Ak sa narodíte ako buzna, čaká vás celkom otravný život. V prvom rade čakáte minimálne generáciu na ďalšie buzny, lebo všetkých v okolí spoznáte behom niekoľkých týždňov. Ono, veľký okruh nápadníkov sa nekoná. Pozrite si zoznamky a chaty pre buzny. Päť a pol človeka, všetci s tými istými rovnakými fotkami všade. Občas sa to mihne niekým zaujímavým, ktorého tak akurát z Viedne zaveje. Ďalšia otravnosť? Každý očakáva, že ak ste buzna, musíte mať vkus, prehľad o výtvarnom umení, klasickej hudbe a módnych kreáciach. Tento názor sa dá ale skvelo využiť. Nechcete, aby o vás vedeli, že ste buzna? Nezľaďte sa. A kus košele si vyhrňte spod gatí. Ste heterosexuál jak vyšitý. A samozrejme, aj keby na vás ako tlačili, nesmiete vymenovať diskografiu Céline Dion, či Madonny pred viacerými ľuďmi. Keď už, aspoň nie v poradí.
Čo je ale horšie, ako všetky tieto očakávania, ktoré okolie na buzny má, je situácia, keď ste svojím buzeranstvom pre heterosexuálne okolie zaujímavý. Vtedy sa ľudia naokolo pýtajú. A pýtajú sa často. Úplne bludy, btw. Jednou z tých naotravnejších otázok je: "Kedy si zistil, že si buzna?" Chápem jej význam v prípade otecka dvoch detí, ktorý si po 15 ročnom manželstve uvedomí, že chce mať v posteli kolegu Ivana a robiť s ním všetky tie špinavé veci, ktoré si predstavoval pri nudom sexe s manželkou. Vtedy je to pomerne opodstatnené, lebo aj mňa zaujíma ako je možné, že človeku docvakne toto celé po takmer 40 rokoch života. A naozaj by som chcel vedieť, kedy sa udial ten zázrak, že sa nervová sústava prepojila s obrázkami porna dvoch buzien, ktoré na tajnáša sledoval na noteboooku, keď jeho manželka bola s deťmi mimo domu a celé mu to zrazu dalo význam. :-) Chápem, že pri tejto činnosti veľa krvi nezostáva v hlave, ale trošku tam predsa len musí byť na udržanie života, tak sa ňou podľa mňa dá naštartovať aspoň jednu bunku a porozmýšľať o tom.
Kedy človek zistí, že je buzna? Ha, a čo ja viem. Źiaden rituál, pri ktorom by sa odhryzla hlava sliepky a do zadku by sa niečo vopchalo sa nekoná. Teda, ja som o ňom nepočul. Ale čo už len ja viem, čo sa deje v takom Prešove, že? Celá táto otázka je divná. Už ste niekedy počuli, že by sa niekto pýtal, kedy vám docvaklo, že ste heterosexuál? Je to vývoj. Chvíľu sa hráte z nudy s malým, neskôr pri tom cítite príjemné šteklenie, potom máte chuť to niekam strčiť. Najlepšie, do spolužiačky Evky. A je to. Ste heterosexuál. Pri buznách sa mení len tretí bod vývoja, a to v pohlaví vybraného spolužiaka. A je to. Ste buzna. Teda, môžete na to prísť aj tak, že s najlepšou kamarátkou idete z nákupov, máte obtiahnuté rifle, úzke tričenko, blond ofinku a niekto za vami skríkne, aby buzna ako vy zhorela v pekle. Ale to vám odpadá to príjemné šteklenie pri prezeraní obrázkov polonahých spevákov v Brave.
Keď už zistíte, že buznou ste, po čase by ste sa s tým mali zdôveriť. Vyznieva to ako z manuálu "Byť dobrou buznou", že? Toto je fakt veľká kravina. Prečo by mal niekto hovoriť o tom, koho chce do postele? A prosím, kašlite na vety o dobrom kamarátstve a dôvere. Tiež nehovoríte kamarátom všetko. Spomeňte si na tie pupáčiky, čo ste minule mali. Komu ste sa o nich zdvôverili?
Ja som sa nikdy svojich známych a kamarátov nepýtal na to, koho v posteli majú. Jedine, že sa s touto skutočnosťou chceli sami pochváliť. Pokiaľ človek nikoho nemá, nemusí sa vyjadrovať, pri kom mu ide ruka do nohavíc. Iná vec je, keď je zadaný. Vtedy by sa to hovoriť malo. Nie preto, že máte potrebu byť úprimný. Skôr preto, že vám nikto neuverí, že ten chalan nalepený na vás je váš najlepší kamarát, ktorého ste mimochodom spoznali pred troma mesiacmi :-) a že je úplne normálne držať kamaráta za ruku. Obdobné je to, ak budete niekomu tvrdiť, že je to váš bratranec. Neuveríte, ale ľudia nie su blbí.
Na to, ako to povedať doma, vám návod nedám. Ale viem vám povedať, kedy je asi lepšie mlčať. Určite s priznaním počkajte, ak vyrastáte v prostredí, v ktorom pri každej ukážke dvoch buzien v televízii vaša milá rodinka kričí slová ako FUJ, ODPORNĚ, BOH ICH NEMÁ RÁD a rýchlo prepne na iný program. Vtedy je lepšie sa odsťahovať. Ďalšia rada, s tým, že ste buzna vevyrukujte na Deň matiek, Deň otcov, alebo ako silný argument v hádke, ktorým si myslíte, že dostanete rodičov na lopatky. Je reálna šanca, že dostanú oni vás a vyhodia vás z domu. Taktiež povedať vašim, že ste buzna pri tom, ako vás načapajú s chalanom v posteli, je síce efektné, ale už dosť nepodstatné.
Radšej sa treba držať zlatého pravidla, že my buzny sme celkom vtipné tvory (niektoré) a obrátiť to na vtip. Spýtať sa otca, či keď vás robil, náhodou nebol opretý o radiátor, po prípade, či vaši počas sexu nepočúvali Georga Michaela. Keď nemáte vtipných rodičov, najjednoduchšie je hodiť to, že ste buzna, na všeobecne platné argumenty. Buď za to môže príroda alebo zlá výchova rodičov. V každom prípade, vytvorenie výčitiek u rodičov je najlepšia voľba na akceptácu toho, že synáčik má rad chlapcov. Na prírodu sa nenadáva a zlá výchova je ich vec. Inak, nič v zlom, ale vaša mama to aj tak vie. Je žena a preto si všíma ťahy svojho syna. Podľa mňa to každej mame docvakne v tom momente, keď má jej synáčik doma po prvýkrát svoju spolužiačku a neobchytkáva ju, ale rieši s ňou, či mu pristane účes, aký má Brian z Backstreet Boys.
Ak sa niekomu zdôveríte, buďte pripravený na to, že sa spustí lavína otázok. Síce odpadávajú tie o deťoch, svadbe, tej príjemnej kamarátke, ktorá je sama a hodila by sa k vám, ale zase prídu iné a niekedy oveľa unavujúce. Medzi moje najobľúbenejšie patrí, či análny sex bolí, lebo ho chcú s frajerom vyskúšať. Paráda. Každopádne si na svojom prezradeníí, že ste buzna, dajte záležať. Napríklad najlepšiemu kamošovi to povedzte v sprche po fitku. Uvidíte ten zdesený výraz. Možno bude podobný, ako ten, ktorý bude mať vaša opitá tučná kamarátka, lízajúca vaše ucho a vy neodoláte nutkaniu priznania. Veru, niet nad správne načasovanie.
