nechceme. Na to sa môžeme zrovna vysrať, že k horšiemu.
No dobre.
Takže moje tajomstvo znie:
Ta daaaa!
V prípade, že vám nejde počítač, tak nevolajte servis. Normálne z neho vytiahnite napájaciu šnúru. Následné stlačte tlačidlo Štart a potom tú skurvenú šnúru dzignite nazad do rárohy.
Koniec kúzla.
Dám obraz, lebo sa to sluší mať akože aj obraz.
- Vyjebeme šnúru z rárohy (alebo môžeme aj tú zo steny).
- Na rárohe stisneme tiskatko Štart .
- Vrazíme šnúru do rárohy, pripadne do steny.
- Opakujeme krok č. 3.
Podľa dosiahnutého výsledku sa buď tešíme alebo netešíme.
Tak. To by sme mali.
Ale vrátim sa k pánovi H. Zbežne som pozrel na menežment a pána H. učičíkal, že všetci naši technici (máme len jedného) už dávno na tom pracujú a išiel som zavolať technika Fera, nech sa, kurva, preberie, vstane a ide do terénu.
Telefón zvoní jak besný a ja, sviňa bezočivá, bezočivo klamem pacientom, že už..., že už..., že už...
Už mi jebe.
A zrazu je tu zmena. Zmena, po ktorej som teda vôbec netúžil.
Zvoní - zdvihnem a na druhej strane mi milý hlások oznamuje, že je zástupca obrovskej investičnej spoločnosti, a že či nemám chuť si fasa zainvestovať. Pravdupovediac, v tej chvíli mám jedine chuť jebnúť investičáka telefónom po hlave, ale ešte sa ako tak ovládam, takže zdvorilo odmietnem a čičíkam pacientov ďalej. Mimochodom, diaľkový reštart nepomohol, ale podarilo sa mi dovolať na elektrárne, kde sa radostne dozvedám, že južná časť mesta má výpadok na vysokom napätí, takže zatiaľ sa plašiť nemusím. Keď elektrárne nahodia sieť, až potom budeme vidieť naše škody po nočnej búrke.
Zvoní.
Potrebujem cvokára, lebo sa niekomu dačo zlé stane.
Stále zvoní.
Zdvihnem a kecám s pani M., ktorá mi smutne oznamuje, že jej nejde net a okrem toho sa dozvedám, že má dcéru v Anglicku, ktorá má vnúčatá, že aká drahota je dneska a sused hlasno púšťa hudbu a že mladí nezdravia atď, atď. Ja ju chápem, ale aj tak sa mi v hlave premieta scéna, jak pani M. stojí pred hlavňou dela a ja sa radostne uškŕňam pri spúšti.
Ja vlastne jedného cvokára aj poznám - chodí k nám do krčmy. Ale k tomu asi nepôjdem, lebo len sedí a sám pije prvú ligu. Potom plače a neskôr kričí, že aj on chce cvokára. Ale že chce normálneho a nie nejakého debila. Väčšinou to končí tak, že si podrieme a občas vypustí vetu, že ľudstvo je debil a tak.
Tak neviem. Na dnes snáď stačilo, pokračujeme nabudúce. Možno.
